Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 203/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Sedlačkom, PhD., LL.M.,

SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

-672 z 9. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca

2017 doručená sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len ,a“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) č. k.

-672 z 9. januára 2017 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“). Týmto

napadnutým uznesením okresný súd nahradil súhlas sťažovateľky s reštrukturalizačným

plánom dlžníka (ďalej len ,,dlžník“), potvrdil reštrukturalizačný plán

a reštrukturalizáciu skončil.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.6.2016 sp. zn.

(zverejnené v OV č. 114/16 dňa 14.6.2016) bola povolená reštrukturalizácia dlžníka

Do funkcie správcu bola ustanovená ...

Zabezpečený veriteľ Sberbank Slovensko, a s. si prihláškou uplatnil svoju

zabezpečenú pohľadávku vo výške 494.648,05 €, ktorá bola správkyňou zistená v celom

prihlásenom rozsahu. Dňa 16.8.2016 sa v reštrukturalizácii dlžníka konala schôdza

veriteľov, na ktorej bol zvolený trojčlenný veriteľský výbor v zložení: Sberbank Slovensko,

a.s. (predseda),

Dňa 23.11.2016 sa v reštrukturalizácii dlžníka konalo zasadnutie veriteľského

výboru, na ktorom veriteľský výbor schválil záverečný návrh reštrukturalizačného plánu,

pričom za schválenie uznesenia veriteľského výboru hlasovali

Predseda veriteľského výboru hlasoval

proti schváleniu záverečného návrhu reštrukturalizačného plánu.

Dňa 20.12.2016 sa v reštrukturalizácii dlžníka konala schvaľovacia schôdza

veriteľov, na ktorej nebol reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý, keďže zabezpečený veriteľ

Sberbank Slovensko, a.s. hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu.

Dňa 23.12.2016 bol na Okresný súd Bratislava I doručený návrh dlžníka na

potvrdenie reštrukturalizačného plánu a návrh na nahradenie súhlasu Sťažovateľa podľa

. Zároveň bol dňa 22.12.2016 na Okresný súd Bratislava I doručený návrh

Sťažovateľa na zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka podľa .

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.1.2017 č.k. -672 súd

súhlas Sťažovateľa s reštrukturalizačným plánom dlžníka nahradil, reštrukturalizačný plán

potvrdil a reštrukturalizáciu skončil.“

3. Sťažovateľka argumentovala, že v návrhu na zamietnutie reštrukturalizačného

plánu dlžníka zdôraznila, že pri príprave reštrukturalizačného plánu boli podstatným

spôsobom porušené ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“) o kreovaní skupín veriteľov (§ 119 ods. 2 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 137 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii). V záväznej časti reštrukturalizačného plánu dlžníka boli totiž vytvorené

tri skupiny veriteľov, a to:

a) skupina „Sberbank“, do ktorej bola zaradená pohľadávka sťažovateľky;

b) skupina „nezabezpečení veritelia“, do ktorej boli zaradené pohľadávky

nezabezpečených veriteľov;

c) skupina „spoločník“, ktorá bola vytvorená z dôvodu obmedzenia nároku

spoločníka na vyplatenie zisku počas obdobia plnenia plánu.

4. Sťažovateľka zastáva právny názor, že z § 119 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii v spojení s § 137 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva,

že podmienky na vytvorenie skupiny „spoločník“ neboli splnené, keďže táto skupina sa

v pláne vytvára iba vtedy, ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov

dlžníka. V posudzovanom prípade dlžník v pláne vytvoril skupinu „spoločník“ (skupina pre

majetkové práva akcionárov dlžníka) výlučne z dôvodu obmedzenia nároku spoločníka

na vyplatenie zisku počas obdobia plnenia plánu. Uvedené obmedzenie však vyplýva

z ustanovenia § 155a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda nie zo samotného

plánu. Obmedzenie nároku na vyplatenie zisku tak nemožno označiť za také obmedzenie

majetkových práv, ktoré by predpokladal (založil, modifikoval alebo vylúčil)

reštrukturalizačný plán. Je preto neakceptovateľné, aby akcionári dlžníka svojím

hlasovaním rozhodovali o reštrukturalizačnom pláne, ktorý iba konštatuje obmedzenie ich

práv zo zákona. V reštrukturalizačnom pláne dlžníka tak bola tretia skupina („spoločník“)

kreovaná iba s jediným cieľom, a to účelovo a protiprávne zabezpečiť súhlas väčšiny skupín

s reštrukturalizačným plánom na schvaľovacej schôdzi veriteľov. Dlžník si tým de facto

„umelo pripravil“ reštrukturalizáciu na potvrdenie plánu, ak by sťažovateľka hlasovala

proti jeho prijatiu, čo sa aj stalo.

