Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 327/2017
PDF · 139.64 KB
No categories available
I. ÚS 327/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Uhlíkom, Námestie slobody 1, Vranov nad Topľou,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 1/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája
2017 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1/2011.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 29. decembra 2010 podal
okresnému súdu žalobu smerujúcu proti mestu ako žalovaný, ktorou sa domáhal
vyslovenia porušenia jeho práva na rovnaké zaobchádzanie pri voľbe hlavného kontrolóra
mesta a náhrady nemajetkovej ujmy poskytnutím finančného zadosťučinenia. Svoju žalobu
sťažovateľ doplnil podaním doručeným okresnému súdu 23. júna 2011.
3. Okresný súd konanie o žalobe sťažovateľa viedol pod sp. zn. 6 C 1/2011 a svojím
uznesením č. k. 6 C 1/2011-137 zo 17. septembra 2013 konanie v časti o nároku žalobcu na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6 650 € vylúčil na samostatné konanie a v ostatnej
časti vec postúpil Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ako súdu vecne
príslušnému.
4. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd uznesením sp. zn. 6 C 235/2013 konanie
o náhradu nemajetkovej ujmy (t. j. konanie vo vylúčenej časti) prerušil.
5. Sťažovateľ podaním z 20. septembra 2016 doručeným okresnému súdu k sp. zn.
6 C 1/2011 upozornil na prieťahy v konaní spočívajúce v tom, že v označenom konaní
uplynulo viac ako 6 rokov od podania žaloby a vec nie je dosiaľ rozhodnutá. Na označené
podanie sťažovateľa reagoval predseda okresného súdu prípisom sp. zn. 1 SprV 491/2016
z 30. septembra 2016, v ktorom sťažovateľovi oznámil, že spis sp. zn. 6 C 1/2011 bol
9. októbra 2013 postúpený krajskému súdu a na tomto súde sa môže sťažovateľ informovať
o ďalšom priebehu konania.
6. Podľa sťažovateľa predseda okresného súdu na jeho upozornenie na prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1/2011 „reagoval vlažne, ak vôbec reagoval“, pričom
podľa sťažovateľa prieťahy v označenom konaní zakladajú porušenie jeho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo , aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupov Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/1/2011
porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia čiastku 5 000,- Eur, ktorý je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť do
2 mesiacov po nadobudnutí právnej moci tohto nálezu.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu,
ako budú vyčíslené pri skončení veci.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
12. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa
domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6
C 1/2011.
13. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy
túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 – čl. 130 ústavy, a to za presne
vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie
konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1
14. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa odseku 2 k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa odseku 4 ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
15. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania podľa § 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie
konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ
špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska
požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,
IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Platí to predovšetkým v situácii, keď je
sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenia
o porušení práv, resp. subjektom, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je
podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie (obdobne
III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
16. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh je zrejmé, že počnúc
právoplatnosťou uznesenia okresného súdu č. k. 6 C 1/2011-137 zo 17. septembra 2013,
ktorým bolo konanie v časti o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
6 650 € vylúčené na samostatné konanie a v ostatnej časti vec postúpená krajskému súdu
ako súdu vecne príslušnému, nie je okresným súdom vedené žiadne konanie pod sp. zn.
17. Zároveň sťažovateľom uvádzané skutočnosti nasvedčujú tomu, že pôvodné
konanie vedené pod sp. zn. 6 C 1/2011 vo vylúčenej časti bolo okresným súdom ďalej
vedené pod novou sp. zn. 6 C 235/2013, keď sťažovateľ uviedol, že uznesením takejto
spisovej značky bolo konanie vo vylúčenej časti prerušené.
18. Ústavný súd konštatuje, že v súlade so zásadou viazanosti ústavného súdu
petitom sťažnosti požiadavka označenie veci, akej sa sťažnosť týka (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), ako pojmová aj obsahová náležitosť sťažnosti musí byť splnená
v samotnom petite sťažnosti.
19. Ústavný súd preto uzatvára, že ak sťažovateľ súdne konanie, v ktorom namieta
porušenie svojho základného práva, označil v petite sťažnosti spisovou značkou, pod ktorou
nie je okresným súdom vedené žiadne konanie, potom je nutné petit sťažnosti kvalifikovať
tak, že sťažovateľ relevantne neoznačil vec – súdne konanie, v ktorom namieta porušenie
svojho základného práva, a to napriek tomu, že je v konaní pred ústavným súdom
kvalifikovane právne zastúpený.
20. Vzhľadom na uvedené je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
21. Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ okrem poukázania na skutočnosť,
že od podania žaloby okresnému súdu uplynulo viac ako 6 rokov, neuviedol žiadne
skutočnosti o priebehu konania po postúpení veci v časti krajskému súdu a vylúčení veci
v ostatnej časti na samostatné konanie, resp. po prerušení konania vo vylúčenej časti. Preto
aj v prípade, ak by sťažnosť spĺňala náležitosti, bol by daný dôvod na jej odmietnutie pre
nedostatok dôvodov ako zjavne neopodstatnenej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2017