Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 450/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , Ústav na

výkon väzby, , zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Čurillom,

Advokátska kancelária, Fabiniho 11, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , 2 a 5 postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 11. mája 2017, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna

2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa , 2 a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 11. mája 2017, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. mája 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obvinený zo skutku právne kvalifikovaného

ako zločin sexuálneho zneužívania podľa a .

3. Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn.

zo 16. februára 2017 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71

ods. 1 písm. c) .

4. Žiadosťou doručenou prokurátorovi 11. apríla 2017 sťažovateľ požiadal

o prepustenie z väzby. Prokurátor žiadosť zamietol (zrejme má byť správne „nevyhovel jej“,

pozn.) a predložil ju okresnému súdu na rozhodnutie.

5. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 11. mája 2017 bola žiadosť

sťažovateľa zamietnutá. Sťažovateľ podal proti uzneseniu priamo do zápisnice o jeho

výsluchu sťažnosť.

Uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 15. mája 2017 a jeho

obhajcovi (totožnému s jeho terajším právnym zástupcom v konaní vedenom ústavným

súdom) zasa 16. mája 2017.

6. Písomné odôvodnenie sťažnosti zo 16. mája 2017 spísané obhajcom bolo do

podateľne okresného súdu doručené toho istého dňa o 15.15 h.

7. Uznesením krajského súdu č. k. -79 z 19. mája 2017 bola sťažnosť

zamietnutá. Krajský súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí 19. mája 2017 dopoludnia.

Uznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 12. júna 2017.

8. Na prvej strane namietaného rozhodnutia krajského súdu je uvedené, že „Proti

tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obvinený do

zápisnice o výsluchu zahlásil sťažnosť, ktorú dodatočne písomne prostredníctvom svojho

obhajcu aj odôvodnil.“.

9. Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti

prednostne a urýchlene. Rovnako však podľa neho treba dodať, že pri rozhodovaní

krajského súdu museli byť dodržané určité základné princípy spravodlivého súdneho

konania v jeho prospech.

Zo zistení obhajcu sťažovateľa vyplynulo, že okresný súd zaslal spis krajskému súdu

na rozhodnutie o sťažnosti 15. mája 2017, a to bez písomného odôvodnenia sťažnosti. Spis

okresného súdu bol krajskému súdu predložený 17. mája 2017. Písomné odôvodnenie

sťažnosti obhajcu bolo podané 16. mája 2017 osobne do podateľne okresného súdu. Toho

istého dňa bolo písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu v dopoludňajších hodinách

doručené obhajcovi. Krajský súd už 19. mája 2017 rozhodol o zamietnutí sťažnosti.

10. Sťažovateľ vyslovuje pochybnosť o tom, či okresný súd vôbec predložil písomné

dôvody sťažnosti obhajcu krajskému súdu, keď spis bol krajskému súdu doručený 17. mája

2017 preukázateľne bez originálu písomných dôvodov sťažnosti. Odôvodnenie uznesenia

krajského súdu z 19. mája 2017 vôbec nekorešponduje s písomnými dôvodmi sťažnosti

zo 16. mája 2017. V týchto nie je namietaná skutočnosť, že sú spochybňované výpovede

poškodenej, že je poukazované na rozpory, na mentálnu úroveň poškodenej a pod. Dôvody

sťažnosti sa zaoberajú najmä tým, že bola zistená intoxikácia poškodenej toluénom v deň

podania trestného oznámenia. Ďalej tam bola namietaná skutočnosť, že znalec z odboru

psychológie pri vypracovaní posudku (o ktorý sa opiera rozhodnutie o vzatí sťažovateľa do

väzby) nepracoval s informáciou, že poškodená užila, resp. užíva psychotropné látky,

pričom už 10. apríla 2017 obhajca žiadal o vypracovanie psychiatrického posudku na

poškodenú.

Podľa sťažovateľa sa ani okresný súd nezaoberal dôvodmi jeho žiadosti s odbornou

starostlivosťou, lebo pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby už platí

kontradiktórnosť konania, teda výsledky vykonaného dokazovania, ak preukazujú zmenu

skutkových zistení, čo musí brať okresný súd do úvahy.

