Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 426/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Petrom Várošim, Záhrebská 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 28. októbra 2015 a postupom Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor,

Trenčianska 55, Bratislava v konaní vedenom pod č. k. ,

zn: /ALU a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 28. októbra 2015 (ďalej

len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“) a postupom Okresného úradu Bratislava,

pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, Bratislava (ďalej len „okresný úrad“), v konaní

vedenom pod č. k. 1297/2004-R2, zn: /ALU (ďalej len „napadnutý postup

okresného úradu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že si uplatnila 11. mája 2004 «v zmysle zákona

právo na navrátenie vlastníctva k pozemku PK par. č. , vo výmere 1468 m2, druh

pozemku záhrada, k. ú. (ďalej len „pozemok“), tzn. uplatnila si reštitučný

nárok z dôvodu, že pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v zmysle § 3 ods. 1

písm. j) , t.j. na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave. Vo veci bolo

vydané rozhodnutie č.k. R-1297/04/PÚ/ALU dňa 28.02.2005, v ktorom OPÚ nepriznal

vlastníctvo ani právo na náhradu v k. ú. k PK par. č. vo výmere 1468 m2,

druh pozemku záhrada.».

3. Vzhľadom na to, že najvyšší súd v napadnutom konaní rozhodol tak, že potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -84 z 29. júla 2014, sťažovateľka je

toho názoru, že bolo porušené jej základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

. Toto porušenie odôvodňuje takto: „... Krajský súd v Bratislave zhodne z Okresným

úradom Bratislava dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená podmienka tiesne pri

uzatváraní zmluvy ale nebola splnená podmienka nápadne nevýhodných podmienok pre

uplatnenie reštitučného nároku v zmysle Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako odvolací súd sa v danom prípade nestotožňuje s názorom OPÚ ako

i Krajského súdu v Bratislave, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy medzi

a Československým štátom bola splnená zákonná podmienka tiesne. Podľa

názoru Krajského súdu v Bratislave, niet pochýb, že uvedenú zmluvu

podpísala v tiesni, keď priamo z textu bodu 6 zmluvy vyplýva, že v prípade je nepodpísania

sú tu splnené predpoklady pre vyvlastnenie, keďže kupujúci Krajský investorský útvar

Bratislava v zastúpení Československého štátu tento pozemok potreboval na stavbu

zaradenú do štátneho rozvoja národného hospodárstva. Potom neobstojí ani záverečná

klauzula o slobodnej vôli pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorú by bolo možné už i z tohto

dôvodu považovať za neplatnú v zmysle .“

4. Vo vzťahu k dodržaniu lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka uviedla,

že túto dodržala, «pretože od doručenia mi právoplatného rozhodnutia podania tejto

sťažnosti neuplynuli dva mesiace. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bolo dňa

21.01.2016, t.j. v lehote na podanie sťažnosti doručené podanie označené ako „Sťažnosť“,

nakoľko neobsahovalo náležitosti požadované ust. a ,

bolo podľa odložené.».

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví, že jej:

„(1) Základné právo vlastniť majetok upravené v Slovenskej

republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k.

1297/2004- R2, zn: /ALU Okresným úradom Bratislava, pozemkový a lesný

odbor, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava (predtým Obvodný pozemkový úrad), a to

Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: -121, ktorým

Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-84 zo dňa 29.07.2014 porušené bolo.

(2) Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: -121

zo dňa 28.10.2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

(3) Okresný úrad v Bratislave ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods 5 zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách rozhodol vo veci

práva navrátenia vlastníctva k pozemkom podľa o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

uplatneného tak, že menovanej priznáva právo na náhradu za pozemok

PK vložka č. , par. č. o výmere 1 468 m2, záhrada, 1/1, k. ú.

, súčasné k. ú. , nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1

písm. j) z dôvodu, že bolo preukázané, že pozemok prešiel do

vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok.

(4) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia.“

6. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti

zistil, že mu 21. januára 2016 bolo doručené podanie sťažovateľky (ktoré smerovalo proti

napadnutému postupu a rozsudku najvyššieho súdu, ktoré je napadnuté aj v sťažnosti, ktorá

je predmetom tohto prerokovania pred ústavným súdom), ktoré však bolo prípisom

ústavného súdu sp. zn. zo 4. mája 2017 podľa

odložené, pretože neobsahovalo základné náležitosti požadované v § 20 a § 50 zákona

o ústavnom súde, preto ho ani nebolo možné považovať za návrh na začatie konania pred

ústavným súdom. Neobsahovalo predovšetkým námietku porušenia konkrétnych

základných práv alebo slobôd garantovaných , ani sa z neho nedal odvodiť rozsah

a dôvody porušenia práv sťažovateľky napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktoré

žiadala zrušiť.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu (do základných práv a slobôd). Táto lehota sa pri opatrení

alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť. neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(pozri napr. , ).

11. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa postupom najvyššieho súdu

v napadnutom konaní a jeho napadnutým rozsudkom, ako aj napadnutým postupom

okresného úradu.

12. Napadnuté konanie bolo podľa vyznačenej doložky právoplatnosti na fotokópii

napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (ktoré sťažovateľka pripojila k sťažnosti)

právoplatne skončené 7. decembra 2015. Sťažnosť sťažovateľky zo 17. mája 2017 bola

odovzdaná na poštovú prepravu toho istého dňa a ústavnému súdu bola doručená 19. mája

2017, pričom sťažovateľka je toho názoru, že bola podaná včas (bližšie pozri bod 4).

13. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

14. V danej situácii nepovažoval ústavný súd za právne významný dátum doručenia

predchádzajúceho podania sťažovateľky z 20. januára 2016 (21. január 2016), na základe

ktorého bola vec vedená pod sp. zn. skončená jej odložením podľa § 23a

. Vec vedená pod sp. zn. bola v súlade s

skončená a sťažnosť zo 17. mája 2017 (ktorá je predmetom tohto

prerokovania pred ústavným súdom) možno posúdiť len ako nové podanie sťažovateľky,

ktoré musí spĺňať všetky ústavné aj zákonné náležitosti sťažnosti vrátane podmienky

zachovania lehoty na podanie sťažnosti podľa .

15. V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv a slobôd

na ústavnom súde podľa , už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom.

16. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa ako podanú oneskorene.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný

súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2017