Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 236/2017
PDF · 121.05 KB
No categories available
I. ÚS 236/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou ,
, ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 378/2009
a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod
sp. zn. 5 Co 239/2013, sp. zn. 5 Co 13/2014 a sp. zn. 7 Co 171/2015, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť v časti, ktorá smeruje proti postupu
Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Co 239/2013,
sp. zn. 5 Co 13/2014 a proti postupu Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 378/2009, o d m i e t a .
2. Vo zvyšku sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. januára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 378/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Co 239/2013, sp. zn. 5 Co 13/2014
a sp. zn. 7 Co 171/2015 (ďalej aj „napadnuté konania“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 378/2009, v ktorom sa ako žalobca domáhal zaplatenia
náhrady mzdy. Napriek tomu, že okresný súd v merite tejto veci rozhodol rozsudkom
zo 14. decembra 2011, konanie v časti týkajúcej sa trov konania stále nie je právoplatne
skončené. V otázke trov konania boli vydané už tri zrušujúce rozhodnutia krajského súdu,
pričom po vrátení veci okresný súd „... rozhodol dňa 26.02.2015 (vytvoril vlastne patovú
situáciu). Protistrana... sa opäť odvolala a súdny spis leží od 12.03.2015 na KS Ba
pod č. 7 Co 171/2015.“.
Podľa sťažovateľa je postup okresného súdu, no najmä krajského súdu
pri rozhodovaní o trovách konania neefektívny. Opakovane dochádza k zrušeniu výroku
o trovách konania. Stav právnej neistoty týkajúci sa trov konania trvá podľa sťažovateľa
od januára 2013, teda od doby, keď vydal okresný súd už tri uznesenia o trovách konania,
ktoré však boli vždy následne krajským súdom zrušené. Aktuálne je vec už
od 12. marca 2015 na krajskom súde, pričom do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
o trovách konania stále rozhodnuté.
3. Sťažovateľ preto žiada vysloviť porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázať
krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné zadosťučinenie
v sume 1 800 € a nahradiť trovy konania.
II.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti
namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie
konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom
zo zákonom ustanovených dôvodov.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Sťažovateľ sťažnosťou napáda spolu tri konania krajského súdu vedené
pod sp. zn. 5 Co 239/2013, sp. zn. 5 Co 13/2014 a sp. zn. 7 Co 171/2015, ktorých
predmetom bolo rozhodovanie o trovách konania. Ako však z obsahu sťažnosti a aj
z informácií, ktoré ústavný súd získal dopytom na krajskom súde, vyplýva, konania vedené
pod sp. zn. 5 Co 239/2013 a sp. zn. 5 Co 13/2014 sú už skončené.
6. V konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 5 Co 239/2013 vydal súd
uznesenie z 28. júna 2013, ktorým zrušil výrok okresného súdu o trovách konania. Vec bola
následne vrátená na okresný súd 8. augusta 2013, ktorý o trovách rozhodol v poradí tretím
rozhodnutím z 8. novembra 2013. Obdobná situácia nastala aj v ďalšom sťažnosťou
napadnutom konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 5 Co 13/2014, v ktorom vydal
krajský súd 28. augusta 2014 ďalšie zrušujúce uznesenie. Po vrátení veci na okresný súd
7. októbra 2014 rozhodol o trovách konania okresný súd 26. februára 2015.
Proti rozhodnutiu o trovách konania sa žalovaný opäť odvolal, preto
bola vec predložená opätovne na krajský súd, kde je vedená od 12. marca 2015
pod sp. zn. 7 Co 171/2015.
7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Konania vedené na krajskom súde pod sp. zn. 5 Co 239/2013 a sp. zn. 5 Co 13/2014
boli skončené v roku 2013, resp. v roku 2014. Z toho je zrejmé, že sťažnosť je v časti týchto
konaní krajského súdu podaná zjavne oneskorene.
8. Ústavný súd preto sťažnosť v časti, ktorá smerovala proti postupu krajského súdu
v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Co 239/2013 a sp. zn. 5 Co 13/2014, odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
9. Sťažovateľ sťažnosťou napadol aj postup okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 378/2009. Ako sám sťažovateľ v sťažnosti uvádza, vec (rozhodnutie
o trovách konania, pozn.) sa od 12. marca 2015 nachádza na krajskom súde, kde je vedená
pod sp. zn. 7 Co 171/2015. Od uvedeného dátumu okresný súd nemá možnosť akokoľvek
ovplyvniť priebeh konania, a teda ani prípadné prieťahy v tomto jeho konaní. Z uvedeného
vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 23. januára 2017, ani nemohlo
dochádzať zo strany okresného súdu, resp. jeho postupom k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a tak sťažnosť nesmeruje proti aktuálnemu zásahu
do týchto práv.
10. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,
IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade
okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už
nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie
o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý
ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03).
11. Ústavný súd preto sťažnosť v časti, ktorá smerovala proti postupu okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 378/2009, odmietol ako zjavne neopodstatnenú
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Ústavný súd tak po posúdení sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa
možno prijať na ďalšie konanie a jej meritórne posúdenie iba vo vzťahu k postupu krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 171/2015 (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
13. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2017