Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 256/2017
PDF · 153.65 KB
No categories available
I. ÚS 256/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, PhD., advokátska kancelária,
Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská
Bystrica sp. zn. 4 Tp 2/2017 zo 16. januára 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. apríla 2017 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 1 a 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný
súd“) sp. zn. 4 Tp 2/2017 zo 16. januára 2017.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, Prezídiom Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, národnou
protizločineckou jednotkou, expozitúrou Bratislava pod sp. zn. ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-
BA-2016 je vedené trestné stíhanie proti sťažovateľovi a spol., a to na základe jemu
vznesených obvinení uzneseniami ČVS: PPZ-292/NKA-PZ-BA-2016 z 18. mája 2016
a ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 z 1. augusta 2016, konanie o ktorých bolo spojené
na spoločné konanie uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky,
expozitúry Bratislava pod sp. zn. ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016 z 2. augusta 2016.
3. V predmetnom trestnom konaní Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) uznesením sp. zn. 0 Tp 215/2016 z 20. mája 2016 rozhodol o vzatí obvineného
sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok, pričom z dôvodu ním podanej sťažnosti proti tomuto uzneseniu Krajský
súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Tpo 42/2016 zo 4. júla 2016
rozhodnutie okresného súdu zrušil a rozhodol o vzatí obvineného sťažovateľa do väzby
z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ako aj o neprijatí písomného sľubu
obvineného sťažovateľa a o nenahradení väzby obvineného dohľadom probačného
úradníka. Sťažnosť sťažovateľa podanú podľa čl. 127 ústavy proti tomuto uzneseniu
krajského súdu ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 622/2016 z 28. septembra 2016
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
4. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „prokurátor“) podal návrh z 9. augusta 2016 na rozšírenie dôvodov
väzby u obvineného sťažovateľa, a to podľa § 71 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného
poriadku, ku ktorému sa obhajca obvineného sťažovateľa vyjadril podaním z 22. augusta
2016, v ktorom sťažovateľ súčasne požiadal o svoje prepustenie z väzby. Návrh prokurátora
na rozšírenie dôvodov väzby špecializovaný súd uznesením sp. zn. 3 Tp 20/2016
zo 14. septembra 2016 zamietol a súčasne 21. septembra 2016 vypočul sťažovateľa
k jeho žiadosti o prepustenie z väzby, pričom uznesením sp. zn. 3 Tp 20/2016
z 21. septembra 2016 žiadosť obvineného sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol,
neprijal písomnú záruku ponúkanú „dôveryhodnými osobami“, neprijal písomný sľub
obvineného sťažovateľa a nenariadil dohľad probačného úradníka. Na základe sťažnosti
podanej sťažovateľom proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4 Tos 37/2016
z 18. októbra 2016 zrušil rozhodnutie špecializovaného súdu a obvineného sťažovateľa
prepustil z väzby na slobodu, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia má vyplývať, že
„... u obvineného neboli dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) TP od počiatku trestného
konania...“.
5. Následne na tom základe, že pri domovej prehliadke vykonanej 8. decembra 2016
u jedného zo spoluobvinených sťažovateľa (u obvineného ) bola nájdená
korešpondencia tohto spoluobvineného, ktorá vo väzbe neprešla povinnou kontrolou a ktorú
z väzby vynášal obhajca tohto spoluobvineného pre jeho družku, na základe ktorej mala táto
sprostredkúvať komunikáciu medzi spoluobvineným a sťažovateľom, prokurátor podaním
zo 14. januára 2017 navrhoval opätovné vzatie sťažovateľa do väzby, pretože
pri predmetnej sprostredkúvanej komunikácii spoluobvinený so sťažovateľom „... navzájom
sa utvrdzovali, že jeden voči druhému nebudú vypovedať...“. Špecializovaný súd uznesením
sp. zn. 4 Tp 2/2017 zo 16. januára 2017 rozhodol o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby
z dôvodov podľa § 71 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku, pričom o sťažnosti
sťažovateľa proti tomuto uzneseniu rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Tos 2/2017
zo 6. februára 2017, ktorým túto sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.
6. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ spochybňuje zákonnosť jeho
opätovného vzatia do väzby, a to z dôvodu, že vo veci vykonané dokazovanie nezakladá
jednoznačné a nespochybniteľné, ale len domnelé a špekulatívne závery o tom,
že sťažovateľ sa po prvom prepustení z väzby mal dopustiť konania, ktorým by ovplyvňoval
svedkov, a tiež z dôvodu, že z vykonaného dokazovania tiež nie je jednoznačne preukázané,
žeby sa sťažovateľ dopustil skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a v súvislosti
so stíhaním ktorého bol opätovne vzatý do väzby.
7. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„... je nutné konštatovať, že okrem toho že údajné kolúzne konanie je rýdzo v rovine
teoretickej, nakoľko neexistuje žiadny dôkaz o činnosti obvineného
, ktorým by sa pokúsil ovplyvňovať svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo
by iným spôsobom maril vyšetrovanie a také konanie by z jeho strany bolo v úplnom
rozpore s reálnou činnosťou, kedy bezprostredne po prepustení z väzby sa zamestnal, staral
sa o svoju jedinú dcéru, tak aby trauma z trestného konania, ktorú dcéra utrpela sa nijakým
spôsobom nezhoršovala...
... obvinený nie je a ani nebol dôvodne podozrivý zo spáchania
iného trestného činu, nikdy sa nepodieľal na činnosti údajnej zločineckej skupiny, z činnosti
zločineckej skupiny nemal nikdy žiadne výhody...
Zastávame preto názor, že z dôvodu absencie materiálnych podmienok väzby
je väzobné stíhanie obvineného, resp. nenahradenie väzby, od počiatku nezákonné, nakoľko
odo dňa vznesenia obvinenia obvineným vyšetrovací spis neobsahoval žiaden procesne
spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o dôvodnom podozrení,
že skutok spáchal obvinený a žeby svojím konaním naplnil dôvody väzby.“
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo na osobnú slobodu ... garantované
v čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 5 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Uznesením zo dňa 16. 01. 2017 vydané Špecializovaným trestným súdom, pracovisko
Banská Bystrica, č. k. 4 Tp/2/2017, bolo porušené.
Uznesenie zo dňa 16. 01. 2017 vydané Špecializovaným trestným súdom, pracovisko
Banská Bystrica, č. k. 4 Tp/2/20l7, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje aby bol ...
prepustený z výkonu väzby.
... ako sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie
vo výške 10.000,- EUR. ktoré je Špecializovaný trestný súd povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Špecializovaný trestný súd je povinný nahradiť ...
ako sťažovateľovi trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené po prijatí tejto sťažnosti
na ďalšie konanie.“
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade podotýka,
že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa,
ktorý je v danom prípade navyše zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť
ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého
sa sťažovateľ domáha a ktorý je vyjadrený v petite sťažnosti. Ústavný súd teda môže
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej
veci ústavný súd rozhodoval o porušení sťažovateľom označených práv iba v súvislosti
s napádaným rozhodnutím špecializovaného súdu (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05,
12. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením špecializovaného súdu
sp. zn. 4 Tp 2/2017 zo 16. januára 2017 ústavný súd pripomína, že vzhľadom na princíp
subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy,
môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých
je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže
domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
13. Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv
alebo slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho
sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
14. Podľa ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania,
sťažnosťou pred ústavným súdom napádaného uznesenia špecializovaného súdu
sp. zn. 4 Tp 2/2017 zo 16. januára 2017, a to využitím sťažnosti podľa Trestného poriadku,
ktorú sťažovateľ napokon (ako to vyplýva aj zo samotnej sťažnosti) aj účinne využil,
pričom najvyšší súd ako súd sťažnostný sa v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 2/2017
v podstate musel vysporiadať s identickými námietkami, aké sťažovateľ proti rozhodnutiu
špecializovaného súdu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.
15. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní
odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o
ústavnom súde).
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého
rozhodnutia špecializovaného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi
primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie
porušenia jeho práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých
častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľ domáhal týchto nárokov, už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2017