11. Z uvedeného je podľa sťažovateľa celkom zrejmé, že postupom okresného súdu,

ktorý predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti bez toho, aby vôbec vyčkal,

kým sťažovateľovi a jeho obhajcovi bude zamietavé uznesenie okresného súdu doručené,

odoprel sťažovateľovi možnosť sťažnosť odôvodniť a predložiť svoje argumenty krajskému

súdu. Postup prvostupňového súdu, ktorý predloží spis na rozhodnutie sťažnostnému súdu

prv, než je stranám doručené rozhodnutie, proti ktorému zahlásená sťažnosť smeruje,

považuje sťažovateľ za celkom neprijateľný. Ak teda krajský súd rozhodoval aj

o písomných dôvodoch sťažnosti, sťažovateľ pochybuje, či mal k dispozícii originál

písomne podaných dôvodov sťažnosti.

Ak už okresný súd postupoval uvedeným spôsobom, podľa sťažovateľa mal

s razantnou rýchlosťou predložiť krajskému súdu dôvody sťažnosti doručené obhajcom

16. mája 2017 o 15.15 h, lebo len tak bolo možné dosiahnuť realizáciu práva na urýchlené

rozhodnutie o väzbe a práva na to, aby krajský súd poznal argumentáciu sťažovateľa. Túto

skutočnosť však ani pri zachovaní odbornej starostlivosti nevie sťažovateľ preukázať.

12. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd svojím postupom zmaril uplatnenie jeho

práva na to, aby krajský súd prihliadol pri rozhodovaní o sťažnosti na jeho argumenty. Jeho

sťažnosť spísanú obhajcom nepredložil včas krajskému súdu, hoci tak mal a mohol urobiť.

Preukázateľne ju doručil bez originálu písomných dôvodov sťažnosti.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ z opatrnosti označuje za porušovateľa práv aj

okresný súd, aj keď je toho názoru, že hoci krajský súd zo subjektívneho hľadiska nezavinil

skutočnosť, že sa o dôvodoch sťažnosti nedozvedel a že na ne nemohol prihliadať, nič to

nemení na tom, že z objektívneho hľadiska vzaté jeho označené práva podľa porušil

práve krajský súd.

Tým, že existujú pochybnosti, či krajský súd v dôsledku možného nepredloženia

dôvodov sťažnosti okresným súdom sa týmito vôbec nezaoberal, došlo u sťažovateľa

k výraznému pocitu rozčarovania zo súdneho systému a k vytvoreniu vysokej nedôvery

v tento systém.

Podľa názoru sťažovateľa vzhľadom na logicky a rozsiahlo vypracované písomné

odôvodnenie sťažnosti sa krajský súd, ak mal tieto dôvody vôbec k dispozícii, náležite

s nimi nevysporiadal a rozhodnutie riadne neodôvodnil.

13. Okrem uvedeného sťažovateľ vo svojej sťažnosti napokon poukázal aj na to, že

jeho obhajcovi bolo 1. júna 2017 doručené uznesenie, ktorým generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vyslovil porušenie zákona

v neprospech sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa v súčasnosti existuje protiprávny stav,

keď prokurátor má opätovne rozhodnúť o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení

obvinenia, k čomu však k 12. júnu 2017 nedošlo. Generálnym prokurátorom je teda

konštatované závažné porušenie práva sťažovateľa na obhajobu, no napriek tomu príslušný

prokurátor, ale ani vyšetrovateľ vo veci nekoná.

14. Sťažovateľ poukazuje na to, že celá skutočnosť pôsobí na neho skľučujúcim až

depresívnym spôsobom, a preto sa domnieva, že mu prináleží primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €.

15. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení

s konaním vedeným Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. porušil

, 2 a 5 v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 19. mája 2017

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Prikazuje Krajskému súdu v Košiciach okamžite prepustiť sťažovateľa z väzby na

slobodu.

