Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 420/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júna 2017 predbežne

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Advokátska kancelária JUDr. Katunský,

JUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Advokátska kancelária JUDr. Katunský,

JUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na okresnom súde pod sp. zn.

od 29. septembra 2010 prebieha konanie vo veci ochrany osobnosti, v ktorej je

on žalobcom. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 23. septembra 2014: «I. Odporca

v 1. rade je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku sa navrhovateľovi písomne

ospravedlniť listom nasledovného znenia: „V nami vydanej knihe „Mafia na Slovensku -

Osudy bossov éry“, ktorá bola vydaná ako 199 publikácia a napísal

ju p. je na stranách 189-190 uvedené: „Aké ľahké je vraždiť, keď ... máte

za chrbtom ochotných advokátov. Jeden vám vydá inštrukcie a vyplatí peniaze za vraždu,

druhý ochotne poskytne alibi. Tým druhým bol . „Musel“ zasiahnuť, lebo

primitív kašlal na všetky profesionálne pravidla nájomných vrahov a tak ho

po streľbe na nebolo ťažké chytiť. A v tej chvíli pribehol na pomoc advokát .

Adamčovi na súdnych pojednávaniach v rokoch 2003 a 2005 opakovane dosvedčil,

že na nemohol strieľať, pretože bol v ten deň v budove trebišovského súdu.

Niet sa čo čudovať, že vyšiel z týchto pojednávaní ako nevinný a vraždil ďalej“.

Uvedené skutočnosti týkajúce sa p. nie sú pravdivé, pretože ten ako

svedok v trestných veciach na žiadnom súde, teda ani na Krajskom

súde v Banskej Bystrici a ani na Najvyššom súde SR v rokoch 2003 a 2005 a ani nikdy pred

nijakým súdom ako svedok vypočutý nebol, to plati aj na trestnú vec poškodeného

Autor knihy si pravdivosť uvedených tvrdení neoveril.

Za toto nepravdivé tvrdenie sa ospravedlňujeme.

II. Odporca v 1.rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.500 Eur titulom

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh voči odporcovi v 1. rade zamieta.

IV. Súd návrh voči odporcovi v 2. rade v celom rozsahu zamieta.»

Proti rozsudku z 23. septembra 2014 podali odvolania sťažovateľ aj žalovaný

v 1. rade.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 4. mája 2016

č. k. -597 rozhodol tak, že zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku, v časti

zamietajúceho výroku ohľadom nepriznania nemajetkovej ujmy, vo výroku o trovách

konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vo výroku o trovách konania štátu a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uznesenie krajského súdu zo 4. mája 2016 bolo okresnému súdu doručené 9. júna

2016.

Okresný súd v namietanom konaní dlhodobo nekonal, preto sťažovateľ 10. marca

2017 podal v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa konštatovala,

že jeho sťažnosť je dôvodná. K odpovedi priložila vyjadrenie sudcu

z 20. marca 2017, ktorý oznámil, že predpokladaný termín pojednávania je v októbri

alebo v novembri 2017.

Podľa sťažovateľa prerokovávaná vec nie je právne ani skutkovo zložitá.

Ide o štandardnú agendu všeobecných súdov a sťažovateľ nijakým spôsobom neprispel

k neúmernej dĺžke konania. Skôr naopak, promptne reagoval na výzvy súdu, bol procesne

aktívny a podal sťažnosť kvôli prieťahom v konaní.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v namietanom konaní dochádza

k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenom v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručenom v ods. l

dohovoru.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl.6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Trebišov e pod sp. zn. boli

porušené.

2) Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.500€, ktoré je

Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4) priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je

Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Milana Kuzmu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž

ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ako aj práva podľa dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne

postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. , ). Účinnosť tohto

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to,

že ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to

viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa

( ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc

sa doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ,

).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného

súdu 10. marca 2017. V odpovedi z 23. marca 2017 podpredsedníčka okresného súdu

uviedla, že sťažnosť považuje za dôvodnú. Prílohu jej odpovede tvorilo aj vyjadrenie

konajúceho sudcu , v ktorom uviedol dôvody, pre ktoré dosiaľ

pojednávanie vo veci nenariadil. Podľa jeho vyjadrenia predpokladaný termín pojednávania

je v októbri alebo v novembri 2017.

Lustráciou spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že podpredsedníčka okresného

súdu 18. apríla 2017, teda po podaní sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní, nariadila

konajúcemu sudcovi konať bezodkladne a správu o stave konania mu uložila predložiť

na kontrolu k 31. júlu 2017.

Sťažovateľ ale už 21. apríla 2017 podal sťažnosť na prieťahy v konaní na ústavný

súd.

Neušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ v priebehu celého konania sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nepodal. Urobil tak až po siedmich rokoch

od podania žaloby (po meritórnom rozhodnutí okresného súdu).

Podanie sťažnosti ústavnému súdu len mesiac po odpovedi podpredsedníčky

okresného súdu na jeho sťažnosť nesvedčí o snahe sťažovateľa skutočne sa domôcť nápravy

v postupe konajúceho súdu, ale naopak, vykazuje znaky kalkulácie.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd po podaní sťažnosti urobil opatrenia

smerujúce k tomu, aby vo veci zákonný sudca konal, teda prostredníctvom sťažovateľovej

sťažnosti sa zabezpečila efektívna ochrana jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva podľa dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak bude okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní bez relevantného

dôvodu nečinný, resp. v ňom bude postupovať neefektívne, nič nebráni sťažovateľovi,

aby opätovne podal sťažnosť podľa , ktorou sa bude domáhať ochrany

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2017