Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 220/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , zastúpeného advokátom JUDr. Milanom

Szöllössym, advokátska kancelária, Mlynská 28, Košice, pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice ˗okolie v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice ˗okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice ˗o koliep r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice ˗o koliep o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice ˗o koliej e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet advokáta JUDr. Milana Szöllössyho, advokátska kancelária, Mlynská 28, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 zo 4. apríla 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice ˗okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 11. mája 2017 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 9. júna 2017. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

„Konanie vedené pod sp. zn. bolo začaté na Okresnom súde Košice II

dňa 31.1.2006 pod sp. zn. , bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

2

-65 zo dňa 16.5.2007 prikázané na ďalšie konanie a rozhodovanie

tunajšiemu súdu. Predmetom konania je vrátenie pôžičky...

20.6.2007 - oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach strán

sporu,

20.8.2007 – vytýčenie termínu pojednávania na 28.9.2007,

28.9.2007 - pojednávanie vo veci, odročené na 26.10.2007...

26.10.2007 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, žalovanému uložená

povinnosť, aby v lehote 20 dní súdu oznámil mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje

v konaní vypočuť,

22.11.2007 - výzva stranám sporu na označenie dôkazov,

10.12.2007, 17.12.2007 - súdu doručená odpovede strán sporu,

12.3.2008 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, žalovanému bude

ustanovený tlmočník za účelom prekladu z jazyka slovenského do čínskeho a naopak,

následne bude vo veci vytýčený termín pojednávania,

14.3.2008 - uznesenie o ustanovení tlmočníka,

26.3.2008 - súdu doručená odpoveď žalovaného,

4.8.2008 - vytýčenie termínu pojednávania na 24.10.2008, strany sporu vyzvané

na predloženie označených písomností,

27.8.2008 - súdu doručené stanovisko žalobcu,

2.9.2008 - súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní žalobcu a žiadosť

o jeho odročenie,

3.9.2008 - upovedomenie o odročení pojednávania určeného na deň 24.10.2008

na 5.11.2008,

10.9.2008 - súdu doručená odpoveď žalovaného na výzvu súdu,

13.10.2008 - súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní tlmočníka,

15.10.2008 - upovedomenie o odročení pojednávania určeného na deň 5.11.2008

na neurčito,

24.10.2008 - zrušenie uznesenia o ustanovení tlmočníka a ustanovenie nového

tlmočníka,

12.11.2008 - súdu doručené oznámenie tlmočníka o práci v zahraničí.

25.11.2008 - zrušenie uznesenia o ustanovení tlmočníka a ustanovenie nového

tlmočníka...

8.4.2009 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, žalovanému sa poskytuje

lehota 15 dní v zmysle ,

21.4.2009 - súdu doručené návrhy na dokazovanie žalovaného,

12.5.2009 - uznesenie o ustanovení znalca,

18.5.2009 - súdu doručené podanie žalobcu,

3.6.2009 - súdu doručené oznámenie znalca o žiadosti o vyčiarknutie zo zoznamu

znalcov,

9.6.2009 - zloženie preddavku na trovy znalečného žalovaným,

6.7.2009 - uznesenie o zrušení uznesenia o ustanovení znalca a ustanovenie nového

znalca,

12.10.2009 - súdu doručené oznámenie znalca o nemožnosti vypracovania

znaleckého posudku v súdom určenej lehote,

23.10.2009 - uznesenie o zrušení uznesenia o ustanovení znalca a ustanovenie

nového znalca,

19.11.2009 - zaslanie spisu znalcovi s lehotou na vypracovanie posudku 60 dní,

2.2.2010 - urgencia vypracovania znaleckého posudku znalcovi, odpoveď žalobcovi

na podanie,

24.2.2010 - opakovaní urgencia vypracovania znaleckého posudku znalcovi,

25.2.2010 - súdu doručené podanie znalca,

15.3.2010 - opakovaná urgencia vypracovania znaleckého posudku znalcovi,

19.3.2010, 24.3.2010 - súdu doručené odpovede znalca na výzvy súdu, znalcovi

nebola poskytnutá súčinnosť s dotknutými stranami,

24.3.2010, 19.4.2010 - súdu doručená žiadosť znalca o súčinnosť,

22.4.2010 - podanie znalca doručené PZ strán sporu.