4. Krajský súd v Košiciach (resp. Okresný súd Spišská Nová Ves) je povinný zaplatiť

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 374,80 €

(slovom tristo sedemdesiat štyri eur a osemdesiat centov), ktorú je Krajský súd v Košiciach

(resp. Okresný súd Spišská Nová Ves) povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

JUDr. Ivana Čurillu, Fabiniho 11, Spišská Nová Ves, do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.“

16. Na výzvu ústavného súdu sudca pre prípravné konanie okresného súdu

JUDr. Radoslav Rusnák prostredníctvom predsedu okresného súdu (prípisom predsedu

okresného súdu sp. zn. z 23. júna 2017 doručeným ústavnému súdu

26. júna 2017) zaslal stanovisko, podľa ktorého dôvody sťažnosti obhajcu JUDr. Ivana

Čurillu proti uzneseniu okresného súdu z 11. mája 2017, ktoré doručil 16. mája 2017, boli

predložené krajskému súdu faxovým podaním 17. mája 2017 o 9.25 h. Tieto dôvody

sťažnosti boli podľa výstupu z faxu krajskému súdu aj doručené.

II.

17. Z uznesenia okresného súdu č. k. -65 z 11. mája 2017 vyplýva, že

ním bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, nebol prijatý jeho písomný

sľub, väzba nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka a nebola ani

prijatá peňažná záruka ponúkaná sťažovateľom. Podľa konštatovania okresného súdu

sťažovateľ je stíhaný pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. a)

s použitím na tom skutkovom základe, že od presne

nezistenej doby v roku 2014 najmenej do marca 2016 v osobnom motorovom vozidle

sťažovateľa pri železničnom podchode v , ako aj na ďalších bližšie

nezistených miestach v meste opakovane sexuálne zneužíval maloletú

, , tak, že minimálne raz do týždňa s ňou vykonával súlož, pričom

mal vedomosť o veku maloletej a vykonanie súlože bolo potvrdené aj lekárskou správou

gynekologickej ambulancie Nemocnice . Podľa názoru okresného súdu naďalej

pretrváva dôvodné podozrenie, že skutok sa stal, má znaky stíhaného trestného činu a jeho

páchateľom bol sťažovateľ. Napriek snahe obhajoby poukázať na okolnosť, že dosiaľ

nebolo vykonané psychiatrické sexuologické vyšetrenie sťažovateľa nariadené ešte 3. marca

2017, boli úkony vyšetrovania vykonané bez zbytočných prieťahov. Pritom nebolo

vylúčené, najmä na podklade výpovede poškodenej, podozrenie, že sťažovateľ sa

predmetného skutku dopustil, a to bez ohľadu na preskúmané okolnosti týkajúce sa jeho

automobilu. Súd však v súvislosti s rozhodovaním o väzbe nerieši otázku viny alebo neviny

obvineného, ale iba dôvodnosť podozrenia, pričom dosiaľ toto podozrenie nebolo vyvrátené

objektívnym a presvedčivým dôkazom, a preto je nutné viesť ďalej vyšetrovanie

s prihliadnutím aj na návrhy obhajoby. Väzba sa vykonáva v krátkej lehote a netrvá celkom

zjavne neprimeranú dobu. Je preto aj logické, že vyšetrovanie nemohlo za túto dobu

objasniť všetky potrebné otázky. Naďalej trvá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

, keďže sú dané konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že

sťažovateľ bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti na slobode. Sťažovateľ sa mal

trestnej činnosti dopúšťať dlhodobo a opakovane, pričom objektom jeho sexuálneho

správania bola maloletá osoba. Je dané dôvodné podozrenie z úmyselného závažného

konania, a to tým viac, že pre obdobné konanie bol sťažovateľ už v minulosti odsúdený. Ide

o rozsudok okresného súdu sp. zn. z 3. novembra 2010 pre zločin sexuálneho

zneužívania podľa , podľa ktorého 28. augusta 2008

ohmatával maloletú osobu M. M., , po tele a prirodzení, čo ho vzrušovalo

a došlo k jeho ukojeniu. Bol mu za to uložený podmienečný trest odňatia slobody

s probačným dohľadom, ktorý bol 2. januára 2013 amnestovaný. Ďalej rozsudkom

okresného súdu sp. zn. zo 17. júna 2015 bol odsúdený pre prečin sexuálneho

zneužívania podľa na tom skutkovom základe, že

vo februári 2014 v obci na osobnom motorovom vozidle Renault Mégane vykonal

za finančnú odmenu pohlavný styk s maloletou J. H., , za čo mu bol uložený

trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18

mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ bol v minulosti už dvakrát odsúdený pre

sexuálne aktivity s maloletými osobami. Povaha spáchaného činu a trestnej činnosti, z ktorej

je sťažovateľ podozrivý, nedovoľuje v súčasnom štádiu trestného konania rozhodnúť o jeho

prepustení z väzby. Písomný sľub sťažovateľa a dohľad probačného a mediačného úradníka

bolo potrebné považovať iba za formálne prejavy, ktoré neboli osobnostne sťažovateľom

proklamované. Tieto inštitúty vrátane ponúkanej peňažnej záruky neboli ani spôsobilé

väzbu nahradiť.

