Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-153-2017.pdf
PDF · 123.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/153/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné IČO: 22 30 51, právne zastúpený JUDr. Tatianovou Andrejcovou, advokátkou, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, proti žalovaným 1/ VH. W., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XX, XXX XX O., 2/ LINI PRESS, s.r.o., Jasenovská 2497, 066 01 Humenné, IČO: 36 716 944, v konaní na ochranu povesti právnickej osoby, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C 235/2014-681 zo dňa 28.3.2017 takto
rozhodol:
Zrušuje prvoinštančný rozsudok vo výroku, ktorým
1/ žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukovým alebo obrazovým záznamom týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti BD Humenné, 2/ žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku žalovaný v 2. rade uverejní na prvej strane regionálneho týždenníka Podvihorlatské noviny ospravedlnenie týkajúce sa P. W. a zverejnených nepravdivých údajov o konaní BD Humenné v článku z 20.10.2014, 10.11.2014 a 8.12.2014, a 3/ vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, 4/ vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného v 1. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom v celkovej výške 50.000 eur, 5/ a vo všetkých súvisiacich výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol 1. že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukovým alebo obrazovým záznamom týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti Bytového družstva Humenné. 2. Žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku žalovaný v 2/ rade uverejní na prvej strane regionálneho denníka Podvihorlatské noviny ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „P. W. sa týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu Humenné za to, že v článku uverejnenom dňa 20.10.2014 v Podvihorlatských novinách pod názvom „Z čoho ich bude vyplácať? Bytové družstvo Humenné musí vyplácať vyrovnávacie podiely!!! Rozhodli o tom všeobecné súdy a Ústavný súd SR“, v článku uverejnenom dňa 10.11.2014 pod názvom „pre svojich voličov neurobila čo mala, no z titulu svojej funkcie a postavenia spoločnosti urobiť mala“ a v článku uverejnenom dňa 8.12.2014 pod názvom „Je názor predsedníčky BD Humenné N.. T. U. viac ako právny názor všeobecných súdov a Ústavného
súdu SR? Kto je N.. Marta U., že si môže dovoliť ignorovať rozhodnutia súdov SR?“ uviedol nepravdivé údaje o konaní Bytového družstva Humenné spočívajúce v tvrdeniach: „Bytové družstvo Humenné a nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo obhajuje svoju domnelú pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami odporujúcimi právnemu názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“ „Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“ „BD Humenné každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých si vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50000 €.” „Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnavacie podiely svojim členom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vyplácať.” „Na LV č. XXXX je PLOMBA - Ťarcha v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky od roku 1999...“ „Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace s možným vyplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činu poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“ „Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané s odôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky BD Humenné neboli zistené dôvody na začatie trestného stíhania.“ „Tvrdenie, že reportérka STV 1, I.. Š. v roku 2008 pripravovala v relácii Reportéri reportáž, ktorá nebola nikdy odvysielaná so záverom, že na tieto informácie niekto uvalil informačné embargo.“ V odseku „ A aký je právny stav na BD Humenné v súčasnosti“ tvrdenie: V roku 1995 N.. T. U. ako jeden z dvoch kandidátov na funkciu predsedu BD Humenné (druhý za odmenu odstúpil) predložila delegátom návrh na zmenu stanov BD v tom, že najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Delegáti zúčastnení na zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho prejednania na dielčích členských schôdzach a teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto úkonu oprávňoval...