Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 426/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2, Nitra, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných postupom a uzneseniami Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. , , z 31. októbra 2016

a sp. zn. , , z 30. decembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. januára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. , , z 31. októbra 2016 (ďalej aj

,,napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. V záujme hospodárnosti konania podľa v spojení

s prvou vetou v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) ústavný súd uznesením č. k. PLs. -7

z 10. mája 2017 rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. spája na spoločné konanie vzhľadom na to, že spolu skutkovo

súvisia, keďže sťažovateľka v oboch konaniach namieta porušenie identických práv

postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. , ,

z 30. decembra 2016 (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutia krajského súdu“)

a ide o rozhodnutia, ktorými krajský súd zmenil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov

konania, s ktorým sťažovateľka vyjadruje svoj nesúhlas a napáda výrok o trovách konania

z rovnakých dôvodov, pričom v posudzovaných prípadoch ide o konania medzi tými istými

účastníkmi konania, resp. sporovými stranami. Sťažovateľka má v oboch prípadoch toho

istého splnomocneného zástupcu, ktorý koncipoval sťažnosti doručené ústavnému súdu.

3. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v predmetných

konaniach o zaplatenie sumy 24 386 € s príslušenstvom (sp. zn. ,

, ) a o zaplatenie sumy 27 867,55 € s príslušenstvom

(sp. zn. , , ) ako účastník konania na strane

žalovaného, v ktorých ako žalobca vystupovala obchodná spoločnosť

V oboch prípadoch krajský súd zmenil výrok súdu prvej inštancie

(ktorým rozhodol, že sťažovateľka má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu)

v časti o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Napriek tomu, že sťažovateľka v petite žiada zrušiť napadnuté rozhodnutia

v celom rozsahu, z obsahu sťažností však vyplýva, že sťažnosťou napáda len výrok, ktorým

jej krajský súd náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd podľa názoru sťažovateľky

postupom v označených konaniach, ako aj napadnutými uzneseniami v časti výroku

o náhrade trov konania mal porušiť jej označené práva. Sťažovateľka je toho názoru, že na

zmenu tohto výroku nebol právny dôvod, navyše, nemala možnosť vyjadriť sa v priebehu

odvolacieho konania k možnosti aplikácie . Vo vzťahu k napadnutým

uzneseniam krajského súdu a jemu predchádzajúcemu postupu používa vo svojich

sťažnostiach rovnakú argumentáciu, keď tvrdí, že „odvolací súd... znemožnil sťažovateľke,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

sťažovateľky na spravodlivý proces“. Zároveň tvrdí, že krajský súd v odôvodneniach

napadnutých uznesení nesprávne „vyhodnotil inak skutkový stav zistený súdom prvej

inštancie“, a odôvodnenia napadnutých uznesení krajského súdu považuje za arbitrárne,

„nedôvodné a naviac neurčité, keď vôbec neuvádza, aké konanie sťažovateľky bolo údajne

v rozpore s hmotným právom a aké konanie sťažovateľky pri výkone jej funkcie konateľa

bolo údajne v rozpore s právom či protiprávne“.

5. V petitoch podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nálezy,

v ktorých vysloví porušenie jej označených práv napadnutým postupom a uzneseniami

krajského súdu uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia, napadnuté uznesenia zruší, veci

vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Cieľom predbežného prerokovania

každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je

rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení

z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

9. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

10. Podľa sťažovateľky k porušeniu ňou označených práv malo dôjsť rozsudkom

krajského súdu, ktoré je arbitrárne a prekvapivé z dôvodu, že použil ustanovenie všeobecne

záväzného právneho predpisu týkajúce sa trov konania, k aplikácii ktorého sa pred

samotným rozhodnutím krajského súdu nemala možnosť vyjadriť.

11. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľka ako účastník

konania zvolila medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľke

dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

12. Ústavný súd teda skúmal, či sťažovateľka mala, resp. stále má k dispozícii účinný

opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru účinne poskytuje

a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov. Ústavný súd zistil, že proti

rozhodnutiam krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok, o ktorom dosiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

ako dovolací súd nerozhodol. Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa

domáha ochrany základných práv proti ich porušeniu rozhodnutiami krajského súdu

v dovolacom konaní pred všeobecným (najvyšším) súdom, podľa

nemá právomoc takúto ochranu poskytnúť. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie aj s poukazom na skutočnosť, že nie je

v jeho kompetencii, aby sám formoval doktrínu prípustnosti dovolania v civilnom sporovom

konaní, keďže táto právomoc patrí najvyššiemu súdu (m. m. ).

13. O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého rozsudku krajského súdu, vrátenie veci na nové prerokovanie a rozhodnutie

a náhrada trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017