18. Z podania obhajcu sťažovateľa zo 16. mája 2017 označeného ako „Sťažnosť proti

uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby“ vyplýva, že ide o odôvodnenie ešte

11. mája 2017 zahlásenej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 11. mája 2017. Podľa názoru sťažovateľa nemožno dostatočne ustáliť záver, že skutočne

existuje zákonný dôvod väzby, a to vychádzajúc zo stavu prípravného konania, keďže súd

už počas rozhodovania o väzbe musí skúmať dôkaznú situáciu. Nemožno sa uchýliť len

k formálnemu rozhodnutiu o väzbe z dôvodu, že sťažovateľ bol už dvakrát odsúdený za

rovnakú, resp. podobnú trestnú činnosť. Svedok potvrdil, že auto sťažovateľa bolo

prevzaté do záložne v januári 2015 na odpredaj a odvtedy sa nedostalo do dispozície

sťažovateľa. Svedok potvrdil, že auto sťažovateľa bolo v lete 2014 prevzaté na

opravu v obci , kde bolo dotiahnuté, keďže bolo nepojazdné. Oprava nebola

vykonaná a sťažovateľ si auto po dvoch týždňoch prevzal späť ako nepojazdné. Je tým

preukázané, že od leta 2014 bolo sťažovateľovo auto nepojazdné. Zo správy Špeciálnej

základnej školy vyplýva, že poškodená navštevovala 5. ročník v školskom roku

2014/2015. Z výsluchu poškodenej po vznesení obvinenia vyplynulo, že k pohlavnému

styku malo dôjsť v 5. ročníku pred prázdninami, teda v čase, v ktorom sťažovateľ svojím

autom preukázateľne nedisponoval. Z lekárskej správy Nemocnice z 19. júna

2016 doručenej vyšetrovateľovi 10. apríla 2017 vyplýva, že poškodená užíva toluén, o čom

svedčí aj jej toxikologické vyšetrenie počas hospitalizácie 19. júna 2016. Je teda

preukázané, že v čase výsluchu pre účely tzv. úradného záznamu vypracovaného pánom

bola sťažovateľka pod vplyvom drog. Pritom hodnoty kyseliny hippurovej

z toxikologického vyšetrenia jej moču vykazovali 16488 mg/l, čo prekračuje prípustnú

zdraviu neškodnú normu 8000 mg/l viac ako dvojnásobne. To zakladá pochybnosti

o zákonnosti postupu polície od začatia trestného stíhania až po vznesenie obvinenia, teda

po dobu osem mesiacov, počas ktorej sa otázkou prípadnej drogovej závislosti poškodenej

nikto nezaoberal. Tým aj znalecký posudok z odboru psychológie treba považovať za

nepoužiteľný, lebo psychológ nemal k dispozícii informáciu o užívaní toluénu poškodenou.

Z výsluchu svedkyne MUDr. (gynekologičky) z 18. júna 2016 vyplynulo, že sa

nedá určiť, či poškodená mala pohlavný styk v deň vyšetrenia. Dalo by sa to určiť iba vtedy,

ak by bol prítomný ejakulát. Rovnako sa nedá určiť, kedy naposledy mohla mať poškodená

pohlavný styk. Hoci obhajca 11. apríla 2017 požiadal o nariadenie znaleckého dokazovania

z odboru psychiatrie, ale aj o podanie nového, resp. kontrolného znaleckého posudku

z odboru psychológie na poškodenú, doteraz sa tak nestalo. Nebolo vykonané ani znalecké

dokazovanie z odboru sexuológie na sťažovateľa, hoci to okresný súd nariadil ešte 3. marca

2017, pričom uznesenie o pribratí znalkyne bolo vydané 15. marca 2017.