30.6.2010 - výzva znalcovi,

10.8.2010 - súdu doručená odpoveď znalca,

16.9.2010 - výzva znalcovi,

16.9.2010 - podanie znaleckého posudku s vyúčtovaním odmeny znalca,

18.10.2010 - výzva na vyjadrenie k znaleckému posudku stranám sporu,

4

26.10.2010 - súdu doručená odpoveď žalobcu,

12.1.2011 - výzva žalovanému na oznámenie uzavretia mimosúdnej dohody,

23.2.2011- súdu doručená odpoveď žalovaného,

13.5.2011 - oznámenie o neúčasti tlmočníka na pojednávaní,

17.5.2011 - upovedomenie strán sporu o oznámení tlmočníka,

20.5.2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 29.6.2011,

29.6.2011 - pojednávanie vo veci, vyhlásenie rozsudku,

29.6.2011 - súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní žalovaného

so žiadosťou o odročenie pojednávania,

12.7.2011 - uznesenie o určení odmeny tlmočníka,

28.7.2011 - zaslanie písomného vyhotovenia rozsudku stranám sporu,

22.8.2011 - súdu doručené odvolanie žalovaného voči rozsudku.

16.9.2011 - výzva žalobcovi na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, uznesenie

o vyrubení SÚP za odvolanie,

6.10.2011 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu,

31.10.2011 - predloženie spisu KS KE,

29.11.2012 - uznesenie KS KE o zrušení rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe

vyhovené a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

27.12.2012 - návrat spisu z KS KE,

7.1.2013 - zaslanie rozhodnutia odvolacieho súdu stranám sporu s výzvou stranám

sporu na predloženie návrhov na dokazovanie,

14.2.2013 - urgencia žalobcu,

14.2.2013 - výzva žalovanému,

14.2.2013, 11.3.2013 - súdu doručená odpoveď žalobcu,

13.3.2013 - závady v doručovaní žalovanému,

8.4.2013 - výzva obciam, žalobcovi na prešetrenie pobytu žalovaného,

22.4.2013, 29.4.2013 - súdu doručené odpovede na výzvy zhora,

29.5.2013 - opätovná výzva obci na prešetrenie pobytu žalovaného,

4.6.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu,

10.6.2013 - súdu doručená odpoveď obce,

22.7.2013 - výzva žalovanému, prísl. OO PZ,

16.8.2013 - súdu doručená odpoveď OO PZ,

12.9.2013 - doručovanie žalovanému,

11.10.2013 - súdu doručená odpoveď žalobcu na výzvu súdu zhora,

14.10.2013, 2.1.2014, 3.1.2014 - šetrenie vykonania doručovania žalovanému,

reklamácia doručovania zásielky,

4.2.2014 - súdu doručené oznámenie o prevzatí zastupovania žalovaného.

7.2.2014 - žiadosť žalovaného o odročenie termínu pojednávania,

10.2.2014 - upovedomenie o odročení pojednávania na 14.3.2014,

14.3.2014 - žiadosť žalobcu o odročenie termínu pojednávania,

14.3.2014 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, PZ žalobcu bude vyzvaný

bezodkladne oznámiť ukončenie súčasnej PN žalobcu, ukladá žalovanému v lehote 10 dní

doručiť písomné vyjadrenie k stanovisku žalobcu zo dňa 31.5.2013, príp. označiť dôkazy,

ktoré vo veci navrhujú vykonať, na ďalšie pojednávanie bude zabezpečená účasť tlmočníka,

