Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 428/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa

upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 Gn 113/16/1000-17

z 28. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/2 Gn 113/16/1000-17 z 28. februára 2017 (ďalej

aj „upovedomenie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že generálna prokuratúra nerešpektovala

, a a o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pretože pri jeho podnete sa

dôsledne nedržala uvedených ustanovení. Generálna prokuratúra sa zaoberala opakovaným

podnetom sťažovateľa vo vzťahu k predchádzajúcemu vybaveniu jeho podnetu

z 2. októbra 2016. V opakovanom podnete poukazoval na to, že počas letných mesiacov bol

ako študent denného štúdia zaradený do práce, na čo upozornil riaditeľa Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody, v ktorom si odpykáva súdom uložený trest. Vo vyjadrení prokurátora

krajskej prokuratúry bolo uvedené, že sťažovateľ sa podľa tvrdenia na uvedenú skutočnosť

nesťažoval a mohol neuposlúchnuť príkaz „príslušníka ZVJS“. Taktiež mal sťažovateľ

možnosť pred komisiou odmietnuť prácu bez postihu, avšak pred komisiu nikdy

nepredstúpil a ani nebol poučený, že nemusí nastúpiť. Vzhľadom na to, že uvedené

okolnosti neskúmala v upovedomení generálna prokuratúra, sa sťažovateľ domnieva, že

došlo k zjavnej svojvôli.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci

rozhodol tak, že nálezom vysloví porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 upovedomením generálnej prokuratúry, ktoré zruší a uloží generálnej

prokuratúre, aby vo veci znovu konala a rozhodla.

II.

4. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide

o generálnu prokuratúru) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, ).

10. Podľa sťažovateľa k porušeniu označeného základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa malo dôjsť svojvoľným a nepresvedčivým

upovedomením generálnej prokuratúry, v ktorom sa nezaoberala skutočnosťami, ktoré

sťažovateľ namietal.

11. Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

12. Podľa § 36a ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet nie je

dôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu.

13. Ústavný súd skúmal, či upovedomením generálnej prokuratúry mohlo dôjsť

k namietanému porušeniu označeného práva. Generálna prokuratúra vo svojom

upovedomení uviedla:

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky koná vo veci podania

z 18. februára 2017 vyhodnoteného ako ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Samotným ďalším

opakovaným podnetom vyjadrujete nespokojnosť so spôsobom vybavenia opakovaného

podnetu z 02. októbra 2016. Opakovaný podnet bol odložený, pretože nebol dôvodný

a o tejto skutočnosti ste boli upovedomený listom z 10. februára 2017 pod sp. zn.

IV/2 Gn 113/16/1000-13.

Ďalší opakovaný podnet z 18. februára 2017 vo veciach vedených na Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/2 Gn 113/16/1000 a na Krajskej

prokuratúre v Trnave pod sp. zn. neobsahuje žiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané pri vybavovaní Vašich predchádzajúcich

podnetov. V tejto súvislosti poukazujem na list z 10. februára 2017 pod sp. zn.

IV/2 Gn 113/16/1000-13 a poučenie podľa prvá veta

o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky je nadriadeným prokurátorom všetkých

prokurátorov a má v zmysle ods. I o prokuratúre v znení

neskorších predpisov postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Z tohto dôvodu

jeho stanovisko nie je oprávnený preskúmavať žiadny prokurátor činný v Slovenskej

republike, a to bez ohľadu na to, či také stanovisko podpísal sám alebo či na jeho

podpísanie splnomocnil iného prokurátora.

Ďalší opakovaný podnet bez prijatia opatrení odkladám s tým, že stanovisko

generálneho prokurátora Slovenskej republiky je konečné.“

14. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry ústavný súd

dospel k záveru, že generálna prokuratúra svoje úvahy a právne závery jasne a zrozumiteľne

odôvodnila, a preto ich po vecnej a formálnej stránke považuje za zákonné a správne.

Napadnuté upovedomenie teda v žiadnom prípade nevykazuje známky arbitrárnosti

a obsahuje dostatočne presvedčivé odôvodnenie, pričom ústavný súd nezistil, že by výklad

a závery generálnej prokuratúry vykazovali znaky ľubovôle, prípadne boli zjavne

neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení zákona

o prokuratúre, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. V tejto súvislosti ústavný súd

uvádza, že orgán verejnej moci nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Záver, ku ktorému dospela generálna prokuratúra

vo svojom upovedomení, však nie je možné považovať za extrémny, ktorý by si vyžadoval

zásah ústavného súdu.

15. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom generálnej prokuratúry nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého upovedomenia. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval

(, ), že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným

úspechom, preto orgán verejnej moci nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

16. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným upovedomením generálnej prokuratúry a namietaným porušením

základného práva sťažovateľa podľa . S prihliadnutím na odôvodnenosť

upovedomenia generálnej prokuratúry ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017