5. Sťažovateľka ďalej uviedla, že na schvaľovacej schôdzi veriteľov jednotlivé

skupiny veriteľov hlasovali o reštrukturalizačnom pláne takto:

- skupina „Sberbank“ hlasovala proti prijatiu plánu;

- skupina „nezabezpečení veritelia“ hlasovala za prijatie plánu;

- skupina „spoločník“ hlasovala za prijatie plánu.

Z uvedeného vyplýva, že väčšina skupín hlasujúcich za prijatie plánu bola dosiahnutá

v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, a to iba na základe hlasovania

skupiny „spoločník“, ktorá bola vytvorená účelovo a contra legem. Sťažovateľka preto

v návrhu na zamietnutie reštrukturalizačného plánu zdôrazňovala, že pri príprave

reštrukturalizačného plánu dlžníka došlo k porušeniu ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne,

v dôsledku čoho predpoklady pre nahradenie súhlasu skupiny „Sberbank“ nemohli byt'

dané. Napriek uvedenému napadnutým uznesením okresného súdu bol súhlas skupiny

„Sberbank“ nahradený a reštrukturalizačný plán dlžníka potvrdený. Okresný súd

«v odôvodnení napadnutého uznesenia ad absurdum uviedol, že hoci vytvorenie „Skupiny

spoločník“ nie je v súlade s ustanoveniami , nejedná sa o také podstatné porušenie

zákona, ktoré by bolo dôvodom pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu. Porušenie

ustanovení je podľa názoru súdu ospravedlniteľné a nepodstatné, keďže sťažovateľ

nebude v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu v zjavne horšom postavení ako

v prípade konkurzu (str. 7 napadnutého uznesenia). Okresný súd Bratislava I teda najprv

osobitne uviedol, že kreovaním „Skupiny spoločník“ boli porušené ustanovenia , avšak

následne konštatoval, že sú splnené podmienky pre nahradenie súhlasu „Skupiny

Sberbank“.».

6. Podľa sťažovateľky je tento procesný postup neakceptovateľný, pretože súd môže

rozhodnúť o nahradení súhlasu niektorej zo skupín iba v prípade, ak sú na to splnené

normatívne podmienky podľa § 152 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okrem

iného aj ak je daná väčšina skupín hlasujúcich za schválenie plánu [§ 152 ods. 1 písm. b)

zákona o konkurze a reštrukturalizácii]. V prerokúvanej veci dlžník kreoval skupinu

„spoločník“ v rozpore s ustanovením § 119 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

v spojení s § 137 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to s jediným účelom –

fiktívne zabezpečiť uvedenú väčšinu. Protiprávne vytvorenie skupiny „spoločník“ malo

pritom nepriaznivý vplyv na sťažovateľku. V dôsledku nezákonného priebehu

reštrukturalizácie jej bol nanútený reštrukturalizačný plán, s ktorým výslovne nesúhlasí.

Ak by totiž skupina „spoločník“ nebola v pláne kreovaná, nebola by splnená podmienka pre

nahradenie súhlasu v zmysle § 152 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

O pláne by totiž rozhodovali iba dve skupiny. Keďže skupina „Sberbank“ hlasovala proti

prijatiu plánu a skupina „nezabezpečení veritelia“ za prijatie plánu, nedosiahla by sa

potrebná väčšina skupín, t. j. polovica skupín + 1 skupina. Nahradenie súhlasu skupiny

„Sberbank“ by tak nebolo možné a reštrukturalizačný plán dlžníka by bol v súlade s § 151

ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii zamietnutý.

7. Okresný súd v napadnutom uznesení podľa názoru sťažovateľky aproboval

nezákonný postup predkladateľa plánu, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do práv

sťažovateľky. Sťažovateľka pritom opakovane namietala nezákonnosť postupu pri tvorbe

plánu, a preto tvrdenie okresného súdu o tom, že do zápisnice zo schvaľovacej schôdze

nebola vznesená žiadna námietka, je nesprávne a zavádzajúce.

8. Neakceptovateľný je podľa sťažovateľky aj zásadný argument okresného súdu

uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia, že «v praxi sa súhlas skupiny nahrádza aj

v prípade, že sú v pláne vytvorené iba dve skupiny, pričom jedna hlasuje „za“ a druhá

„proti“ schváleniu plánu. Odhliadnuc od skutočnosti, že sťažovateľovi nie je taká prax

známa (a ani súd neoznačuje iné obdobné rozhodnutia), poukazujeme na to, že požiadavka

(väčšina hlasujúcich skupín) je interpretačné jasná

a matematicky simplexná (pri dvoch skupinách sa väčšina dosiahne iba hlasovaním oboch

skupín). Iný záver by bol popretím nepochybnej požiadavky zákonodarcu na priebeh

a nahrádzanie súhlasu s reštrukturalizačným plánom (väčšinový princíp nielen čo do

hlasov, ale aj čo do skupín) ako aj základných aritmetických pravidiel. Prijatím

argumentácie Okresného súdu Bratislava I by bolo ad absurdum možné nahrádzať súhlas

skupín vždy, ak by bol v pláne kreovaný párny počet skupín, pričom „za“ by hlasovala iba

polovica. Takýto svojvoľný postup súdu a nerešpektovanie právnej úpravy je neobhájiteľné.

