Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 421/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Pavlovič

s. r. o., Štefánikova 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ladislav Pavlovič,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 22. augusta 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., Štefánikova 5,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ladislav Pavlovič, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 36 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“)

sp. zn. z 22. augusta 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

povinného účastníkom exekučného konania vedeného Okresným súdom Bratislava II

pod sp. zn. a povereným súdnym exekútorom

so sídlom v Nitre pod sp. zn. EX 1515/2012. Predmetnom označeného exekučného konania

je vymoženie sumy 469,94 € s príslušenstvom od povinného v prospech oprávneného

Stavebného bytového družstva Bratislava II na podklade exekučného titulu, ktorým

je platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 31 Ro 2015/2017 z 15. októbra 2007.

Sťažovateľ 9. júna 2016 podal okresnému súdu návrh na zastavenie označenej

exekúcie v jej časti vedenej na vymoženie poplatkov z omeškania a tiež námietky proti

ďalším trovám exekúcie. Okresný súd napadnutým uznesením z 22. augusta 2016 návrh

sťažovateľa na zastavenie exekúcie, ako aj jeho námietky proti ďalším trovám exekúcie

zamietol. Proti výroku napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bol zamietnutý

návrh na zastavenie exekúcie, podal sťažovateľ odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. zo 7. marca 2017 odmietol

podľa ako oneskorene podané.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namietané porušenie svojich

v sťažnosti označených práv odôvodňuje najmä takto:

«Dňa 09. 06. 2016 podal sťažovateľ na súd Návrh na zastavenie exekúcie v časti

poplatkov z omeškania, z dôvodu že vyrubené poplatky z omeškania sú neúprosné a dali by

sa nazvať úžerou.

Uznesením súd Návrh na zastavenie exekúcie v časti poplatkov z omeškania zamietol.

... Sťažovateľ je presvedčený, že predmetné rozhodnutia sú protiústavnými. Súd

nepostupoval v súlade s relevantnou právnou úpravou a týmto postupom porušil právo

sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, čím súčasne došlo aj k odopretiu spravodlivosti

(denegatio iustitiae) a možnosti konať pred súdom.

Sťažovateľ má za to, že postupom exekútora došlo k naplneniu

litery o úžere, ktorá je definovaná, ako: „Neplatný je právny úkon

urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť,

rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo

neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť

plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom

nepomere.“

K porušeniu garantovaných práv sťažovateľa došlo už len z toho titulu, že

sťažovateľ je dlžný 3123, 61 EUR, plus exekučné trovy vo výške 753,60 EUR, pričom tieto

sú poplatky z omeškania pričom pôvodná istina bola len 469,49 EUR. Je nemysliteľné,

že poplatky z omeškania by mali byť vo výške 3123,61 EUR, čo je viac ako 6,5 krát viac

ako pôvodná istina.

Na základe vyššie uvedeného môžeme jednoznačne konštatovať, že ide o úžeru

schválenú rozhodnutím súdu, čím došlo k porušeniu garantovaných práv

sťažovateľa.

Sťažovateľ si na tomto mieste dovoľuje poukázať aj na skutočnosť, že je osobou

zdravotne ťažko postihnutou a teda súdny exekútor mu niekoľko rokov

strhával čiastky z invalidného dôchodku, napriek tomu, že istinu má už sťažovateľ dávno

zaplatenú.

Už len na základe uvedeného je očividné, že ústavnej sťažnosti je dôvodné vyhovieť.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé prejednanie jeho

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -30 zo dňa 22. 08. 2016,

porušené bolo;

2. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé

prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -30 zo dňa

22. 08. 2016, porušené bolo;

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -30 zo dňa

22. 08. 2016 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie;

4. Okresný súdu Bratislava II je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

vrátane trov právneho zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Na základe princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam

a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana

základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje

až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže (resp. mohol) domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

(m. m. , ).

V posudzovanej veci sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených

práv došlo napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bol (okrem iného) zamietnutý

jeho návrh v procesnom postavení povinného na (čiastočné) zastavenie exekúcie. Proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu z 22. augusta 2016 (vo výroku, ktorým bol návrh

na zastavenie exekúcie zamietnutý, pozn.) sťažovateľ podal odvolanie, ktoré bolo

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 7. marca 2017 odmietnuté

podľa ako oneskorene podané, teda

bez vecného preskúmania odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

poukazuje na skutočnosť, že využitím zákonom ustanovených prostriedkov nápravy

podľa ako obligatórnej podmienky prípustnosti

sťažnosti podanej ústavnému súdu podľa sa rozumie ich riadne využitie,

to znamená ich riadne uplatnenie v súlade so všetkými zákonom ustanovenými

podmienkami vrátane dodržania lehoty na ich podanie (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci konštatuje,

že podanie odvolania sťažovateľom proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno považovať za riadne využitie právneho

prostriedku nápravy, ktorý mu zákon účinne poskytoval na ochranu tých jeho práv,

vyslovenia porušenia ktorých sa domáha sťažnosťou podanou ústavnému súdu. Sťažovateľ

pritom netvrdí, a tým menej preukazuje, že odvolanie vo svojej veci riadne (t. j. aj včas)

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

V kontexte subsidiarity svojej právomoci ústavný súd poznamenáva, že jeho úlohou nie je

nahrádzať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ale chrániť ústavnosť, a preto

zmeškanie lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie nemožno „konvalidovať“ podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa ,

v ktorej sťažovateľ uplatňuje argumentáciu, ktorú mohol a mal uplatniť včasným podaním

odvolania.

Na základe uvedených skutočností, z dôvodu, že sťažovateľ riadne nevyčerpal

opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho v sťažnosti označených práv

poskytoval, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

odmietol ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2017