Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 416/2017
PDF · 194.74 KB
No categories available
I. ÚS 416/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , ,
zastúpenej MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná
JUDr. Martin Timcsák, vo veci namietaného porušenia jej základného práva domáhať sa
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 8 NcC 49/2015 z 30. novembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. marca 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej
namietala porušenie svojho základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako i práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 NcC 49/2015
z 30. novembra 2015 (ďalej aj „namietané uznesenie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Dňa 20.12.2013 podali ako žalobca v 1. rade a ako
žalobca v 2. rade proti sťažovateľke ako žalovanej na Okresnom súde Martin žalobu
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Konanie je vedené na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 9C/340/2013...
Dňa 26.10.2015 podala sťažovateľka návrh podľa § 14 a nasl. OSP na vylúčenie
sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Návrh
odôvodnila tým, že sa dozvedela o skutočnostiach, ktoré u nej vzbudzujú podozrenie
o nezaujatosti a nestrannosti sudkyne pre nadštandardné kolegiálne a priateľské vzťahy
k matke žalobcu v 1. rade, ktorá viac ako 20 rokov pracuje na Okresnom súde Martin.
Zároveň poukázala na to, že v určitých súdnych konaniach, ktoré predchádzali
predmetnému konaniu a súviseli s ním, boli z dôvodu osobných alebo pracovných vzťahov
k matke žalobcu v 1. rade vylúčení z prejednávania a rozhodovania všetci sudcovia
Okresného súdu Martin a vec bola prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu
Ružomberok...
Uznesením zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 8NcC/49/2015 Krajský súd v Žiline návrhu
sťažovateľky nevyhovel a rozhodol, že sudkyňa JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Z odôvodnenia predmetného uznesenia
vyplýva, že krajský súd vychádzal z vyjadrenia sudkyne JUDr. Štillovej, ktorá uviedla, že sa
vo veci necíti byť zaujatá, že matku žalobcu v 1. rade pozná, keďže pracujú na jednom
pracovisku, ale nie je medzi nimi osobný ani kolegiálny vzťah. Krajský súd v uznesení ďalej
konštatoval, že zistil, že uznesením zo dňa 24.10.2006 sp. zn. 8NcC/55/2006 Krajský súd
v Žiline vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Martin vrátane zákonnej sudkyne
JUDr. Miriam Štillovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.
7C/286/2005, ktorá uviedla, že sa vo veci cíti zaujatá a osobne sa pozná s matkou žalobcu
p. Uviedol však, že na toto vylúčenie JUDr. Štillovej z prejednávania
a rozhodovania veci, v ktorej bol účastníkom žalobca v 1. rade, neprihliadol vzhľadom
na dobu, ktorá od tohto rozhodnutia uplynula. Za rozhodujúce v predmetnej veci považoval
aktuálne vyjadrenie sudkyne, že sa necíti zaujatá a údajné bližšie nekonkretizovanie
namietaného vzťahu sťažovateľkou, ktoré, podľa nadriadeného súdu, nenasvedčuje
vytvoreniu takého vzťahu sudkyne k matke žalobcu v 1. rade, pre ktorý by bol dôvod ju
z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť. Na záver konštatoval, že skúmajúc subjektívne
aj objektívne hľadiská nestrannosti nezistil naplnenie predpokladov v zmysle ust. § 14 ods.
1 OSP zakladajúcich pochybnosť o nezaujatosti sudkyne určenej rozvrhom práce
k prejednaniu a rozhodovaniu tejto veci...
Sťažovateľka si dovoľuje dať do pozornosti ústavného súdu aj ďalšie rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, ktorým vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Martin pre ich
zaujatosť vo vzťahu k účastníkovi (išlo o vec vedenú pod sp. zn.
11C/186/05). Išlo o uznesenie zo dňa 28.11.2005 sp. zn. 23NcC/59/05. V odôvodnení tohto
uznesenia krajský súd vyslovil, že všetci sudcovia Okresného súdu Martin vo svojich
vyjadreniach zhodne uviedli, že sa cítia byť vo veci zaujatí, pretože navrhovateľ v 1. rade je
synom súdnej tajomníčky , ktorá pracuje na Okresnom súde Martin
a s ktorou sú v dlhoročnom priateľskom vzťahu.“
3. Sťažovateľka s napadnutým uznesením krajského súdu nesúhlasí, považuje ho
za nesprávne a namieta, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním nestrannosti
konajúcej sudkyne JUDr. Miriam Štillovej, keď neskúmal a nevyhodnotil objektívne
hľadisko jej nestrannosti, čím porušil základné právo sťažovateľky domáhať sa svojho práva
na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„... Základné právo sťažovateľky domáhať sa svojho práva na nestrannom súde
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy..., podľa čl. 36 ods. 1 Listiny... a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.11.2015 sp. zn. 8NcC/49/2015 porušené boli.
Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 8NcC/49/2015 sa
zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 EUR...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety
dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná
nezávislým a nestranným súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
a záväzkoch.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade krajského súdu)
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
9. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ku ktorému malo dôjsť v dôsledku toho, že krajský súd nerozhodol v súlade s jej návrhom
o vylúčení zákonnej sudkyne z prerokovania a rozhodnutia jej veci napriek tomu, že
v predmetnom konaní existovala dôvodná pochybnosť o zaujatosti zákonnej sudkyne pre
nadštandardné kolegiálne a priateľské vzťahy k matke žalobcu v 1. rade, ktorá viac ako
20 rokov pracuje na Okresnom súde Martin.
10. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci (rozhodovanie o námietke
zaujatosti) nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu
zostalo následne iba posúdiť, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o sťažovateľkinej námietke zaujatosti sú zlučiteľné s označeným čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Krajský súd namietaným uznesením o sťažovateľkinej námietke zaujatosti
rozhodol, že „sudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci vednej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
9 C 340/2016“ (ide o konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pozn.).
V relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia na strane 3 a 4 po opísaní konkrétnych
dôvodov na vylúčenie zákonnej sudkyne v návrhu sťažovateľky a obsahu vyjadrenia
zákonnej sudkyne k nemu (strana 1 až 2) citoval najprv ustanovenie § 14 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného právneho predpisu v čase jeho
rozhodovania na strane 3) a ďalej konštatoval:
„Sudcov pomer k účastníkom alebo k ich zástupcom môže byť založený predovšetkým
príbuzenským alebo jemu obdobným vzťahom (viď osoby blízke podľa § 116 Občianskeho
zákonníka), ktorému na roveň v konkrétnom prípade môže byť vzťah priateľský, či naopak
zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti.
Konkrétny záver o takomto vzťahu treba vždy vyvodiť z posúdenia okolnosti
konkrétneho prípadu....
Oboznámiac sa s obsahom vznesenej námietky, spisu okresného súdu a hodnotiac aj
vyjadrenie sudkyne krajský súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky stanovené
v ust. § 14 ods. 1 O. s. p. pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.
Z vyjadrenia sudkyne nevyplýva, že by mala vzťah k účastníkom konania, či ich
zástupcom alebo k veci. Napokon to netvrdí ani samotná žalovaná. Táto namieta
sprostredkovaný vzťah sudkyne k matke žalobcu 1/. Podľa vyjadrenia sudkyne matku
žalobcu 1/ síce pozná nakoľko pracujú na rovnakom pracovisku, ale v rôznych oddeleniach.
Nie je však medzi nimi osobný ani kolegiálny vzťah. Keďže žalovaná v námietke
zaujatosti tvrdiace nadštandardné kolegiálne priateľské vzťahy sudkyne ku matke žalobcu 1/
bližšie nekonkretizovala, nadriadený súd na jej tvrdenia len všeobecného charakteru
neprihliadol. Totiž skutočnosť, že sudkyňa pozná matku žalobcu 1), ktorá pracuje na
okresnom súde nie je bez ďalšieho spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o nezaujatosti
dotknutej sudkyne. Okrem toho žalovaná uviedla, v určitých konaniach, ktoré predchádzali
súčasnému konaniu a mali s ním súvis, mali byť všetci sudcovia Okresného súdu Martin
vylúčení a vec bola prikázaná na ďalšie konanie inému okresnému súdu. K uvedenému
nadriadený súd uvádza, že žalovaná taktiež bližšie neoznačila ňou uvádzané
konania. Napriek tomu nadriadený súd zistil, že Krajský súd v Žiline uznesením
č. k. 8NcC/55/2006-95 zo dňa 24.10.2006 vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Martin
vrátane zákonnej sudkyne JUDr. Miriam Štillovej z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej pod sp. zn. 7C/286/2005, pričom sudkyňa vo veci uviedla, že sa cíti zaujatá, osobne
sa pozná s matkou žalobcu p. ktorá je pracovníčka Okresného súdu Martin.
Uznesením sp. zn. 10Nc/91/2008 z 09.01.2009 boli síce vo veci sp. zn. 8C/223/2008 takmer
všetci sudcovia Okresného súdu v Martine vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
avšak o sudkyni JUDr. Miriam Štillovej nebolo rozhodnuté. V tejto veci
(sp. zn. 9C/340/2015) sudkyňa v rámci vyjadrenia dňa 12.03.2014 (č. l. 37 spisu) uviedla, že
sa vo veci necíti byť zaujatá. Nadriadený súd na skutočnosť, že sudkyňa bola v r. 2006
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci neprihliadol vzhľadom na dobu, ktorá
od tohto rozhodnutia uplynula (9 rokov). Za rozhodujúce považoval totiž aktuálne
vyjadrenie zákonnej sudkyne a bližšie nekonkretizovanie namietaného vzťahu žalovanou,
ktoré nenasvedčuje vytvoreniu takého vzťahu k matke žalobcu 1/, pre ktorý by bol dôvod ju
z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nadriadený súd poukazuje na to, že rozhodnutie
o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd ako aj čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Treba preto trvať na tom, že sudcu vylúčiť
z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj
závažných dôvodov, ktoré však v danom prípade neboli zistené.
