Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 327/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Uhlíkom, Námestie slobody 1, Vranov nad Topľou,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v spojení s

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

v spojení s postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 29. decembra 2010 podal

okresnému súdu žalobu smerujúcu proti mestu ako žalovaný, ktorou sa domáhal

vyslovenia porušenia jeho práva na rovnaké zaobchádzanie pri voľbe hlavného kontrolóra

mesta a náhrady nemajetkovej ujmy poskytnutím finančného zadosťučinenia. Svoju žalobu

sťažovateľ doplnil podaním doručeným okresnému súdu 23. júna 2011.

3. Okresný súd konanie o žalobe sťažovateľa viedol pod sp. zn. a svojím

uznesením č. k. -137 zo 17. septembra 2013 konanie v časti o nároku žalobcu na

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6 650 € vylúčil na samostatné konanie a v ostatnej

časti vec postúpil Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ako súdu vecne

príslušnému.

4. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd uznesením sp. zn. konanie

o náhradu nemajetkovej ujmy (t. j. konanie vo vylúčenej časti) prerušil.

5. Sťažovateľ podaním z 20. septembra 2016 doručeným okresnému súdu k sp. zn.

upozornil na prieťahy v konaní spočívajúce v tom, že v označenom konaní

uplynulo viac ako 6 rokov od podania žaloby a vec nie je dosiaľ rozhodnutá. Na označené

podanie sťažovateľa reagoval predseda okresného súdu prípisom sp. zn.

z 30. septembra 2016, v ktorom sťažovateľovi oznámil, že spis sp. zn. bol

9. októbra 2013 postúpený krajskému súdu a na tomto súde sa môže sťažovateľ informovať

o ďalšom priebehu konania.

6. Podľa sťažovateľa predseda okresného súdu na jeho upozornenie na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. „reagoval vlažne, ak vôbec reagoval“, pričom

podľa sťažovateľa prieťahy v označenom konaní zakladajú porušenie jeho základného práva

podľa , a preto navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo , aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov podľa v spojení s Slovenskej

republiky postupov Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia čiastku 5 000,- Eur, ktorý je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť do

2 mesiacov po nadobudnutí právnej moci tohto nálezu.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu,

ako budú vyčíslené pri skončení veci.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

12. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa

domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov ( ) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6

C 1/2011.

13. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa

túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení – , a to za presne

vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie

konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1

a 3 .

14. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa odseku 2 k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa odseku 4 ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

15. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania podľa § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie

konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, , ). Platí to predovšetkým v situácii, keď je

sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ). Tvrdenia

o porušení práv, resp. subjektom, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je

podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie (obdobne

, ).

16. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh je zrejmé, že počnúc

právoplatnosťou uznesenia okresného súdu č. k. -137 zo 17. septembra 2013,

ktorým bolo konanie v časti o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

6 650 € vylúčené na samostatné konanie a v ostatnej časti vec postúpená krajskému súdu

ako súdu vecne príslušnému, nie je okresným súdom vedené žiadne konanie pod sp. zn.

.

17. Zároveň sťažovateľom uvádzané skutočnosti nasvedčujú tomu, že pôvodné

konanie vedené pod sp. zn. vo vylúčenej časti bolo okresným súdom ďalej

vedené pod novou sp. zn. , keď sťažovateľ uviedol, že uznesením takejto

spisovej značky bolo konanie vo vylúčenej časti prerušené.

18. Ústavný súd konštatuje, že v súlade so zásadou viazanosti ústavného súdu

petitom sťažnosti požiadavka označenie veci, akej sa sťažnosť týka (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), ako pojmová aj obsahová náležitosť sťažnosti musí byť splnená

v samotnom petite sťažnosti.

19. Ústavný súd preto uzatvára, že ak sťažovateľ súdne konanie, v ktorom namieta

porušenie svojho základného práva, označil v petite sťažnosti spisovou značkou, pod ktorou

nie je okresným súdom vedené žiadne konanie, potom je nutné petit sťažnosti kvalifikovať

tak, že sťažovateľ relevantne neoznačil vec – súdne konanie, v ktorom namieta porušenie

svojho základného práva, a to napriek tomu, že je v konaní pred ústavným súdom

kvalifikovane právne zastúpený.

20. Vzhľadom na uvedené je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

21. Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ okrem poukázania na skutočnosť,

že od podania žaloby okresnému súdu uplynulo viac ako 6 rokov, neuviedol žiadne

skutočnosti o priebehu konania po postúpení veci v časti krajskému súdu a vylúčení veci

v ostatnej časti na samostatné konanie, resp. po prerušení konania vo vylúčenej časti. Preto

aj v prípade, ak by sťažnosť spĺňala náležitosti, bol by daný dôvod na jej odmietnutie pre

nedostatok dôvodov ako zjavne neopodstatnenej podľa .

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2017