Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 256/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, PhD., advokátska kancelária,

Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1

a a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská

Bystrica sp. zn. zo 16. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. apríla 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1 (ďalej len „“) a a 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný

súd“) sp. zn. zo 16. januára 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky, Prezídiom Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, národnou

protizločineckou jednotkou, expozitúrou Bratislava pod sp. zn. ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-

BA-2016 je vedené trestné stíhanie proti sťažovateľovi a spol., a to na základe jemu

vznesených obvinení uzneseniami ČVS: PPZ-292/NKA-PZ-BA-2016 z 18. mája 2016

a ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 z 1. augusta 2016, konanie o ktorých bolo spojené

na spoločné konanie uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia

Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky,

expozitúry Bratislava pod sp. zn. ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 z 2. augusta 2016.

3. V predmetnom trestnom konaní Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) uznesením sp. zn. z 20. mája 2016 rozhodol o vzatí obvineného

sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa , a

, pričom z dôvodu ním podanej sťažnosti proti tomuto uzneseniu Krajský

súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. zo 4. júla 2016

rozhodnutie okresného súdu zrušil a rozhodol o vzatí obvineného sťažovateľa do väzby

z dôvodu podľa , ako aj o neprijatí písomného sľubu

obvineného sťažovateľa a o nenahradení väzby obvineného dohľadom probačného

úradníka. Sťažnosť sťažovateľa podanú podľa proti tomuto uzneseniu

krajského súdu ústavný súd uznesením sp. zn. z 28. septembra 2016

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

4. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „prokurátor“) podal návrh z 9. augusta 2016 na rozšírenie dôvodov

väzby u obvineného sťažovateľa, a to podľa § 71 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného

poriadku, ku ktorému sa obhajca obvineného sťažovateľa vyjadril podaním z 22. augusta

2016, v ktorom sťažovateľ súčasne požiadal o svoje prepustenie z väzby. Návrh prokurátora

na rozšírenie dôvodov väzby špecializovaný súd uznesením sp. zn.

zo 14. septembra 2016 zamietol a súčasne 21. septembra 2016 vypočul sťažovateľa

k jeho žiadosti o prepustenie z väzby, pričom uznesením sp. zn.

z 21. septembra 2016 žiadosť obvineného sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol,

neprijal písomnú záruku ponúkanú „dôveryhodnými osobami“, neprijal písomný sľub

obvineného sťažovateľa a nenariadil dohľad probačného úradníka. Na základe sťažnosti

podanej sťažovateľom proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 18. októbra 2016 zrušil rozhodnutie špecializovaného súdu a obvineného sťažovateľa

prepustil z väzby na slobodu, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia má vyplývať, že

„... u obvineného neboli dôvody väzby podľa od počiatku trestného

konania...“.

5. Následne na tom základe, že pri domovej prehliadke vykonanej 8. decembra 2016

u jedného zo spoluobvinených sťažovateľa (u obvineného ) bola nájdená

korešpondencia tohto spoluobvineného, ktorá vo väzbe neprešla povinnou kontrolou a ktorú

z väzby vynášal obhajca tohto spoluobvineného pre jeho družku, na základe ktorej mala táto

sprostredkúvať komunikáciu medzi spoluobvineným a sťažovateľom, prokurátor podaním

zo 14. januára 2017 navrhoval opätovné vzatie sťažovateľa do väzby, pretože

pri predmetnej sprostredkúvanej komunikácii spoluobvinený so sťažovateľom „... navzájom

sa utvrdzovali, že jeden voči druhému nebudú vypovedať...“. Špecializovaný súd uznesením

sp. zn. zo 16. januára 2017 rozhodol o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby

z dôvodov podľa , pričom o sťažnosti

sťažovateľa proti tomuto uzneseniu rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

zo 6. februára 2017, ktorým túto sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

6. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ spochybňuje zákonnosť jeho

opätovného vzatia do väzby, a to z dôvodu, že vo veci vykonané dokazovanie nezakladá

jednoznačné a nespochybniteľné, ale len domnelé a špekulatívne závery o tom,

že sťažovateľ sa po prvom prepustení z väzby mal dopustiť konania, ktorým by ovplyvňoval

svedkov, a tiež z dôvodu, že z vykonaného dokazovania tiež nie je jednoznačne preukázané,

žeby sa sťažovateľ dopustil skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a v súvislosti

so stíhaním ktorého bol opätovne vzatý do väzby.

7. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„... je nutné konštatovať, že okrem toho že údajné kolúzne konanie je rýdzo v rovine

teoretickej, nakoľko neexistuje žiadny dôkaz o činnosti obvineného

, ktorým by sa pokúsil ovplyvňovať svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo

by iným spôsobom maril vyšetrovanie a také konanie by z jeho strany bolo v úplnom

rozpore s reálnou činnosťou, kedy bezprostredne po prepustení z väzby sa zamestnal, staral

sa o svoju jedinú dcéru, tak aby trauma z trestného konania, ktorú dcéra utrpela sa nijakým

spôsobom nezhoršovala...

... obvinený nie je a ani nebol dôvodne podozrivý zo spáchania

iného trestného činu, nikdy sa nepodieľal na činnosti údajnej zločineckej skupiny, z činnosti

zločineckej skupiny nemal nikdy žiadne výhody...

Zastávame preto názor, že z dôvodu absencie materiálnych podmienok väzby

je väzobné stíhanie obvineného, resp. nenahradenie väzby, od počiatku nezákonné, nakoľko

odo dňa vznesenia obvinenia obvineným vyšetrovací spis neobsahoval žiaden procesne

spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o dôvodnom podozrení,

že skutok spáchal obvinený a žeby svojím konaním naplnil dôvody väzby.“

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na osobnú slobodu ... garantované

v a v , ods. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s .

Uznesením zo dňa 16. 01. 2017 vydané Špecializovaným trestným súdom, pracovisko

Banská Bystrica, č. k. , bolo porušené.

Uznesenie zo dňa 16. 01. 2017 vydané Špecializovaným trestným súdom, pracovisko

Banská Bystrica, č. k. , sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje aby bol ...

prepustený z výkonu väzby.

... ako sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000,- EUR. ktoré je Špecializovaný trestný súd povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Špecializovaný trestný súd je povinný nahradiť ...

ako sťažovateľovi trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené po prijatí tejto sťažnosti

na ďalšie konanie.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade podotýka,

že podľa je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa,

ktorý je v danom prípade navyše zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého

sa sťažovateľ domáha a ktorý je vyjadrený v petite sťažnosti. Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej

veci ústavný súd rozhodoval o porušení sťažovateľom označených práv iba v súvislosti

s napádaným rozhodnutím špecializovaného súdu (napr. , ,

).

12. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením špecializovaného súdu

sp. zn. zo 16. januára 2017 ústavný súd pripomína, že vzhľadom na princíp

subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva z citovaného ,

môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých

je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže

domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

13. Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv

alebo slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho

sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

14. Podľa ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania,

sťažnosťou pred ústavným súdom napádaného uznesenia špecializovaného súdu

sp. zn. zo 16. januára 2017, a to využitím sťažnosti podľa ,

ktorú sťažovateľ napokon (ako to vyplýva aj zo samotnej sťažnosti) aj účinne využil,

pričom najvyšší súd ako súd sťažnostný sa v konaní vedenom pod sp. zn.

v podstate musel vysporiadať s identickými námietkami, aké sťažovateľ proti rozhodnutiu

špecializovaného súdu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

15. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde).

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

rozhodnutia špecializovaného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia jeho práva alebo slobody ( prvá veta ), ústavný súd o tých

častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľ domáhal týchto nárokov, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2017