Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 316/2017
PDF · 99.24 KB
No categories available
III. ÚS 316/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Minárikom, CSc., Ipeľská 5144/15, Bratislava, pre namietané porušenie
sťažnosťou nešpecifikovaných práv uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
6 C 71/2012 z 21. mája 2013, sp. zn. 6 C 71/2012 z 29. júla 2014, sp. zn. 6 C 71/2012
zo 14. januára 2015 a sp. zn. 6 C 71/2012 z 11. augusta 2015 a uzneseniami Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 25 Co 269/2013 z 26. februára 2014, sp. zn. 25 Co 795/2014 z 31. októbra
2014 a sp. zn. 8 Co 1096/2015 z 29. februára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie
sťažnosťou nešpecifikovaných práv uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 6 C 71/2012 z 21. mája 2013, sp. zn. 6 C 71/2012 z 29. júla 2014,
sp. zn. 6 C 71/2012 zo 14. januára 2015 a sp. zn. 6 C 71/2012 z 11. augusta 2015
a uzneseniami Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 Co 269/2013
z 26. februára 2014, sp. zn. 25 Co 795/2014 z 31. októbra 2014 a sp. zn. 8 Co 1096/2015
z 29. februára 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je pred všeobecnými súdmi
žalovaný v spore o zaplatenie sumy 1 333,89 € s príslušenstvom. V merite sporu ide
o nezaplatenie faktúr za dodávku elektrickej energie podľa zmluvy o dodávke elektriny.
Sťažovateľ podanou sťažnosťou tvrdí, že svoje zmluvné záväzky si vždy riadne plnil
a že žalobcom tvrdenú dodávku elektrickej energie nemohol za vyfakturované obdobie
prevziať, pretože toho času už bol žalobcom od dodávok elektrickej energie odpojený.
V sťažnosti uvádza, že proti (neoznačenému) prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodnutiu
odvolacieho súdu podal dovolanie.
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že napadnutými rozhodnutiami bolo porušené jeho (neoznačené) právo, ako aj
(neoznačené) základné ľudské právo, aby napadnuté rozhodnutia okresného súdu
a krajského súdu zrušil a aby mu priznal náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu...
Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade
podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom
súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Ústavný súd z odpovede okresného súdu na sťažnosť sp. zn. Spr 1532/2016
zo 14. júla 2016 zistil, že uznesením okresného súdu sp. zn. 6 C 71/12 zo 14. januára 2015
bolo konanie o dovolaní zastavené z dôvodu nezaplatenia vyrubeného súdneho poplatku.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. februára 2015.
Vzhľadom na to, že konanie o dovolaní bolo právoplatne zastavené uznesením
okresného súdu sp. zn. 6 C 71/12 zo 14. januára 2015, a vzhľadom na to, že pri všetkých
napadnutých rozhodnutiach je už na prvý pohľad zrejmé, že pri nich nemôže byť zachovaná
zákonom stanovená dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti, možno skonštatovať,
že sťažovateľ, ktorý podal ústavnú sťažnosť až 7. marca 2017, zjavne sa dostal
do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno odpustiť.
Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2
Ústavný súd taktiež poukazuje na to, že uplatnenie právomoci ústavného súdu je
viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania
(čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto
súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať
každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd
je potom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Podaná sťažnosť neobsahuje označenie, ktoré základné práva a slobody mali byť
postupom všeobecných súdov porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],
pričom uvedené nie je možné z tvrdení sťažovateľa ani vyvodiť. Sťažovateľ totiž obsahom
sťažnosti napáda najmä vierohodnosť skutkových zistení okresného súdu.
Podľa konštantnej judikatúry však ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam
(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Navyše, sťažovateľ sťažnosť podáva formálne proti žalobcovi z konania
pred všeobecnými súdmi ( ), pričom absolútne nereflektuje § 51 zákona
o ústavnom súde, podľa ktorého účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci,
proti ktorému sťažnosť smeruje.
Na základe uvedeného je možné sťažnosť hodnotiť tiež ako nespĺňajúcu zákonom
predpísané náležitosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo
bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite
sťažnosti (zrušenie napadnutých rozhodnutí a priznanie náhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2017