“ Vydavateľ Podvihorlatských novín sa týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu Humenné za to, že v článku uverejnenom dňa 8.12.2014 pod názvom „Reakcia BD Humenné“ uviedol nepravdivé údaje o konaní Bytového družstva Humenné, spočívajúce v tvrdení: „V priebehu komunikácie s P.. W. a korešpondencie s BD sme takisto odhalili skutočnosť, že BD premiestňuje jednotlivé sporné body vo svojich stanovách či volebnom poriadku na iné miesta - pod iné články či odstavce...“ 3. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. 4. Súd zamietol protinávrh žalovaného v 1/ rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom v celkovej výške 50.000 eur. 5. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu z predmetu konania, v ktorom žiadal upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukových alebo obrazových záznamov týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti Bytového družstva Humenné a z predmetu konania, kde žiadal ospravedlnenie od žalovaných v 1/ a 2/ rade. 6. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalobcovi z predmetu konania v časti o zamietnutie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. 7. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade z predmetu konania v časti o zamietnutie protinávrhu žalovaného v 1/ rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý žiadal, aby súd mu ako právnickej osobe poskytol ochranu dobrej povesti voči žalovanému v 1/ a 2/ rade. Uviedol, že žalovaný v 2/ rade zverejnil vo svojom periodiku články žalovaného v 1/ rade, v ktorých došlo k šíreniu nepravdivých a pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení a neprimerane hodnotiacich úsudkov, ktoré sú spôsobilé výrazným spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti a dobrého mena žalobcu. Jedna sa o články uverejnené dňa 10.11.2014, dňa 8.12.2014 a dňa 20.10.2014. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný v 1/ rade bol autorom týchto článkov a žalovaný v 2/ rade uverejnil tieto články ako vydavateľ v Podvihorlatských novinách bez toho, aby si ich pravdivosť overil a dal žalobcovi možnosť sa voči týmto nepravdivým
tvrdeniam brániť. Žalovaný v 2/ rade pred uverejnením článku zo dňa 8.12.2014 vyzval žalobcu na zodpovedanie otázok, z ktorých bolo zrejmé, že ide o nepravdivé tvrdenia žalovaného v 1/ rade a následne publikoval tieto informácie bez toho, aby si overil, či sa jedná o pravdivé informácie. Na upozornenie žalobcu, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti pripojil svoje stanovisko, že v priebehu komunikácie s W. a korešpondenciou s BD takisto odhalili skutočnosť, že BD premiestňuje jednotlivé sporné body vo svojich stanovách či volebnom poriadku na iné miesta, pod iné články či odstavce. Žalovaný v 2/ rade na základe žiadosti žalobcu o zverejnenie reakcie tieto zverejnil v nasledujúcom čísle, avšak skrátene a korigovane, a teda čitateľ nemal možnosť utvoriť si ucelený názor na danú tému. Prvoinštančný súd v rozsudku na niekoľkých stranách pomerne podrobne popísal obsah jednotlivých listín, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli. Skonštatoval, že vo veci žalovaný podaním, ktoré sa nachádza na čl. 146 spisu žiadal o rozhodnutie o protinávrhu, ďalej že vo veci bolo vydané dňa 17.2.2015 predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené žalovaným v 1/ a 2/ rade zdržať sa rozširovania nepravdivých výrokov a hodnotiacich úsudkov o žalobcovi, ako aj výrokov spôsobilých žalobcovi spôsobiť ujmu, vrátane rozširovania informácií, ktoré boli publikované v Podvihorlatských novinách v článku zo dňa 22.4.2014, 28.4.2014, 20.10.2014, 10.11.2014, 8.12.2014. Uvedené popísané dôkazy prvoinštančný súd vyhodnotil po právnej stránke podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Vychádzal aj z § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, ďalej z čl. 8, 19 Ústavy SR. Prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný v 1/ rade dlhoročne napáda dobrú povesť žalobcu, ako aj povesť štatutárneho zástupcu - predsedníčku Bytového družstva Humenné, podal niekoľko trestných oznámení, ktoré všetky boli zamietnuté, resp. odmietnuté. Žalobca predmet sporu vymedzil žalobou, ktorou napáda výroky v troch článkoch, ktoré články v Podvihorlatskom denníku vydal žalovaný v 2/ rade. Žalobca svoje tvrdenia preukázal, keď prvoinštančný súd konštatoval po preukázaní nároku žalobcom, že tento uniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade prvoinštančný súd konštatoval, že za zverejnené články zodpovedá nielen autor, ale aj vydavateľ, teda žalovaný v 2/ rade. Pokiaľ by takéto výroky si žalovaný v 2/ rade overil, nemohol by ich uverejniť, pretože ide o nepravdivé ja skresľujúce informácie. Žalovaný v 2/ rade bol v konaní nečinným. Prvoinštančný súd uzavrel, že žalovaní v 1/ a 2/ rade nepreukázali svoje tvrdenia ako pravdivé (dôkaz pravdy) a neuniesli svoje dôkazné bremeno. Prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade stačí upustenie od ďalšej takej činnosti a zverejnenie ospravedlnenia, v ktorou bude publikované, ktoré výroky sú nepravdivé. Žalobca nepreukázal, aby bolo potrebné aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré požadoval žalobou a aby až tak vážne bola poškodená jeho povesť voči tretím osobám a nepredložil o tom dostatok dôkazov. Preto v tejto časti žalobu zamietol. Prvoinštančný súd protinávrh žalovaného v 1/ rade na zaplatenie nemajetkovej ujmy 50.000 eur zamietol. Nárok posudzoval podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1/ rade ho do skončenia dokazovania bližšie nešpecifikoval. Do skončenia dokazovania neuniesol žalobca povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a keďže neboli splnené zákonom vyžadované podmienky, súd protinávrh zamietol. Žalovaný v 1/ rade nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku podľa § 11 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Vychádzal z toho, že predmetom konania sú samostatné žalované nároky, je možné žalovať každý z nich samostatnou žalobou, pri ktorých je možné samostatne posudzovať pomer úspech a neúspechu. Žalobca bol úspešný v rozsahu upustenia od zásahov, ospravedlnení a v konaní o protinávrhu. Tu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli úspešní, v rozsahu zamietnutia nemajetkovej ujmy v peniazoch a to im súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 eur. Postup súdu, ktorým nárok na primerané finančné zadosťučinenie posudzoval za použitia ust. § 13 ods. 2 OZ považuje žalobca za nesprávne. Súd mal nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie posudzovať podľa § 19b ods. 2, 3 OZ, pretože žalovaný je právnickou osobou a jeho nárok na finančnú satisfakciu vyplýva priamo z tohto ustanovenia. Platí, že podľa § 19b ods. 2, 3 OZ neexistujú žiadne obmedzenia pri uplatnení primeraného finančného zadosťučinenia. V prípade satisfakčnej žaloby je daný priamo nárok právnickej osoby na primerané zadosťučinenie, pričom súd má nielen právo,
ale i povinnosť primerané zadosťučinenie priznať. V danom prípade si žalobca uplatnil aj morálne, aj peňažné plnenie ako satisfakciu. Na rozdiel od fyzických osôb, v prípade právnických osôb súd nemôže posudzovať, či morálne zadosťučinenie postačuje. Ak sú splnené základné podmienky na to, a to existencia zásahu, neoprávnenosť tohto zásahu a príčinná súvislosť medzi nimi a žalobca si uplatňuje toto zadosťučinenie, povinnosťou súdu je tento nárok priznať. Súd má možnosť ho priznať v celom rozsahu, alebo znížiť. Žalobca poukázal na existujúcu prax súdov, ktorá je s jeho názorom totožná. Žalobca na trhu pôsobí od roku 1975, uspokojuje potreby svojich členov v oblasti bývania, patrí medzi najstabilnejšie podnikateľské subjekty v regióne. Každoročne hospodári s vykázaným ziskom, hospodárenie a účtovnú uzávierku overuje každoročne audítorská spoločnosť, nemá žiadne nedoplatky na daniach, odvodoch do sociálnej ani zdravotnej poisťovne, nevedú sa voči nemu exekučné konania, má korektné vzťahy s obchodnými partnermi, má minimum obchodných sporov, spravuje a zveľaďuje bytový fond, minimalizuje náklady vlastníkov a nájomcov bytov v týchto bytových domov na správu a údržbu bytových domov správnym a ekonomickým hospodárením s finančnými prostriedkami na fondoch prevádzky, údržby a opráv bytových domov. Získaná prestíž žalobcu je od začiatku budovaná na dôvere svojich členov v profesionalitu, solídnosť, vysokú morálnu úroveň, čestnosť členov pôsobiacich v orgánoch družstva. Informácie o páchaní trestnej činnosti, o diletantskom vedení družstva, o rozdeľovaní zisku medzi vedenie družstva a iných vyššie uvedených skutočnostiach sú závažnými zásahmi do týchto atribútov právnickej osoby, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu na jej povesti. Z obsahu dehonestujúcich a nepravdivých tvrdení