Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 316/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Minárikom, CSc., Ipeľská 5144/15, Bratislava, pre namietané porušenie

sťažnosťou nešpecifikovaných práv uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

z 21. mája 2013, sp. zn. z 29. júla 2014, sp. zn.

zo 14. januára 2015 a sp. zn. z 11. augusta 2015 a uzneseniami Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 26. februára 2014, sp. zn. z 31. októbra

2014 a sp. zn. z 29. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie

sťažnosťou nešpecifikovaných práv uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 21. mája 2013, sp. zn. z 29. júla 2014,

sp. zn. zo 14. januára 2015 a sp. zn. z 11. augusta 2015

a uzneseniami Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. februára 2014, sp. zn. z 31. októbra 2014 a sp. zn.

z 29. februára 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je pred všeobecnými súdmi

žalovaný v spore o zaplatenie sumy 1 333,89 € s príslušenstvom. V merite sporu ide

o nezaplatenie faktúr za dodávku elektrickej energie podľa zmluvy o dodávke elektriny.

Sťažovateľ podanou sťažnosťou tvrdí, že svoje zmluvné záväzky si vždy riadne plnil

a že žalobcom tvrdenú dodávku elektrickej energie nemohol za vyfakturované obdobie

prevziať, pretože toho času už bol žalobcom od dodávok elektrickej energie odpojený.

V sťažnosti uvádza, že proti (neoznačenému) prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodnutiu

odvolacieho súdu podal dovolanie.

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že napadnutými rozhodnutiami bolo porušené jeho (neoznačené) právo, ako aj

(neoznačené) základné ľudské právo, aby napadnuté rozhodnutia okresného súdu

a krajského súdu zrušil a aby mu priznal náhradu trov konania.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu...

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Ústavný súd z odpovede okresného súdu na sťažnosť sp. zn. Spr 1532/2016

zo 14. júla 2016 zistil, že uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. januára 2015

bolo konanie o dovolaní zastavené z dôvodu nezaplatenia vyrubeného súdneho poplatku.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. februára 2015.

Vzhľadom na to, že konanie o dovolaní bolo právoplatne zastavené uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 14. januára 2015, a vzhľadom na to, že pri všetkých

napadnutých rozhodnutiach je už na prvý pohľad zrejmé, že pri nich nemôže byť zachovaná

zákonom stanovená dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti, možno skonštatovať,

že sťažovateľ, ktorý podal ústavnú sťažnosť až 7. marca 2017, zjavne sa dostal

do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno odpustiť.

Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2

.

Ústavný súd taktiež poukazuje na to, že uplatnenie právomoci ústavného súdu je

viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania

( , a a nasledujúcich ). V tejto

súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať

každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd

je potom viazaný návrhom na začatie konania ( ).

Podaná sťažnosť neobsahuje označenie, ktoré základné práva a slobody mali byť

postupom všeobecných súdov porušené [ ],

pričom uvedené nie je možné z tvrdení sťažovateľa ani vyvodiť. Sťažovateľ totiž obsahom

sťažnosti napáda najmä vierohodnosť skutkových zistení okresného súdu.

Podľa konštantnej judikatúry však ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

Navyše, sťažovateľ sťažnosť podáva formálne proti žalobcovi z konania

pred všeobecnými súdmi ( ), pričom absolútne nereflektuje § 51 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci,

proti ktorému sťažnosť smeruje.

Na základe uvedeného je možné sťažnosť hodnotiť tiež ako nespĺňajúcu zákonom

predpísané náležitosti podľa .

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo

bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite

sťažnosti (zrušenie napadnutých rozhodnutí a priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017