Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 388/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Šupákovou,

Advokátska kancelária, Nobelova 1/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 3. novembra 2010 podal sťažovateľ na

Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie, že

štátnozamestnanecký pomer s jeho zamestnávateľom Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky neskončil a naďalej trvá a žalovaný je povinný sťažovateľa naďalej

zamestnávať, ďalej o určenie, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru je neplatná,

a o náhradu funkčného platu.

2.1 Konanie bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. a po 2,5 roku

bolo ukončené vynesením rozsudku na pojednávaní 21. mája 2013, ktorým bola žaloba

v plnom rozsahu zamietnutá. Proti rozsudku okresného súdu č. k. -300

z 21. mája 2013 podal sťažovateľ 6. augusta 2013 odvolanie.

2.2 Od predloženia spisu zo strany okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní na

krajský súd (7. októbra 2013) až do rozhodnutia o odvolaní krajským súdom rozsudkom

sp. zn. z 23. novembra 2016 uplynuli viac ako tri roky.

3. Podľa sťažovateľa krajský súd počas obdobia, v ktorom mal spis k dispozícii,

nevykonal žiadny úkon smerujúci k preskúmaniu napadnutého rozsudku. Sťažovateľ

27. októbra 2014 doručil na krajský súd oznámenie o zmene právneho zástupcu a zároveň

požiadal druhostupňový súd, aby vo veci rozhodol. Keďže krajský súd rozhodnutie napriek

tejto žiadosti nevydal, zaslal sťažovateľ 18. mája 2015 opätovne krajskému súdu žiadosť

o rozhodnutie vo veci. Krajský súd podľa sťažovateľa napokon vo veci rozhodol až

23. novembra 2016, čo je viac ako ti roky potom, ako mu bol spis predložený z okresného

súdu.

3.1 Podľa sťažovateľa od zaslania jeho poslednej žiadosti o rozhodnutie vo veci

(18. mája 2015) uplynul viac ako rok a pol, kým krajský súd rozhodol o odvolaní

23. novembra 2016.

3.2 Sťažovateľ uvádza, že sťažnosť na prieťahy v konaní z dôvodu nečinnosti

všeobecného súdu predsedovi krajského súdu nepodal z dôvodu, že sa obával, aby takáto

sťažnosť negatívne neovplyvnila rozhodovanie druhostupňového súdu o odvolaní, a tiež

z dôvodu, že podanie dvoch písomných žiadostí o vydanie rozhodnutia 27. októbra 2014

a 18. mája 2015 považoval za dostatočné. Sťažovateľ zastáva názor, že už popísanou

a konkretizovanou nečinnosťou krajského súdu došlo k zásahu do jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď k právoplatnému rozhodnutiu vo veci,

ktoré by nastolilo stav právnej istoty do právnych vzťahov medzi sťažovateľom

a žalovaným, došlo po viac ako šiestich rokoch od začatia súdneho konania. Postupom

krajského súdu bolo podľa sťažovateľa porušené jeho právo domôcť sa reálnej súdnej

ochrany v primeranom a rozumnom čase.

4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu proti

žalovanému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o určenie, že

štátnozamestnanecký pomer so žalovaným neskončil a naďalej trvá a žalovaný je povinný

žalobcu naďalej zamestnávať, neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru,

náhradu funkčného platu a iné vedenej pod sp. zn. porušil právo sťažovateľa,

aby sa jeho vec prerokovala bez prieťahov, ktoré je garantované článkom 48 ods. 2

Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Bez potreby bližšieho doktrinálneho rozboru označených ústavných práv

sťažovateľa ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu, potom je potrebné upozorniť, že účel základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že

„účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri

).

7.1 Vec sťažovateľa bola v čase podania tejto sťažnosti ústavnému súdu (25. mája

2017) právoplatne skončená, a to druhostupňovým rozsudkom krajského súdu (ako

odvolacieho súdu) sp. zn. z 23. novembra 2016, ktorý (ako zistil ústavný súd

z priložených príloh) nadobudol právoplatnosť 28. marca 2017. Sťažovateľ podal sťažnosť

ústavnému súdu v čase, keď bolo konanie pred všeobecnými súdmi právoplatne skončené

rozsudkom krajského súdu, a teda jeho právna neistota bola v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu odstránená.

7.2 Z toho dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2017