Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 378/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom

JUDr. Michalom Magdolenom, Farská 28, Nitra, pre namietané porušenie jej základného

práva na právnu pomoc podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané

porušenie jej základného práva na právnu pomoc podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného podrobne opísala priebeh napadnutého

konania a uviedla:

„Okresný súd Nitra dňa 14.10.2013 vyhlásil rozsudok, ktorým znova žalobu v celom

rozsahu zamietol, pričom tento rozsudok bol Krajským súd v Nitre uznesením sp. zn.:

-635 zo dňa 19.03.2014 zrušený z dôvodu, že bola sťažovateľke odňatá

možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľka pristúpila dňa 27.07.2015 k podaniu návrhu na zmenu žalobného

návrhu, opätovne v znení, že žalovaní nesplnili podmienky na vydržanie a dňa 11.08.2015

Okresný súd Nitra uznesením sp. zn.: -706 pripustil jeho navrhovanú zmenu

a dňa 04.11.2015 vyhlásil rozsudok sp. zn.: -718, ktorým žalobe vyhovel

a určil, že žalovaní nesplnili podmienky na vydržanie vlastníckeho práva.

Vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Nitra bol potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Nitre sp. zn.: -773 zo dňa 30.06.2016.

Rozsudok Okresného súdu Nitra v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2016.“

3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukázala na postup okresného súdu

v napadnutom konaní, ktorým malo byť porušené jej základné právo na právnu pomoc

podľa . Zdôraznila najmä to, že sťažnosť podala ústavnému súdu

(6. októbra 2016), hoci vedela, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 30. augusta

2016, pretože bola presvedčená o tom, že napriek tomu postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jej v sťažnosti označených práv.

4. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na niektoré rozhodnutia ústavného súdu,

ako aj na odlišné stanovisko bývalého sudcu ústavného súdu Juraja Babjaka k uzneseniu

ústavného súdu sp. zn. zo 4. júna 2003. Podľa jej názoru je teda možné

2

konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v čase, keď bolo napadnuté konanie už právoplatne skončené.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 , právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a právo na právnu pomoc podľa postupom

Okresného súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. porušené boli.

2. Sťažovateľke Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Nitra

povinný uhradiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť Sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

vo výške 286,- € na účet právneho zástupcu JUDr. Michal Magdolen, advokát, advokátska

kancelária, Farská 28, 949 01 Nitra do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom časti sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré, ako sama v sťažnosti

uvádza, bolo 30. augusta 2016 právoplatne skončené.

12. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. , , ).

4

13. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv

označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv zohľadňuje aj to, či

u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len

v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (, ). Ak

v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa , a to bez

ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (, ).

14. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

15. Ústavný súd ďalej uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva podľa (,

, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

16. Ako už bolo uvedené, napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 30. augusta

2016, pričom sťažnosť bola na ústavnom súde uplatnená až 6. októbra 2016, teda v čase,

keď k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už nemohlo dochádzať, a preto ústavný súd sťažnosť

v tejto časti podľa v súlade so svojou stabilnou

judikatúrou odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

17. Podľa právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi v znení platnom

do 30. júna 2016 a judikatúry všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia

súdov dôvodom na podanie odvolania ( a nasl. – ďalej

len „OSP“), prípadne (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie

dovolania [ (pozri napr. , )].

18. Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľka námietky v súvislosti s údajným porušením jej základného práva na právnu

pomoc podľa , tak ako ich uviedla v sťažnosti doručenej ústavnému

súdu, neuplatnila v konaní pred všeobecným súdom. Neuplatnenie zákonnej možnosti

účinnej ochrany práva sťažovateľky na príslušnom všeobecnom súde nemožno nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie až

vtedy, ak fyzická osoba (alebo právnická osoba) nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv, čo však v danej veci nebolo aktuálne.

19. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že ani zákon

o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi

ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne

požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

20. Keďže sťažovateľka nevyužila účinný opravný prostriedok, ktorý podľa zákona

mala k dispozícii v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd opierajúc sa o princíp

subsidiarity sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prejednanie ( ).

6

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2017