Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 427/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové

Zámky, vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných postupom a uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 30. septembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. apríla 2017 doručená elektronicky bez autorizácie sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra 2016 (ďalej aj ,,napadnuté

rozhodnutie krajského súdu“). Dňa 12. apríla 2017 bola sťažnosť vrátane príloh doplnená

písomne.

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v konaní

o zaplatenie sumy 2 809 689,40 € ako účastník konania na strane žalobcu, o ktorom

na prvom stupni rozhodoval Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“). Okresný

súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a sťažovateľke uložil povinnosť v plnom rozsahu

nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu vo výške 44 901,95 € a trovy právneho

zastúpenia vo výške 252 698,12 €. Proti rozhodnutiu o trovách konania podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom krajský súd ako odvolací súd rozhodol napadnutým rozhodnutím tak,

že výrok rozhodnutia zmenil a sťažovateľku zaviazal na úhradu trov konania

vo výške 160 756,94 €.

3. Sťažovateľka je toho názoru, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu bolo

porušené jej právo na spravodlivý proces, a to tým, že krajský súd nedal odpoveď na všetky

odvolacie námietky sťažovateľky, rozhodnutie bolo prijaté svojvoľne, neboli dostatočne

zistené a preukázané skutočné výdavky spojené so zastupovaním žalovaného v predmetnom

konaní. Žalovaný údajne nepreukázal písomným dôkazom úhradu za znalecké posudky,

za ktoré si uplatňuje náhradu. Rozhodnutie krajského súdu preto považuje tiež

za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Argumenty sťažovateľky v odvolaní sa

týkajú priamo spôsobu rozhodnutia, a preto bol krajský súd povinný dať odpoveď na všetky

sťažovateľkou predložené námietky.

4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie zruší a veci vráti krajskému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a prizná náhradu trov konania. Súčasne navrhuje, aby

ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Cieľom predbežného prerokovania

každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je

rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení

z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

8. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

9. Podľa sťažovateľky k namietanému porušeniu ňou označených základných práv

malo dôjsť napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktoré je arbitrárne a nedostatočne

odôvodnené, pretože nedal odpoveď na všetky námietky sťažovateľky uvedené v odvolaní,

ktoré boli podstatné vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu.

10. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľka ako účastník

konania zvolila medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľke

dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

11. Ústavný súd teda skúmal, či sťažovateľka mala, resp. stále má k dispozícii účinný

opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý jej zákon účinne poskytuje na

ochranu základného práva podľa a práva podľa dohovoru

a na použitie ktorého je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Ústavný súd

zistil, že proti rozhodnutiam krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok, o ktorom dosiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) ako dovolací súd nerozhodol. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa

domáha ochrany základných práv proti ich porušeniu rozhodnutiami krajského súdu

v dovolacom konaní pred všeobecným (najvyšším) súdom, podľa niet

právomoci ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany. Ústavný súd preto odmietol

sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie aj s poukazom na skutočnosť,

že nie je v jeho kompetencii, aby sám formoval doktrínu prípustnosti dovolania v civilnom

sporovom konaní, keďže táto právomoc patrí najvyššiemu súdu (m. m. ).

12. O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého rozsudku krajského súdu, vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie,

náhrada trov konania a odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia) z dôvodu

odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017