Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 236/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Kompišovou, Jakubovo

námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e mu Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri

eur a osemdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Kompišovej

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 z 3. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Napriek tomu, že vo veci samej okresný súd rozhodol rozsudkom už 14. decembra 2011,

konanie v časti náhrady trov konania stále nie je skončené. O náhrade trov konania boli

vydané postupne tri zrušujúce rozhodnutia krajského súdu a po vrátení veci na okresný súd

bolo rozhodnuté o trovách konania uznesením z 26. januára 2015. Proti tomuto uzneseniu

sa protistrana opäť odvolala, vec bola znovu predložená 12. marca 2015 na krajský súd pre

účely rozhodnutia o trovách konania. Vec je vedená na krajskom súde pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“). V čase podania sťažnosti ústavnému súdu

stále nebolo o trovách konania právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľ považuje

za neprijateľné, aby si otázka náhrady trov vyžadovala tri zrušujúce rozhodnutia krajského

súdu, pričom napadnuté konanie prebiehalo v čase podania ústavnej sťažnosti takmer dva

roky bez akéhokoľvek relevantného úkonu.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , prikázal krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a zároveň aby mu bolo priznané zo strany krajského súdu finančné

zadosťučinenie v sume 1 200 € a náhrada trov konania, ktorej výšku vyčísli do 15 dní

od doručenia nálezu.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda krajského súdu

listom zo 7. júna 2017, v ktorom poukázal na vysokú zaťaženosť referujúcej sudkyne senátu

7 Co. Poukázal tiež na zmenu rozvrhu práce krajského súdu, na základe ktorého bola

referujúca sudkyňa k 1. aprílu 2017 pridelená do správneho kolégia krajského súdu

a sťažovateľova vec bola pridelená novej členke senátu 7 Co. Rozhodnutím

sp. zn. z 31. mája 2017 bolo o trovách rozhodnuté podľa § 388 zákona

č. 160/2015 v znení neskorších predpisov, teda došlo k zmene

uznesenia okresného súdu z 26. januára 2015. Vzhľadom na nutnosť rešpektovania

zákonnej lehoty na vypracovanie a doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia krajský

súd nemohol vykonať súpis procesných úkonov vo veci. Predseda krajského súdu zároveň

uviedol, že vo veci sťažovateľa nebola doručená sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorých vybavenie predsedníčka senátu prednostne sleduje. Súčasne

predseda krajského súdu oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci ústavným súdom.

5. Sťažovateľ vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 8. júna 2017,

zotrval na svojom názore o prieťahoch v konaní a vyslovil súhlas s tým, aby ústavný súd

vec prerokoval bez ústneho pojednávania. Zároveň sťažovateľ vyčíslil trovy právneho

zastúpenia, ktorých náhrady sa domáhal, na sumu 562,21 €.

6. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2

od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne ,

).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj

justičný systém tak, aby súdy mohli každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach

týkajúcich sa práv a záväzkov bolo právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote.

11. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu

vychádzala z dikcie ustanovenia , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý nahradil Občiansky

súdny poriadok a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti

konania v . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania (obdobne ).

12. Iba prieťahy pričítateľné štátu môžu viesť ku konštatovaniu prekročenia

primeranej lehoty. Aj v právnom štáte, v ktorom platí dispozičná zásada pre postup

účastníka konania, nezbavuje súd povinnosti zaistiť urýchlené prejednanie a najmä

skončenie veci.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

14. Predmetom napadnutého konania bolo opakované rozhodovanie o odvolaní proti

uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania. V prejednávanom prípade mal krajský

súd už po tretíkrát rozhodovať o otázke trov konania. Rozhodovanie o trovách konania

nemožno rozhodne považovať za skutkovo a ani právne zložité; zložitosť napokon

nenamietal ani predseda krajského súdu vo vyjadrení.

15. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania, ústavný

súd nezistil, že by sťažovateľ negatívne ovplyvnil priebeh konania. Krajský súd rozhodoval

o odvolaní, ktoré podal žalovaný. Predseda krajského súdu v súvislosti s prístupom

sťažovateľa poukázal na fakt, že sťažovateľ nepodal sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy

v napadnutom konaní. S ohľadom na dopadajúcu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (pozri napríklad rozsudky vo veci Ištván, Ištvánová proti Slovenskej republike

a Komanický proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012), z ktorej vyplýva záver, že sťažnosť

predsedníčke okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať

za efektívny právny prostriedok nápravy porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavný súd nepovažoval ani absenciu

podania uvedenej sťažnosti predsedovi krajského súdu za prekážku prerokovania sťažnosti

doručenej ústavnému súdu vo veci namietaných zbytočných prieťahov postihujúcich

napadnuté konanie.

16. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol samotný postup krajského súdu. Predseda krajského súdu vo vyjadrení

poukázal na zrýchlený nápad nových vecí počas prvých štyroch mesiacoch roku 2015

pre referujúcu sudkyňu, na skutočnosť, že senát 7 Co prevažne vybavoval zostatok vecí

z rokov 2011, 2012 a 2013, všetky prednostné veci, ako aj také veci, ktoré sa po podaní

mimoriadneho opravného prostriedku vrátili krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj veci

pridelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.

Predmetom konania bolo rozhodovanie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -292 z 26. januára 2015, ktorým súd prvej inštancie opakovane

rozhodoval o trovách konania. Vec bola predložená krajskému súdu 12. marca 2015.

Krajský súd v napadnutom konaní nekonal vyše dvoch rokov a až 31. mája 2017 rozhodol

o odvolaní uznesením pod sp. zn. . V čase rozhodovania ústavného súdu boli

realizované úkony súvisiace s jeho doručovaním. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti

a pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania ústavný súd konštatuje

predovšetkým neefektívne správanie krajského súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou

odvolacieho konania malo za následok zistenie zbytočných prieťahov v konaní.

17. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti ústavný súd rozhodol, že konanie

o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách konania nebolo vykonané v primeranej lehote

a základné právo sťažovateľa podľa porušené bolo (bod 1 výroku

nálezu).

18. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ako z vyjadrenia predsedu krajského súdu vyplýva, o trovách konania rozhodol krajský súd

uznesením z 31. mája 2017, ktorým podľa ustanovenia zmenil napadnuté

uznesenie okresného súdu z 26. januára 2015. V čase rozhodovania ústavného súdu boli

realizované úkony súvisiace s doručovaním tohto uznesenia krajského súdu účastníkom

konania. Uznesenie krajského súdu nadobudne právoplatnosť jeho doručením účastníkom

konania, čím dôjde k nastoleniu stavu právnej istoty. Vzhľadom na takýto stav napadnutého

konania ústavný súd už nevyslovil príkaz podľa , aby krajský súd

v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd sťažnosti v tejto

časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

19. Sťažovateľ požadoval v sťažnosti priznanie finančného zadosťučinenia vo výške

1 200 €. Svoju požiadavku odôvodnil takto:

„Treba v tomto kontexte aj vnímať, že p. ad a/ už mohol mať

vrátené tie peniaze ktoré zaplatil za právnu ochranu svojich legitímnych práv, ad b/ tieto

peniaze nemá a nemôže nimi disponovať a konzumovať z nich úžitok, napr. primeraný úrok,

ad c/ musí vynakladať ďalšie peniaze na právne zastupovanie, aby doviedol proces

o priznanie trov konania do efektívneho stabilného záveru. Opakujeme: v tejto rovine sa

OS Ba IV a KS Ba - bez vytvorenia právnej istoty - procesné potácajú už od januára 2013.“

20. Podľa a na neho nadväzujúceho zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa porušené, aj primerané finančné

zadosťučinenie.

21. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

22. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

23. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania, ako aj obdobie nečinnosti krajského súdu,

berúc do úvahy, že krajský súd po tretíkrát rozhodoval o trovách konania, ústavný súd

považuje priznanie sumy 300 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa

(bod 2 výroku tohto nálezu).

24. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 562,21 €,

a to za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti

a písomné podanie na ústavnom súde ‒vyjadrenie), čo zodpovedá odmene, ako aj sume

paušálnych náhrad za tri úkony právnej služby v roku 2017 vrátane dane z pridanej hodnoty

podľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov.

26. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby

v roku 2017 (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) a paušálnu

náhradu nákladov vrátane dane z pridanej hodnoty spolu vo výške 374,81 € (bod 3 výroku

nálezu).

27. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu za tretí úkon právnej služby

(písomné podanie na ústavnom súde – vyjadrenie z 5. júna 2017), pretože jeho obsahom

bolo len zhrnutie judikatúry ústavného súdu a postojov sťažovateľa, avšak žiadne nové

relevantné skutkové či právne skutočnosti (bod 4 výroku nálezu).

28. Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017