19.3.2014 - výzva žalobcovi zhora,

19.5.2014, 20.5.2014 - úradné záznamy o telefonickom kontaktovaní tlmočníka,

23.5.2014 - sľub tlmočníka,

23.5.2014 - pojednávanie vo veci, odročené na 26.6.2014 za účelom predvolania

navrhnutých svedkýň,

26.6.2014 - súdu doručené ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní,

26.6.2014 - pojednávanie vo veci, odročené na 25.9.2014 za účelom predvolania

navrhnutých svedkýň,

27.6.2014 - súdu doručené podanie žalovaného,

24.9.2014 - súdu doručené ospravedlnenie neúčasti žalovaného, telefonické

kontaktovanie tlmočníka,

25.9.2014 - pojednávanie vo veci, odročené na 27.11.2014, stranám sporu uložené

oznámiť výsledky prebiehajúcich konaní s cieľom uzavretia súdneho zmieru,

27.11.2014 - pojednávanie vo veci, odročené na 6.2.2015, budú predvolané svedkyne

aj tlmočník,

6.2.2015 - pojednávanie vo veci, odročené na 20.3.2015 za účelom opätovného

predvolania žalovaného, s upozornením na možnosť použitia poriadkového opatrenia,

18.3.2015 - žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania,

6

20.3.2015 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, PZ žalovaného bude

vyzvaná bezodkladne oznámiť návrat žalovaného na územie SR,

23.3.2015 - výzva PZ žalovaného zhora,

19.5.2015 - súdu doručená odpoveď na výzvu zhora,

22.5.2015 - vytýčenie termínu pojednávania na 19.6.2015,

9.6.2015 - súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania,

10.6.2015 - úradný záznam o oznámení prekážky na strane žalovaného, PZ

žalovaného oznámené, že je potrebné bezodkladne vykonať úkony za účelom zistenia

návratu žalovaného z Číny, pretože z tohto dôvodu bolo odročených už viacero

pojednávaní,

19.6.2015 - pojednávanie vo veci, odročené na 20.10.2015,

22.6.2015 - výzva PZ žalovaného, že termín pojednávania bol určený na 20.10.2015

so značným predstihom a ak sa žalovaný mieni zúčastniť tohto pojednávania, je povinný

zariadiť si svoje záležitosti v zahraničí tak, aby nekolidovali s termínom pojednávaniam

ďalšie žiadosti o odročenie pojednávanie pre zahraničný pobyt žalovaného už súd nebude

považovať za dôvod pre odročenie pojednávania,

25.9.2015 - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní tlmočníka,

28.9.2015 - úradný záznam o telefonickom kontaktovaní PZ žalovaného s tým, či sa

žalovaný zúčastní na pojednávaní,

12.10.2015 - súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania,

20.10.2015 - pojednávanie vo veci, odročené na 11.12.2015,

11.12.2015 - pojednávanie vo veci, odročené na 20.1.2016,

4.1.2016 - súdu doručené ospravedlnenie neúčasti tlmočníka,

5.1.2016 - upovedomenie o odročení pojednávania na 18.2.2016,

11.2.2016 - súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania,

16.2.2016 - upovedomenie o odročení pojednávania na 24.3.2016,

24.3.2016 - pojednávanie vo veci, vyhlásenie rozsudku,

4.4.2016 - vyčíslenie trov žalobcu,

5.6.2017 - písomné vyhotovenie rozsudku zaslané stranám sporu.“

Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý

mu bol zapožičaný, zistil ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 16. júna 2017

vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

8

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej

pozícii žalobcu „o vrátenie pôžičky súm 9 500 € a 260 000 Sk“, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva,

hoci pripúšťa, že dĺžka konania bola čiastočne závislá od skutočnosti, že okresný súd

z dôvodu vyhlásenia žalovaného, že nerozumie dostatočne slovenskému jazyku, bol nútený