19. Z uznesenia krajského súdu č. k. -79 z 19. mája 2017 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 11. mája 2017. Podľa konštatovania krajského súdu proti uzneseniu

okresného súdu po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku sťažovateľ do

zápisnice o výsluchu „zahlásil sťažnosť, ktorú dodatočne písomne prostredníctvom svojho

obhajcu aj odôvodnil. V dôvodoch svojej sťažnosti poukazuje na nezrovnalosti, ktoré sa

týkajú jednotlivých skutkových zistení v predmetnej veci, na rozpory vo výpovedi

poškodenej, jej mentálnu úroveň a ďalšie okolnosti, ktoré v celom rozsahu výpoveď

poškodenej spochybňujú. Obhajoba je toho názoru, že na základe takýchto okolností nie je

možné, aby dôvody väzby naďalej pretrvávali a v prípade, že by súd bol toho názoru, že

tieto dôvody existujú, obvinený ponúkol na nahradenie väzby písomný sľub, peňažnú kauciu

2.000,- €, a zároveň bolo preukázané, že bol podaný podnet na zrušenie právoplatného

rozhodnutia v prípravnom konaní Generálnemu prokurátorovi SR, kde mu bolo 07.03.2017

doručené oznámenie, že sa začalo konanie za účelom vybavenia ich návrhu. Žiadal preto,

aby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a obvineného prepustil z väzby na

slobodu.“. Podľa názoru krajského súdu s dôvodmi, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu

žiadosti sťažovateľa, sa bolo potrebné v celom rozsahu stotožniť. Aj v tomto štádiu konania,

napriek námietkam vo vzťahu k výpovedi poškodenej, aj naďalej pretrváva dôvodné

podozrenie, že vyšetrovaný skutok sa stal, má znaky stíhaného trestného činu a z jeho

spáchania je dôvodne podozrivý sťažovateľ. Úkony vyšetrovania boli vykonané bez

zbytočných prieťahov a treba súhlasiť so záverom okresného súdu, že v súvislosti

s rozhodovaním o väzbe sa nerieši otázka viny alebo neviny obvineného, ale iba dôvodnosť

podozrenia. Navyše treba poukázať na dva odsudzujúce rozsudky za obdobné trestné činy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je aj krajský súd toho názoru, že dôvody väzby podľa

sú v celom rozsahu na mieste a s poukazom na

osobu sťažovateľa a jeho doterajší spôsob života a najmä sklony k páchaniu obdobnej

trestnej činnosti nebolo možné väzbu nahradiť sľubom, peňažnou zárukou, ale ani

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

20. Z uznesenia prvého námestníka generálneho prokurátora č. k. IV PZ 67/17/1000-

8 z 26. mája 2017 vyplýva, že právoplatným uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová

Ves č. k. -20 zo 16. februára 2017 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol

porušený zákon v neprospech sťažovateľa, pričom toto uznesenie sa zrušuje s tým, aby sa

vo veci znova konalo a rozhodlo. Uvedeným uznesením bola zamietnutá sťažnosť podaná

sťažovateľom proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Podľa názoru prvého

námestníka generálneho prokurátora uznesenie o vznesení obvinenia nebolo doručené

obhajcovi sťažovateľa, v dôsledku čoho obhajca nemohol využiť možnosť argumentovať

v rámci sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. O sťažnosti bolo preto rozhodnuté predčasne.

III.

21. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

22. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

23. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie , 2 a 5

smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uzneseniu z 11. mája 2017, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

krajský súd v rámci opravného konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená

právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že sťažovateľ možnosť podania sťažnosti ako

riadneho opravného prostriedku aj využil.

24. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 17

ods. 1, 2 a 5 smeruje proti postupu krajského súdu a jeho uzneseniu z 19. mája 2017.

Túto časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

25. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

26. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

27. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že v dôsledku postupu okresného súdu, ktorý

spis predložil krajskému súdu na rozhodnutie o jeho sťažnosti ešte predtým, ako by bolo

písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu doručené obhajcovi sťažovateľa, a teda

predtým, ako by obhajca mohol zahlásenú sťažnosť písomne odôvodniť, došlo k skráteniu

obhajobného práva sťažovateľa, pretože krajský súd pravdepodobne nemal písomné dôvody

sťažnosti pri svojom rozhodovaní k dispozícii, resp. prinajmenšom nemal k dispozícii

originál dôvodov sťažnosti. Ďalej sťažovateľ vyslovuje tiež názor, že uznesenie krajského

súdu nie je akceptovateľné ani z vecného hľadiska, lebo sťažovateľ vzhľadom na vývin

dôkaznej situácie v prípravnom konaní, ako aj vzhľadom na liknavý postup pri vyšetrovaní

mal byť z väzby prepustený.