vyplýva značná intenzita zásahu do žalobcovej sféry, najmä do dôvery a povesti, ktorú má u svojich členov a podnikateľských subjektov. Tieto články boli produkované v čase pred konaním volebných členských schôdzí samospráv a volebného zhromaždenia delegátov, takýto zásah bezprostredne ohrozil samotnú činnosť žalobcu ako družstva. Odstrániteľnosť následkov zásahu je veľmi obtiažna, vyžaduje si vynaloženie mimoriadneho úsilia. Rozsah zásahu je pritom značný a daný najmä nákladom regionálneho denníka a tiež jeho prístupnosťou v elektronickej verzii. Preto je namieste nielen uverejnenie ospravedlnenia, ale aj priznanie peňažného zadosťučinenia. Žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má voči žalovaným. Žalovaný počas celého konania od svojho rozširovania nepravdivých informácií neupustil a do budúcna zrejme od toho upustiť ani nemieni. Svedčí o tom aj to, že od začiatku súdneho konania zaslal 27 emailov na viac, ako 200 emailových adries, pokračuje v rozširovaní nepravdivých výrokov. Preto finančná náhrada je v prospech žalobcu daná. Preto žalobca žiadal, aby súd zmenil tretí výrok prvoinštančného rozsudku tak, že žalobcovi priznáva nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. Uplatnil si trovy vo vzťahu k tomuto nároku. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní v 1/ a 2/ rade písomne nevyjadrili.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 1/ rade. Namietal, že prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol po tom, čo neboli splnené procesné podmienky, keď podľa judikatúry Európskeho súdu v konaní zásadnými princípmi je rovnosť zbraní a právo na kontradiktórne konanie, čo zo strany prvoinštančného súdu nebolo dodržané. Súd nesprávnym procesným konaním znemožnil žalovaným, aby mohli uskutočniť svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo veci pojednával sudca, ktorý bol v minulosti pre zaujatosť voči žalovanému v 1/ rade vylúčený. Súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávneho zisteného skutkového stavu veci. Súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorým žalovaný v 1/ rade chcel preukázať svoje tvrdenia, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z konania sudcu je zjavne viditeľná zaujatosť a nadržiavanie žalobcovi, čo samo osebe vykazuje znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti a preto navrhol, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený v celom rozsahu a žaloba zamietnutá ako zjavne neopodstatnená a neodôvodnená.
5. K tomuto odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že námietky žalovaného sú síce koncipované podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP, avšak nie sú bližšie odôvodnené. Poukázal ďalej na to, že sudca bol v dvoch rozhodnutiach nadriadeného súdu v prejednávanej veci nevylúčený z konania a prejednávania na námietku žalovaného v 1/ rade. Publikované články žalovaným rozhodne presiahli prípustnú intenzitu prejavenia názoru a u žalobcu došlo k zásahu, ktorý nie je možné už v demokratickej spoločnosti akceptovať a zakladá nárok žalobcu domáhať sa voči žalovaným náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto žalobca na svojom odvolaní proti zamietavému výroku o náhradu nemajetkovej ujmy trval.
6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutých výrokoch nie je správne.
7. Odvolací súd v súlade s ust. § 367 CSP dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. V konaní sú žalované dva subjekty v postavení samostatného spoločenstva podľa § 76 CSP. Preto odvolanie žalobcu a žalovaného v 1/ rade sa vyslovene vzťahuje len na niektoré práva a len na niektoré subjekty. Ostatné výroky, ktoré neboli napadnuté odvolaniami žalobcu a žalovaného v 1/ rade sú právoplatné, až na výroky o trovách konania, ktoré majú charakter závislého výroku od napadnutých výrokov prvoinštančného súdu. Keďže v danom prípade základným determinantom pre posúdenie predmetu odvolacieho konania a predmetu, ktorý odvolaním nebol napadnutý, je povaha práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu, kde rozhodnutie súdu sa nemusí vzťahovať voči každému žalovanému spoločne, ide o samostatné práva alebo povinnosti týchto subjektov, preto sa odvolanie výrokov, ktoré sa týkajú žalovaného v 2/ rade nedotýkajú a tieto výroky sa stávajú právoplatné, pretože žalovaný v 2/ rade voči týmto výrokom opravný prostriedok nepodal.
