Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 378/2017
PDF · 95.67 KB
No categories available
I. ÚS 378/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 PP 3/2017 a postupom Krajského súdu v Trnave
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 54/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. júna 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 PP 3/2017 a postupom Krajského súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 54/2017. Jadrom
podanej sťažnosti boli prieťahy v konaní oboch súdov vo veci konania o jeho žiadosti
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody doručenej okresnému súdu
10. januára 2017.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že o žiadosti sťažovateľa (bod 1) rozhodol okresný
súd uznesením č. k. 15 PP 3/2017-33 z 10. februára 2017 tak, že sťažovateľa podmienečne
prepustil z výkonu trestu. Uvedené rozhodnutie krajský súd na odvolanie prokurátora
uznesením sp. zn. 5 Tos 54/2017 z 20. apríla 2017 zrušil a okresnému súdu uložil, aby
vo veci znovu konal a rozhodol. Termín verejného zasadnutia bol na okresnom súde
stanovený na 19. jún 2017 a celkovú dĺžku konania považoval sťažovateľ s poukazom
na ústavu za neprimeranú.
3. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil,
že postupom okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu v bode 1 označených práv,
prikázal obom súdom, aby vo veci urýchlene rozhodli, priznal mu primerané zadosťučinenie
v sume 2 600 € a náhradu trov konania.
II.
4. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom... (sťažovateľom namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru
sú celkom zjavne bez významu k nosným dôvodom sťažnosti, pozn.).
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,
9. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 22. júna 2017 (bod 1) je zjavne
neopodstatnená.
10. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza
z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré začalo
doručením žiadosti sťažovateľa 10. januára 2017 (bod 1), o ktorej okresný súd rozhodol
10. februára 2017, ktoré rozhodnutie krajský súd 20. apríla 2017 zrušil a uložil okresnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným
(aj krajským) súdom (5 mesiacov) zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené okresným súdom
a krajským súdom bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi. V tejto
súvislosti ústavný súd dodáva, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že všeobecné súdy dôsledne
nepostupovali v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02).
11. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd
nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na skutočnosť, že
sťažnosti bude vyhovené. Rovnako nerozhodol o jeho žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu.
13. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017