Hranice interpretácie objektívneho práva musia byť riadne dané a všeobecne aplikovateľné,

inak bude rozhodovanie všeobecných súdov prejavom justičnej svojvôle.».

9. Podľa názoru sťažovateľky je zrejmé, že okresný súd vykonal extrémne nesprávnu

interpretáciu podstatných právnych noriem [§ 154 ods. 1 písm. a), § 154 ods. 1 písm. c),

§ 152 ods. 1 písm. a) a § 152 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii],

odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu tak v celom rozsahu popiera základné

princípy reštrukturalizácie a vážnym spôsobom porušuje právo sťažovateľky na spravodlivý

proces.

10. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 9.1.2017, č. k. -672. porušené boli.

II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.1.2017, č. k. -672, sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

III. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

13. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

15. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú

dané dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na

ďalšie konanie.

16. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým bol nahradený jej

súhlas (ako zabezpečeného veriteľa) s reštrukturalizačným plánom dlžníka,

reštrukturalizačný plán bol potvrdený a reštrukturalizačné konanie dlžníka skončené.

Sťažovateľka zastáva názor, že okresný súd rozhodol o nahradení jej súhlasu

s reštrukturalizačným plánom dlžníka a o jeho potvrdení v rozpore s príslušnými

ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím sťažovateľke nanútil

reštrukturalizačný plán, s ktorým nesúhlasí. Okresný súd najmä nesprávne posúdil splnenie

zákonných podmienok uvedených v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, keď protiprávne

vytvorenie skupiny „spoločník“ (bola vytvorená len pre účely zabezpečiť väčšinu pri

hlasovaní o reštrukturalizačnom pláne) vyhodnotil ako nepodstatné a ospravedlniteľné

vyššou mierou uspokojenia pohľadávok veriteľov. Okresný súd v napadnutom uznesení

použil neakceptovateľný argument, že v praxi sa súhlas skupiny nahrádza aj v prípade, ak sú

v reštrukturalizačnom pláne vytvorené iba dve skupiny, a to napriek tomu, že požiadavka

vyplývajúca z § 152 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii (väčšina

hlasujúcich skupín) je podľa sťažovateľky interpretačne jasná a matematicky jednoznačná

(pri hlasovaní v dvoch skupinách sa väčšina dosiahne iba hlasovaním oboch skupín).

17. Okresný súd v napadnutom uznesení k naplneniu podmienok vyplývajúcich

z § 152 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uviedol:

„Vychádzajúc z ust. ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín

nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu

domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci

plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne

horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich

pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, b) väčšina zo skupín zostavených

podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za prijatie plánu hlasovali

prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich

zistených pohľadávok.

S poukazom na cit. ust. sa predkladateľ plánu v návrhu na

potvrdenie plánu súdom, ktorý bol Okresnému súdu Bratislava I doručený dňa 23.12.2016,

domáhal nahradenia súhlasu Skupiny Sberbank. Veriteľ Skupiny Sberbank je zabezpečeným

veriteľom, ktorého pohľadávka by boli v prípade vyhlásenia konkurzu uspokojená nižšie

o 39 %. Oproti tomu uspokojenie pohľadávok uvedenej skupiny Sberbank stanovuje

reštrukturalizačný plán vo výške 100 %. Je zrejmé, že v prípade vyhlásenia konkurzu by

bolo postavenie veriteľa Skupiny Sberbank zhoršené.

S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že v prípade neprijatia

reštrukturalizačného plánu a následného vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka, by bol

účastník plánu Skupiny Sberbank hlasujúci proti prijatiu plánu v zjavne horšom postavení

ako v prípade prijatia plánu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že sú kumulatívne splnené všetky

zákonom predpokladané podmienky ustanovené v potrebné na nahradenie

súhlasu Skupiny Sberbank, nakoľko účastník plánu zaradený do tejto skupiny hlasujúcej

proti prijatiu plánu nebude na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by bol

v prípade neprijatia plánu, väčšina zo skupín zostavených podľa plánu, t.j. dve z troch

vytvorených skupín hlasovala za prijatie plánu a za prijatie plánu hlasovali prítomní

veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených

pohľadávok.