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. V danom prípade odvolací súd je viazaný odvolacím dôvodom žalobcu, že za každých okolností má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, teda že prvoinštančný súd nesprávne vec právne posúdil a je viazaný aj odvolacími dôvodmi žalovaného v 1/ rade, ktorý namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, keď prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy, rozhodoval sudca, ktorý bol v minulosti z konania vylúčený a ďalej, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
9. Z ust. § 220 ods. 1, 2 CSP vyplývajú náležitosti odôvodnenia rozsahu prvoinštančného súdu. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd pri skúmaní písomného vyhotovenia rozsudku prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že prvoinštančný rozsudok v rozsahu odvolania žalovaného v 1/ rade a žalobcu trpí takými vadami, ktoré spôsobujú, že rozsudok je nepreskúmateľný v inštančnom postupe, pretože z obsahu rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval prvoinštančný súd za preukázané, ktoré nie, ako vyhodnotil všetky odpísané dôkazy, ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozsudku, ako tieto dôkazy majú vplyv jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti na zistený skutkový stav a aké závery je možné vo vzťahu k skutkovým okolnostiam z týchto dôkazov vyvodiť. Len vtedy, pokiaľ má súd náležite zistený skutkový stav, je možné riadnym spôsobom vec aj právne posúdiť. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu však tieto okolnosti nevyplývajú. Rozsudok, ktorý nespĺňa minimálne požiadavky na jeho preskúmateľnosť uvedené v ust. § 220 ods. 1, 2 CSP je rozsudkom, ktorý je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto rozhodnutie je formálne a nedáva odpovede na žiadne relevantné argumenty strán sporu. V takom prípade pokiaľ nemal prvoinštančný súd riadne zistený skutkový stav, nebolo možné potom ani vec riadne právne posúdiť. Právne posúdenie prvoinštančným súdom nie je správne a odvolacia námietka žalovaného v 1/ rade, ale aj žalobcu je dôvodná.
10. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa voči žalovanému v 1/ rade domáhal v prvom napadnutom výroku žalovaným, aby žalovaný upustil od akýchkoľvek prejavov šírenia neoverených informácií o činnosti žalobcu. Prvoinštančný súd vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nároku
vyhovel a nariadil žalovanému v 1/ rade upustiť od akýchkoľvek prejavov podobného charakteru. Zo žaloby žalobcu však nie je možné vyvodiť, na základe akých skutkových okolností si uvedený nárok voči žalovanému v 1/ rade uplatňuje. Na preukázanie dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku žalobca nepredložil žiadne dôkazy, prvoinštančný súd nezistil k tomuto výroku vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade žiaden skutkový stav, a preto právny záver o povinnosti upustiť žalovaným v 1/ rade od šírenia informácií žalovaných v prvom výroku napadnutého rozsudku je zatiaľ predčasný. Prvoinštančný súd bol povinný vyhodnotiť, či žalobca v rámci kontradiktórneho konania voči žalovanému v 1/ rade uniesol povinnosť tvrdenia aj dôkaznú povinnosť.
11. Vo vzťahu k ďalšiemu výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorý upravuje povinnosť žalovanému v 1/ rade sa ospravedlniť tak, že žalovaný v 2/ rade uverejní ospravedlnenie v určitom znení, musí odvolací súd posúdiť ako výrok, ktorý je voči žalovanému v 1/ rade nejasný. Uplatnený nárok voči žalovanému v 1. rade je nárok, ktorý je nevykonateľný, pretože týmto výrokom žalovanému v 1/ rade nie je formulovaná žiadna povinnosť, naviac obsah ospravedlnenia bez vôle žalovaného v 1/ rade v dôsledku uloženej povinnosti len žalovanému v 2/ rade má byť zverejnený v tlači. Teda povinnosť ospravedlniť sa žalovaným v 1/ rade žalobcovi sa míňa zamýšľanému účinku. V tejto časti bolo povinnosťou prvoinštančného súdu vyzvať žalobcu na upresnenie uplatneného nároku voči žalovanému v 1/ rade, naviac, keď predmetom konania majú byť nepravdivé tvrdenia o žalobcovi a výrok, ktoré nepravdivé tvrdenia majú byť predmetom ospravedlnenia obsahuje nielen tvrdenia žalovaného v 1/ rade, ale aj hodnotiace závery. Tu je potrebné, aby prvoinštančný súd poučil žalobcu o správnej formulácii uplatneného nároku voči žalovanému v 1/ rade tak, aby v prípade úspechu bol tento nárok aj vykonateľný. V priznanom rozsahu nárok pre prípadný výkon neobstojí. Výrok, ktorý je súčasťou druhého výroku napadnutého rozsudku o povinnosti vydavateľa Podvihorlatských novín sa ospravedlniť nebol stranami sporu napadnutý, ostáva právoplatný.
