Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 416/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , ,

zastúpenej MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná

JUDr. Martin Timcsák, vo veci namietaného porušenia jej základného práva domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 30. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. marca 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej

namietala porušenie svojho základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako i práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. novembra 2015 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Dňa 20.12.2013 podali ako žalobca v 1. rade a ako

žalobca v 2. rade proti sťažovateľke ako žalovanej na Okresnom súde Martin žalobu

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Konanie je vedené na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. ...

Dňa 26.10.2015 podala sťažovateľka návrh podľa a nasl. na vylúčenie

sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Návrh

odôvodnila tým, že sa dozvedela o skutočnostiach, ktoré u nej vzbudzujú podozrenie

o nezaujatosti a nestrannosti sudkyne pre nadštandardné kolegiálne a priateľské vzťahy

k matke žalobcu v 1. rade, ktorá viac ako 20 rokov pracuje na Okresnom súde Martin.

Zároveň poukázala na to, že v určitých súdnych konaniach, ktoré predchádzali

predmetnému konaniu a súviseli s ním, boli z dôvodu osobných alebo pracovných vzťahov

k matke žalobcu v 1. rade vylúčení z prejednávania a rozhodovania všetci sudcovia

Okresného súdu Martin a vec bola prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu

Ružomberok...

Uznesením zo dňa 30.11.2015 sp. zn. Krajský súd v Žiline návrhu

sťažovateľky nevyhovel a rozhodol, že sudkyňa JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Z odôvodnenia predmetného uznesenia

vyplýva, že krajský súd vychádzal z vyjadrenia sudkyne JUDr. Štillovej, ktorá uviedla, že sa

vo veci necíti byť zaujatá, že matku žalobcu v 1. rade pozná, keďže pracujú na jednom

pracovisku, ale nie je medzi nimi osobný ani kolegiálny vzťah. Krajský súd v uznesení ďalej

konštatoval, že zistil, že uznesením zo dňa 24.10.2006 sp. zn. Krajský súd

v Žiline vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Martin vrátane zákonnej sudkyne

JUDr. Miriam Štillovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

, ktorá uviedla, že sa vo veci cíti zaujatá a osobne sa pozná s matkou žalobcu

p. Uviedol však, že na toto vylúčenie JUDr. Štillovej z prejednávania

a rozhodovania veci, v ktorej bol účastníkom žalobca v 1. rade, neprihliadol vzhľadom

na dobu, ktorá od tohto rozhodnutia uplynula. Za rozhodujúce v predmetnej veci považoval

aktuálne vyjadrenie sudkyne, že sa necíti zaujatá a údajné bližšie nekonkretizovanie

namietaného vzťahu sťažovateľkou, ktoré, podľa nadriadeného súdu, nenasvedčuje

vytvoreniu takého vzťahu sudkyne k matke žalobcu v 1. rade, pre ktorý by bol dôvod ju

z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť. Na záver konštatoval, že skúmajúc subjektívne

aj objektívne hľadiská nestrannosti nezistil naplnenie predpokladov v zmysle ust. § 14 ods.

1 zakladajúcich pochybnosť o nezaujatosti sudkyne určenej rozvrhom práce

k prejednaniu a rozhodovaniu tejto veci...

Sťažovateľka si dovoľuje dať do pozornosti ústavného súdu aj ďalšie rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline, ktorým vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Martin pre ich

zaujatosť vo vzťahu k účastníkovi (išlo o vec vedenú pod sp. zn.

). Išlo o uznesenie zo dňa 28.11.2005 sp. zn. . V odôvodnení tohto

uznesenia krajský súd vyslovil, že všetci sudcovia Okresného súdu Martin vo svojich

vyjadreniach zhodne uviedli, že sa cítia byť vo veci zaujatí, pretože navrhovateľ v 1. rade je

synom súdnej tajomníčky , ktorá pracuje na Okresnom súde Martin

a s ktorou sú v dlhoročnom priateľskom vzťahu.“

3. Sťažovateľka s napadnutým uznesením krajského súdu nesúhlasí, považuje ho

za nesprávne a namieta, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním nestrannosti

konajúcej sudkyne JUDr. Miriam Štillovej, keď neskúmal a nevyhodnotil objektívne

hľadisko jej nestrannosti, čím porušil základné právo sťažovateľky domáhať sa svojho práva

na nestrannom súde podľa , listiny a práva podľa

dohovoru.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... Základné právo sťažovateľky domáhať sa svojho práva na nestrannom súde

podľa ..., podľa Listiny... a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa

30.11.2015 sp. zn. porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015 sp. zn. sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 EUR...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Podľa ( listiny) sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety

dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná

nezávislým a nestranným súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

a záväzkoch.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade krajského súdu)

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

9. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie základného

práva podľa , listiny a práva podľa dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť v dôsledku toho, že krajský súd nerozhodol v súlade s jej návrhom

o vylúčení zákonnej sudkyne z prerokovania a rozhodnutia jej veci napriek tomu, že

v predmetnom konaní existovala dôvodná pochybnosť o zaujatosti zákonnej sudkyne pre

nadštandardné kolegiálne a priateľské vzťahy k matke žalobcu v 1. rade, ktorá viac ako

20 rokov pracuje na Okresnom súde Martin.

10. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci (rozhodovanie o námietke

zaujatosti) nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu

zostalo následne iba posúdiť, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho

rozhodnutím o sťažovateľkinej námietke zaujatosti sú zlučiteľné s označeným čl. 46 ods. 1

, listiny a právom podľa dohovoru.

11. Krajský súd namietaným uznesením o sťažovateľkinej námietke zaujatosti

rozhodol, že „sudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci vednej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

“ (ide o konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pozn.).

V relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia na strane 3 a 4 po opísaní konkrétnych

dôvodov na vylúčenie zákonnej sudkyne v návrhu sťažovateľky a obsahu vyjadrenia

zákonnej sudkyne k nemu (strana 1 až 2) citoval najprv ustanovenie § 14 ods. 1

(platného a účinného právneho predpisu v čase jeho

rozhodovania na strane 3) a ďalej konštatoval:

„Sudcov pomer k účastníkom alebo k ich zástupcom môže byť založený predovšetkým

príbuzenským alebo jemu obdobným vzťahom (viď osoby blízke podľa § 116 Občianskeho

zákonníka), ktorému na roveň v konkrétnom prípade môže byť vzťah priateľský, či naopak

zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti.

Konkrétny záver o takomto vzťahu treba vždy vyvodiť z posúdenia okolnosti

konkrétneho prípadu....

Oboznámiac sa s obsahom vznesenej námietky, spisu okresného súdu a hodnotiac aj

vyjadrenie sudkyne krajský súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky stanovené

v ust. pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.

Z vyjadrenia sudkyne nevyplýva, že by mala vzťah k účastníkom konania, či ich

zástupcom alebo k veci. Napokon to netvrdí ani samotná žalovaná. Táto namieta

sprostredkovaný vzťah sudkyne k matke žalobcu 1/. Podľa vyjadrenia sudkyne matku

žalobcu 1/ síce pozná nakoľko pracujú na rovnakom pracovisku, ale v rôznych oddeleniach.

Nie je však medzi nimi osobný ani kolegiálny vzťah. Keďže žalovaná v námietke

zaujatosti tvrdiace nadštandardné kolegiálne priateľské vzťahy sudkyne ku matke žalobcu 1/

bližšie nekonkretizovala, nadriadený súd na jej tvrdenia len všeobecného charakteru

neprihliadol. Totiž skutočnosť, že sudkyňa pozná matku žalobcu 1), ktorá pracuje na

okresnom súde nie je bez ďalšieho spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o nezaujatosti

dotknutej sudkyne. Okrem toho žalovaná uviedla, v určitých konaniach, ktoré predchádzali

súčasnému konaniu a mali s ním súvis, mali byť všetci sudcovia Okresného súdu Martin

vylúčení a vec bola prikázaná na ďalšie konanie inému okresnému súdu. K uvedenému

nadriadený súd uvádza, že žalovaná taktiež bližšie neoznačila ňou uvádzané

konania. Napriek tomu nadriadený súd zistil, že Krajský súd v Žiline uznesením

č. k. -95 zo dňa 24.10.2006 vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Martin

vrátane zákonnej sudkyne JUDr. Miriam Štillovej z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej pod sp. zn. , pričom sudkyňa vo veci uviedla, že sa cíti zaujatá, osobne

sa pozná s matkou žalobcu p. ktorá je pracovníčka Okresného súdu Martin.

Uznesením sp. zn. z 09.01.2009 boli síce vo veci sp. zn. takmer

všetci sudcovia Okresného súdu v Martine vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

avšak o sudkyni JUDr. Miriam Štillovej nebolo rozhodnuté. V tejto veci

(sp. zn. ) sudkyňa v rámci vyjadrenia dňa 12.03.2014 (č. l. 37 spisu) uviedla, že

sa vo veci necíti byť zaujatá. Nadriadený súd na skutočnosť, že sudkyňa bola v r. 2006

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci neprihliadol vzhľadom na dobu, ktorá

od tohto rozhodnutia uplynula (9 rokov). Za rozhodujúce považoval totiž aktuálne

vyjadrenie zákonnej sudkyne a bližšie nekonkretizovanie namietaného vzťahu žalovanou,

ktoré nenasvedčuje vytvoreniu takého vzťahu k matke žalobcu 1/, pre ktorý by bol dôvod ju

z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nadriadený súd poukazuje na to, že rozhodnutie

o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd ako aj SR). Treba preto trvať na tom, že sudcu vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj

závažných dôvodov, ktoré však v danom prípade neboli zistené.