Veriteľ Sberbank Slovensko, a.s. namietal, že boli podstatným spôsobom porušené

ustanovenia , ako aj postupy pri príprave reštrukturalizačného plánu; k výhradám

a námietkam veriteľa súd poukazuje na tú skutočnosť, že je ustálená rozhodovacia prax, že

ak sú v pláne iba dve skupiny a jedna nesúhlasí s prijatím plánu, ak sú splnené všetky

ostatné podmienky, je potrebné rozhodnúť o nahradení súhlasu druhej skupiny. V opačnom

prípade by sa vyvolal likvidačný konkurz, v ktorom by bolo uspokojenie veriteľov nižšie, čo

je v rozpore s celkovou koncepciou zákona a tými ustanoveniami, ktoré preferujú

reštrukturalizáciu pred konkurzom. Súd je toho názoru, že vytvorenie Skupiny Spoločník nie

je v súlade s ustanoveniami , ale aj napriek tomu sa nejedná o také podstatné porušenie

ustanovení , ktoré by boli dôvodom na zamietnutie plánu súdom, nakoľko účastník

plánu v reštrukturalizačnom konaní by nebol na základe plánu v zjavne horšom postavení

ako v prípade likvidačného konkurzu. Súd pri rozhodovaní zároveň prihliadol na

potencionálne uspokojenie veriteľov v konkurze vyhlásenom v dôsledku zastavenia

reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu. Súd nemôže izolovane prihliadať iba na záujem

jedného veriteľa, naopak, jeho povinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj

minoritných) veriteľov. Túto jeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad konkurzu

a reštrukturalizácie, v zmysle ktorých je súd povinný postupovať tak, aby sa dosiahla pre

veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok.

Súd preskúmal predložený reštrukturalizačný plán, ako aj predchádzajúci postup

správcu Dlžníka, Dlžníka, veriteľov a veriteľských orgánov v tomto reštrukturalizačnom

konaní, pričom nezistil skutočnosti predpokladané v , pre ktoré by musel

reštrukturalizačný plán zamietnuť. Reštrukturalizačný plán zároveň nie je v podstatnom

rozpore so spoločným záujmom veriteľov, keď' za tento spoločný záujem je potrebné

pokladať dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov ( ) pri

zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom

konaní možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako

v prípade vyhlásenia konkurzu [ a ].“

18. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením okresného súdu v celom

rozsahu a dospel k záveru, že argumentácia sťažovateľky na podporu správnosti záverov

okresného súdu nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa relevantne vysporiadal so všetkými

skutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil, tak ako sú

citované. Ústavný súd preto nezistil, že by okresným súdom aplikovaný postup pri zistení

a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod

na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v .

19. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom, ktorý by

vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie je v poradí

ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky. Taktiež poukazuje na

to, že judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom,

sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), ako aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým

súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho

konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne

a faktické okolnosti konkrétneho prípadu ().

20. K námietke sťažovateľky o účelovosti vytvorenia skupiny „spoločník“ zaujal

okresný súd obdobný právny názor, keďže túto skupinu vyhodnotil ako vytvorenú v rozpore

s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, avšak uvedený nedostatok súčasne

posúdil ako nepodstatný a ospravedlniteľný vyššou mierou uspokojenia pohľadávok

veriteľov, čo je vzhľadom na cieľ reštrukturalizácie, ktorá je v zásade závislá od vôle

dlžníka ponúkajúceho svojim veriteľom alternatívnu možnosť vyrovnania ich pohľadávok,

i podľa názoru ústavného súdu ústavne udržateľné právne posúdenie vyplývajúce

z okolností danej veci. Ústavný súd k najzásadnejšej námietke sťažovateľky o nezákonnom

nahradení jej súhlasu s reštrukturalizačným plánom dlžníka dodáva, že v právnej teórii je

akceptovaný i právny názor vyslovený v odôvodnení uznesenia okresného súdu týkajúci sa

postupu v prípade hlasovania dvoch skupín veriteľov, ktorý sťažovateľka v podstatnom

rozporuje a na ktorý ústavný súd poukazuje: „Interpretačný problém vzniká vtedy, ak sú

v pláne iba dve skupiny a jedna nesúhlasí s prijatím plánu. Sme toho názoru, že ak sú

splnené všetky ostatné podmienky, je potrebné rozhodnúť o nahradení súhlasu druhej

skupiny. V opačnom prípade sa vyvolá likvidačný konkurz, v ktorom bude uspokojenie

veriteľov nižšie (vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii je podmienkou

jej povolenia a úspešnosti), čo je v rozpore s celkovou koncepciou zákona a tými

ustanoveniami, ktoré preferujú reštrukturalizáciu pred likvidačným konkurzom. Väčšina

zo skupín sa počíta z tých skupín, ktoré sú oprávnené hlasovať.“ (ĎURICA, M. Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. C. H. Beck, 2015. s. 1178)

21. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie okresného súdu obsahuje

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu

nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

22. Keďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia

označených práv napadnutým uznesením okresného súdu, sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd

jej ďalšími nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2017