12. Ďalej žalovaný v 1/ rade namietal zamietnutie návrhu na úhradu nemajetkovej ujmy 50.000 Sk od žalobcu vo forme protinávrhu. Je potrebné uviesť, že v čase podania protinávrhu žalovaný voči žalobcovi (strana 147 súdneho spisu) žiadal, aby súd priznal žalovaným odporcom v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade nemajetkovú ujmu v celkovej výške 50.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania žalovaný v 1/ rade upresnil tento vzájomný nárok (čl. 581 spisu) tak, že žiadal priznať pre seba a pre žalovaného v 2/ rade po 25.000 eur každému. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by prvoinštančný súd sa vzájomným návrhom náležitým spôsobom zaoberal. Vzájomný návrh musí obsahovať rovnaké náležitosti ako žaloba, pričom pokiaľ si vzájomným návrhom žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade niečo uplatňovali, bolo povinnosťou skúmať, či toto uplatnenie u každého žalovaného bolo riadne, či vzájomným návrhom si uplatňujú každý žalovaný samostatne nároky, alebo si tieto nároky uplatňuje len žalovaný v 1/ rade. Je povinnosťou súdu vyzvať žalovaného v 1/ rade, aby odstránil vady tohto podania a náležite opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce uplatnenie nároku vzájomnou žalobou. Zamietnutie uplatneného nároku vzájomnou žalobou len preto, že do skončenia dokazovania neboli splnené zákonom vyžadované podmienky pre toto podanie je konaním súdu, ktorým odníma žalovanému v 1/ rade právo na spravodlivý súdny proces. Tento postup nie je možné označiť za zákonný, a preto odvolaciemu súdu vzhľadom na vytýkané nedostatky zo strany žalovaného v 1/ rade neodstávalo nič iné, než napadnuté výroky voči žalovanému v 1/ rade zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Odvolací súd sa následne zaoberal aj zamietavým výrokom, kde prvoinštančný súd zamietol žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. Tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom uplatneného nároku žalobcu je nárok na ochranu mena právnickej osoby, teda žalobcu, v dôsledku konania žalovaných. Podľa § 19b ods. 2 OZ pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Podľa § 19b ods. 3 OZ odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka chráni dobré meno právnickej osoby, ktoré môže byť poškodené buď hodnotiacimi neprimeranými úsudkami, alebo nepravdivými tvrdeniami, ktorými je možné objektívne privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Postačuje, že takéto nepravdivé tvrdenie alebo neprimeraný hodnotiaci úsudok má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú
povesť právnickej osoby, teda znevažujúci dojem. Nie je podstatné, či k ujme a k následkom neoprávneného zásahu skutočne došlo. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nie je možné dokazovať, je však nutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii a či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do práv žalobcu je nevyhnuteľným sprievodným javom výkonu kritiky, teda či cieľom kritiky nie je hanobenie alebo zneuctenie, alebo zníženie vážnosti právnickej osoby. Nepravdivé tvrdenie je tvrdením, ktoré skutkovo tvrdí okolnosti, ktoré majú difamačný charakter a ktoré okolnosti nie sú reálne dané. Prvoinštančný súd sa vo vzťahu k namietaným výrokom zo strany žalobcu, ktoré uverejnil žalovaný v 1/ rade v článkoch zo dňa 20.10.2014, 10.11.2014 a 8.12.2014 presne označených v žalobe nezaoberal. Nevyhodnotil, či neprimerané hodnotiace úsudky a nepravdivé tvrdenia tieto výroky v sebe obsahujú. Ďalej sa nezaoberal tým, či tieto výroky mohli vyvolať negatívne následky ujmy u žalobcu, či objektívne boli spôsobilé narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby. Je bezvýznamné vo vzťahu k uplatnenému nároku, či došlo už reálne k vzniku škody a teda poškodeniu dobrého mena žalobcu, úplne postačuje objektívne zistiteľná hrozba takejto možnosti. Ak žalobca tieto okolnosti bude tvrdiť a preukáže ich, bude v konaní úspešnou stranou sporu, pokiaľ žalovaný nepreukáže, že bolo namieste použil formu hodnotiaceho úsudku a že tvrdenia, ktoré žalobca uvádza ako nepravdivé, sú pravdivé.
14. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme platí, že je možné priznať finančnú satisfakciu právnickej osobe v každom prípade, bez ohľadu na to, či je uložená iná povinnosť, napr. zdržať sa, prípadne odstrániť závadný stav. Finančné zadosťučinenie súd nemôže odmietnuť priznať, môže sa jedine zaoberať primeranosťou peňažného zadosťučinenia. Ak sú splnené základné podmienky pre poskytnutie ochrany dobrej povesti, súd nemá inú možnosť, ako tento nárok priznať. Má možnosť len modifikovať výšku uplatneného nároku vzhľadom na okolnosti prípadu a následky, ktoré vznikli. Preto aj postup prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá, považoval odvolací súd za nesprávny a v napadnutom rozsahu prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Odvolací súd zrušil aj výroky o trovách konania, ktoré sú priamo súvisiace s nárokmi, ktoré boli predmetom odvolacieho konania.
16. V ďalšom konaní bude preto úlohou prvoinštančného súdu vyzvať žalovaného v 1/ rade, aby jasne uviedol, čoho a v akom rozsahu sa domáha z titulu protinávrhu, vyzvať ho na označenie skutkových tvrdení odôvodňujúcich tento nárok a označenie dôkazov na preukázanie dôvodnosti tohto nároku. Vo vzťahu k zrušujúcim výrokom o povinnosti žalovaného v 1/ rade upustiť od akýchkoľvek prejavov týkajúcich sa nepravdivých informácií o činnosti Bytového družstva Humenné je potrebné žalobcu vyzvať, aby označil skutkové okolnosti takto uplatneného nároku a aby uviedol dôkazy odôvodňujúce tento nárok, prípadne súd pokiaľ má všetky okolnosti v spise zistené, môže o tomto nároku rozhodnúť, avšak tak, aby jeho rozhodnutie v písomnom vyhotovení bolo riadne preskúmateľné, kde bude jasné skutkové aj právne odôvodnenie. K ďalším výrokom, ktorými sa žalobca domáhal od žalovaného v 1/ rade ospravedlniť sa, bude namieste, aby súd upozornil žalobcu na nevykonateľnosť takto uplatneného nároku už aj s poukazom na to, že žalovanému v 1/ rade sa ukladá len všeobecná povinnosť ospravedlniť sa a konkrétne ospravedlnenie sa nariaďuje len žalovanému v 2/ rade uverejniť. Voči žalovanému v 1/ rade je takáto povinnosť nevymožiteľná. Súd bude povinný skúmať pri rozhodovaní o ospravedlnení sa jednotlivé výroky, či ide o hodnotiace úsudky, alebo o tvrdenia, ktoré majú nepravdivý charakter a žalovaný bude povinný tieto svoje tvrdenia aj preukázať. V opačnom prípade bude žalobca úspešný. Pokiaľ žalobca bude úspešný a bude preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku voči žalobcovi v 1/ rade (vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade je nárok právoplatný), bude môcť prvoinštančný súd rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy voči žalovaným v 1/ a 2/ rade, pretože v danom prípade nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je daný. Súd môže vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti vec právne posúdiť tak, že neprizná celý uplatnený nárok, ale bude môcť tento nárok prípadne aj modifikovať a priznať ho v nižšej sume. V zásade však nárok na náhradu nemajetkovej ujmy po tom, čo došlo k poškodeniu dobrého mena právnickej osoby podľa § 19b Občianskeho zákonníka patrí.
17. Žalovaný v 1/ rade namietal, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý bol v minulosti z konania a prejednávania veci vylúčený.
Odvolací súd túto okolnosť nemôže považovať za dôvodnú pre zrušenie napadnutých výrokov rozsudku, pretože o tom, že zákonný sudca Mgr. Peter Sivák vo veci nie je vylúčený rozhodol nadriadený Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 13NcC/6/2016-566 zo dňa 4.4.2016, pretože neboli splnené podmienky na jeho vylúčenie.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.