28. Zo skutkového hľadiska považuje ústavný súd za potrebné predovšetkým

konštatovať, že z obsahu uznesenia krajského súdu jednoznačne vyplýva, že dôvody

sťažnosti mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii, pričom obsah týchto dôvodov je

v odôvodnení uznesenia zhrnutý. Zo šetrenia, ktoré ústavný súd prostredníctvom okresného

súdu vykonal, bolo zistené, že dôvody sťažnosti zo 16. mája 2017 spísané obhajcom

sťažovateľa a doručené osobne do podateľne okresného súdu 16. mája 2017 boli okresným

súdom faxom 17. mája 2017 odoslané krajskému súdu, ktorý ich v uvedený deň aj dostal.

Je pritom zrejmé, že okresným súdom krajskému súdu faxovaný text dôvodov sťažnosti

zo 16. mája 2017 je zhodný s textom sťažnosti, ktorý ústavnému súdu predložil sťažovateľ.

29. Za uvedených okolností je ústavný súd bez akýchkoľvek pochybností

presvedčený o tom, že krajský súd v deň svojho rozhodovania (19. mája 2017) mal

k dispozícii dôvody sťažnosti zo 16. mája 2017, a to vo faxovanej podobe totožnej s textom,

ktorý bol obhajcom sťažovateľa 16. mája 2017 osobne doručený do podateľne okresného

súdu. Okolnosť, že originál podania obhajcu sťažovateľa zo 16. mája 2017 krajský súd

v čase svojho rozhodovania (prípadne) nemal k dispozícii, nehrá vzhľadom na uvedené

skutočnosti žiadnu relevantnú rolu. Rozhodujúce je, že krajskému súdu doručený text

dôvodov sťažnosti bol totožný s originálom.

30. V súvislosti s namietaným nesprávnym posúdením dôvodnosti ďalšieho trvania

väzby zo strany krajského súdu považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že úvahy

okresného súdu, s ktorými sa krajský súd stotožnil, sa javia ako presvedčivé. Nie je na

mieste v danom štádiu prípravného konania posudzovať otázku viny sťažovateľa, pretože

o tom bude možné rozhodnúť až po skončení vyšetrovania. Závery všeobecných súdov

o existencii dôvodného podozrenia vo vzťahu voči sťažovateľovi sa nejavia ako arbitrárne

či zjavne neodôvodnené. Rovnako je evidentná obava, ktorú má na mysli ustanovenie § 71

ods. 1 písm. c) , a to vzhľadom na predchádzajúce právoplatné

odsúdenia sťažovateľa pre obdobné delikty. Neobstojí ani námietka pomalého postupu

vo vyšetrovaní. Ústavný súd i v tejto súvislosti poukazuje na presvedčivý argument

okresného súdu, podľa ktorého doterajší priebeh vyšetrovania je taký krátky, že to samo

osebe bez ďalšieho vylučuje zatiaľ možnosť konštatovať jeho pomalý priebeh.

31. Napokon treba uviesť, že nesporná skutočnosť, podľa ktorej uznesenie o vznesení

obvinenia voči sťažovateľovi zrejme nie je právoplatné, keďže druhostupňové uznesenie

prokurátora, ktorým bola sťažnosť proti vzneseniu obvinenia zamietnutá, prvý námestník

generálneho prokurátora zrušil, sa nejaví ako relevantná pri posudzovaní dôvodnosti

ďalšieho trvania väzby sťažovateľa. I keď je pravdou, že vo väzbe môže byť iba taká osoba,

proti ktorej je vznesené obvinenie, treba túto podmienku považovať aj v súčasnosti za

splnenú, pretože existuje neprávoplatné, avšak vykonateľné uznesenie o vznesení obvinenia,

čo pre účely väzby postačuje.

32. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2017