na každé pojednávanie predvolávať tlmočníka z čínskeho jazyka.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ významne neprispel k doterajšej dĺžke

napadnutého konania a na výzvy okresného súdu reagoval včas, hoci pre úplnosť

je potrebné dodať, že okresný súd odročil pojednávania z dôvodov na strane sťažovateľa

celkom trikrát.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že správanie žalovaného, ktoré možno považovať za obštrukčné, do značnej

miery ovplyvňovalo postup okresného súdu a vo veľkej miere prispelo k doterajšej dĺžke

napadnutého konania. Ústavný súd má na mysli nedostatočnú súčinnosť žalovaného

pri obstaraní podkladov pre znalecké dokazovanie, ktoré sám navrhol, jeho opakovanú

neúčasť na nariadených termínoch pojednávaní, hoci bol včas s predstihom o nich

upovedomený, a opakované nepreberanie písomných zásielok okresného súdu, pričom

okresný súd viackrát zisťoval jeho pobyt a pokúšal sa doručovať súdne zásielky

aj prostredníctvom polície. Ústavný súd konštatuje, že všetky uvedené skutočnosti

významne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, pričom okresný súd nedokázal

na to efektívne reagovať a využiť poriadkové opatrenia pre účel odstránenia právnej

neistoty účastníkov.

10

Podľa v znení

neskorších predpisov ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok

sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia.

Za neospravedlniteľné považuje ústavný súd skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku

na pojednávaní konanom 24. marca 2016 bol okresný súd v rozpore s citovaným § 158

ods. 5 vyše 14 mesiacov nečinný, hoci v čase vyhlásenia

prvostupňového rozsudku konanie prebiehalo už približne 10 rokov.

Ústavný súd vychádzajúc z uskutočnených úkonov okresného súdu konštatuje,

že okrem už uvedeného obdobia nečinnosti okresný súd konal priebežne, nariaďoval

pojednávania, ktoré boli viackrát odročované bez prejednania veci z dôvodov na strane

žalovaného, resp. tlmočníka. Vychádzajúc však z predmetu sporu, ktorým v okolnostiach

prípadu bolo vrátenie pôžičky a dôkaznej situácie, keď znaleckým posudkom bola ustálená

pravosť podpisov žalovaného na viacerých dokumentoch preukazujúcich opodstatnenosť

nároku sťažovateľa ešte septembri 2010, spolu aj s výpoveďami svedkov o okolnostiach

spísania zmluvy o pôžičke, sa ústavnému súdu javí počet 5 uskutočnených pojednávaní

(pričom bolo nariadených 12 termínov) po uvedenom dátume za zjavne neprimeraný.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Ako príklad nesústredenej činnosti možno uviesť skutočnosť, že okresný súd

ustanovil znalca uznesením 12. mája 2009, ktorý bol už vyše roka (od 11. apríla 2008)

vyčiarknutý zo zoznamu súdnych znalcov.

Vychádzajúc z faktu, že napadnuté konanie nie je ani po viac ako 11 rokoch

právoplatne skončené (v čase rozhodovania o tejto sťažnosti, pozn.), zisteného prieťahu

v trvaní približne 14 mesiacov v spojení s nedostatočne razantným prístupom a zistenou

nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru,

že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená a nie je možné

vylúčiť, že odvolací súd v dôsledku využitia odvolania zruší označený rozsudok okresného

súdu v napadnutom konaní a vec mu vráti späť na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

7 000 €, ktoré odôvodnil stavom právnej neistoty, „neakceptovateľnou dĺžkou súdneho

konania a podstatným znížením významu a možnej vymožiteľnosti žalobou uplatneného

nároku“.

12

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, zistené prieťahy,

nesústredenú činnosť a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom

súde, správanie sťažovateľa, dôvody, na základe ktorých žiada priznať finančné

zadosťučinenie, a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to,

že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 374,81 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2016

v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca sťažovateľa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto

sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje

sumu 374,81 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017

14