Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 245/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Adrianou Ručkayovou, Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a a 3 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 16. januára 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. apríla 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 16. januára 2017, ktorým zmenil rozsudok

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)

sp. zn. z 28. júna 2016 vo výroku o náhrade trov (prvostupňového) konania

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi v právnom postavení

žalovaného v konaní o zaplatenie 5 405,84 € s príslušenstvom boli priznané súdom prvej

inštancie trovy konania v sume 3 557,71 € a následne v dôsledku podaného odvolania

žalobcom [domáhal sa, aby krajský súd pri rozhodovaní o výške trov konania postupoval

podľa (ďalej len „“) a aby nepriznal sťažovateľovi

náhradu trov konania z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie, ako aj preto, že trovy

boli neúčelne vynaložené, keďže si sťažovateľ zvolil advokáta so sídlom mimo Trnavského

kraja, pozn.]. Krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade

trov konania tak, že žalobca je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 1 879,40 € a náhradu iných trov konania (za zaplatený súdny poplatok)

v sume 324 €.

3. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým rozhodnutím, ktorým zmenil

rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, porušil jeho základné právo

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , na právnu pomoc v konaní pred

súdmi podľa a tiež na rovnosť účastníkov v konaní podľa

, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

4. Sťažovateľ porušenie týchto práv odôvodňuje tým, že „žalobca sa voči

sťažovateľovi ako žalovanému domáhal zaplatenie spornej pohľadávky, pričom súd jeho

žalobu v plnom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcovi

(správne má byť žalovanému, pozn.) tak vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, ktoré účelne vynaložil na ochranu svojich práv a záujmov v súdnom konaní, avšak

krajský súd mu túto náhradu nedôvodne skrátil.“.

5. Krajský súd právnej zástupkyni sťažovateľa nepriznal trovy konania za štyri úkony

– porady s klientom v dňoch „18.02.2016, 02.03.2016, 16.04.2016 a 19.05.2016“,

za písomné podanie (námietka dôkazu) doručené okresnému súdu 30. mája 2016

2

a vyjadrenie k dôkazu predložené na pojednávaní 28. júna 2016. Vzhľadom na to, že výšku

trov zavinil žalobca, ktorý postupne predkladal dôkazy, ku ktorým sa musel priebežne

vyjadrovať a robiť porady s právnym zástupcom, sťažovateľ zastáva názor, že účelnosť trov

považuje za riadne preukázanú.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby rozhodol

nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho práv (bod 1) napadnutým rozhodnutím krajského

súdu vo výroku o náhrade trov konania, napadnuté rozhodnutie krajského súdu

v predmetnej časti zrušil, vec vráti na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal náhradu trov

konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

3

9. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, ). Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu

nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí

existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len

v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto

porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý

sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (,

).

10. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým rozhodnutím

krajského súdu vo výroku o náhrade trov (prvostupňového) konania došlo zo strany

krajského súdu k porušeniu jeho označených práv zaručených , ako aj dohovorom

(bod 1).

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo

na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej

správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa čl. 47 ods. 3

všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. Podľa dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. V nadväznosti na namietané porušenie základných práv sťažovateľa zaručených

a a 3 , ako aj práva zaručeného dohovoru

4

napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd poukazuje najprv na to, že nie je

súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie

skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného

súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (mutatis mutandis , , ).

13. Napriek rozsahu namietaných porušení základných práv podľa a práva

podľa dohovoru sťažnosť neobsahuje žiadnu ústavnoprávnu argumentáciu a sťažovateľ iba

nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý mu krátil rozsah priznaných trov

o tie, ktoré podľa jeho názoru neboli účelne vynaložené. Ide teda o klasické pokračovanie

súdneho sporu prostriedkami jednoduchého (nie ústavného) práva (dôvody sú bližšie

uvedené v bode 4 a 5, pozn.).

14. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu na 11 s. ‒

body 1 až 26 a dôvodmi, prečo (ne)priznal krajský súd sťažovateľovi ako žalovanému trovy

za niektoré úkony (závery sú uvedené v bodoch 20 až 25 napadnutého rozhodnutia), ústavný

súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia procesného kódexu podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval

správne, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné

a ústavne konformné. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu

vo výroku o náhrade trov konania nie je v žiadnom prípade arbitrárne (sťažovateľ to ani

v sťažnosti nenamieta, pozn.). Ústavný súd v danej veci nezistil existenciu skutočností

5

svedčiacich o tom, že by toto napadnuté rozhodnutie porušovalo alebo popieralo zmysel

základných práv na súdnu ochranu podľa a a 3 a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť sťažovateľa, ktorou

namietal porušenie týchto práv, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25

ods. 2 .

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017

6