Krajský súd skúmajúc subjektívne aj objektívne hľadiská nestrannosti nezistil

naplnenie predpokladov v zmysle ust. zakladajúcich pochybnosť

o nezaujatosti sudkyne určenej rozvrhom práce k prejednaniu a rozhodnutiu k tejto veci.

Námietku zaujatosti vznesenú žalovanou nepovažoval preto za dôvodnú a rozhodol tak, že

sudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. . Nakoľko

krajský súd rozhodol o nevylúčení zákonnej sudkyne, nerozhodoval o vylúčení ostatných

sudcov Okresného súdu Martin z prejednávania a rozhodovania veci.“

12. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia a námietok sťažovateľky ústavný súd

konštatuje, že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

je v občianskom súdnom konaní zabezpečené inštitútom vylúčenia

sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 12 až § 16 Občianskeho

súdneho poriadku v rozhodnom čase). Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na

návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. O návrhoch

oprávnených subjektov na vylúčenie sudcov rozhodujú nadriadené súdy v senátoch.

13. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom podľa

nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb

(t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15, resp. účastníka súdneho

konania, ktorý podal návrh podľa ) a vylúčiť nimi

označeného sudcu(ov) z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.

Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu

prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. , ,

).

14. Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy. Základom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu

istotu, že práve súdy sú tými orgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú

ochranu práva. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky

nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na

ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna

stránka nestrannosti sudcu týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu

a k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je

založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu

a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania.

15. V predmetnom prípade zákonná sudkyňa námietke zaujatosti uviedla, že

„sa vo veci necíti byť zaujatá vzhľadom na pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom.

Čo sa týka vzťahu k matke žalobcu 1/, ktorá má byť zamestnankyňou Okresného súdu

Martin, nie je s ňou ani v osobnom, ani v kolegiálnom vzťahu, nakoľko ona pracuje

na civilnom oddelení. Matka žalobcu 1/ pracuje na trestnom oddelení. Netykajú si, nie sú

v kamarátskom vzťahu. V predmetnom konaní sa už raz vyjadrila z dôvodu, že vec bola

pôvodne pridelená JUDr. Iligovej, ktorá sa vo veci cítila zaujatá, nakoľko bola v osobnom

a kamarátskom vzťahu s matkou žalobcu 1/. Ona sa v tej veci vyjadrila, že sa necíti byť

zaujatá (č. 1. 37 spisu). Na uvedenom zotrváva. Poukázala na to, že má viaceré konania,

v ktorých vystupuje žalobca 1/ a taktiež sa v týchto konaniach necítila byť vo veci zaujatá.

Veci riadne prejednala a rozhodla.“.

16. Vnútorné pocity sudkyne o svojej nestrannosti a nezávislosti k prejednávanej veci

a k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom je potrebné akceptovať a predpokladať, ak

sa nepreukáže opak, že nezakladajú dôvod jej predpojatosti. Z objektívneho hľadiska sa

v danej veci snažila spochybniť nestrannosť zákonnej sudkyne primárne sťažovateľka,

ktorej argumenty týkajúce sa pochybnosti o nestrannosti sudkyne boli síce podstatné, ale nie

však zásadné pre rozhodnutie o jej zaujatosti, pretože v okolnostiach veci nebol preukázaný

ani blízky priateľský, resp. kolegiálny vzťah žalobcu, resp. jeho matky vo vzťahu

k zákonnej sudkyni.

17. Navyše, sťažovateľka svoje námietky na vylúčenie zákonnej sudkyne vo svojom

návrhu z 23. októbra 2015, ako to uvádza v samotnej sťažnosti adresovanej ústavnému

súdu, pred tým rovnako neodôvodnila (nepredniesla tie isté argumenty vo svojom návrhu,

ktorý priložila k svojej sťažnosti aj ústavnému súdu, pozn.), čo jej vytkol aj krajský súd

(pozri bod 11), a preto sa im ústavný súd bližšie nevenoval. Vychádzajúc z uvedeného

ústavný súd konštatuje, že nezistil existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi namietaným

uznesením krajského súdu a základným právom sťažovateľky podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto jej sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú (bod 8) .

18. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017