Krajský súd skúmajúc subjektívne aj objektívne hľadiská nestrannosti nezistil
naplnenie predpokladov v zmysle ust. § 14 ods. 1 O. s. p. zakladajúcich pochybnosť
o nezaujatosti sudkyne určenej rozvrhom práce k prejednaniu a rozhodnutiu k tejto veci.
Námietku zaujatosti vznesenú žalovanou nepovažoval preto za dôvodnú a rozhodol tak, že
sudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/340/2013. Nakoľko
krajský súd rozhodol o nevylúčení zákonnej sudkyne, nerozhodoval o vylúčení ostatných
sudcov Okresného súdu Martin z prejednávania a rozhodovania veci.“
12. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia a námietok sťažovateľky ústavný súd
konštatuje, že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy je v občianskom súdnom konaní zabezpečené inštitútom vylúčenia
sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 12 až § 16 Občianskeho
súdneho poriadku v rozhodnom čase). Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na
návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. O návrhoch
oprávnených subjektov na vylúčenie sudcov rozhodujú nadriadené súdy v senátoch.
13. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb
(t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15, resp. účastníka súdneho
konania, ktorý podal návrh podľa § 15a Občianskeho súdneho poriadku) a vylúčiť nimi
označeného sudcu(ov) z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.
Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu
prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania
a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. I. ÚS 73/97, I. ÚS 4/98,
14. Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo
nezávislé a nestranné súdy. Základom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu
istotu, že práve súdy sú tými orgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú
ochranu práva. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky
nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na
ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna
stránka nestrannosti sudcu týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu
a k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je
založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu
a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania.
15. V predmetnom prípade zákonná sudkyňa námietke zaujatosti uviedla, že
„sa vo veci necíti byť zaujatá vzhľadom na pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom.
Čo sa týka vzťahu k matke žalobcu 1/, ktorá má byť zamestnankyňou Okresného súdu
Martin, nie je s ňou ani v osobnom, ani v kolegiálnom vzťahu, nakoľko ona pracuje
na civilnom oddelení. Matka žalobcu 1/ pracuje na trestnom oddelení. Netykajú si, nie sú
v kamarátskom vzťahu. V predmetnom konaní sa už raz vyjadrila z dôvodu, že vec bola
pôvodne pridelená JUDr. Iligovej, ktorá sa vo veci cítila zaujatá, nakoľko bola v osobnom
a kamarátskom vzťahu s matkou žalobcu 1/. Ona sa v tej veci vyjadrila, že sa necíti byť
zaujatá (č. 1. 37 spisu). Na uvedenom zotrváva. Poukázala na to, že má viaceré konania,
v ktorých vystupuje žalobca 1/ a taktiež sa v týchto konaniach necítila byť vo veci zaujatá.
Veci riadne prejednala a rozhodla.“.
16. Vnútorné pocity sudkyne o svojej nestrannosti a nezávislosti k prejednávanej veci
a k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom je potrebné akceptovať a predpokladať, ak
sa nepreukáže opak, že nezakladajú dôvod jej predpojatosti. Z objektívneho hľadiska sa
v danej veci snažila spochybniť nestrannosť zákonnej sudkyne primárne sťažovateľka,
ktorej argumenty týkajúce sa pochybnosti o nestrannosti sudkyne boli síce podstatné, ale nie
však zásadné pre rozhodnutie o jej zaujatosti, pretože v okolnostiach veci nebol preukázaný
ani blízky priateľský, resp. kolegiálny vzťah žalobcu, resp. jeho matky vo vzťahu
k zákonnej sudkyni.
17. Navyše, sťažovateľka svoje námietky na vylúčenie zákonnej sudkyne vo svojom
návrhu z 23. októbra 2015, ako to uvádza v samotnej sťažnosti adresovanej ústavnému
súdu, pred tým rovnako neodôvodnila (nepredniesla tie isté argumenty vo svojom návrhu,
ktorý priložila k svojej sťažnosti aj ústavnému súdu, pozn.), čo jej vytkol aj krajský súd
(pozri bod 11), a preto sa im ústavný súd bližšie nevenoval. Vychádzajúc z uvedeného
ústavný súd konštatuje, že nezistil existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi namietaným
uznesením krajského súdu a základným právom sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
čl. 36 ods. 1 listiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto jej sťažnosť odmietol ako
zjavne neopodstatnenú (bod 8) .
18. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017