Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 437/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 19

ods. 2, a 2, a 4 a a práva

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava pri zadržaní korešpondencie

7. novembra 2016 a postupom a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. IV/2 Gn 160/16/1000-10 z 12. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa , a 2, a 4 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 10 ods. 1 a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava (ďalej aj „ústav“) pri zadržaní korešpondencie

7. novembra 2016 a postupom a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/2 Gn 160/16/1000-10 z 12. júna 2017 (ďalej aj

„napadnutý list“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ napáda

postup ústavu, ktorým bola zadržaná jeho korešpondencia zo 7. novembra 2016 adresovaná

odsúdenému z dôvodu, že obsahuje hanlivé výrazy.

3. Proti uvedenému postupu ústavu sa sťažovateľ bránil formou podnetu

zo 7. novembra 2016 podaného na Krajskej prokuratúre v Trenčíne, opakovaného podnetu

z 1. apríla 2017 podaného na generálnej prokuratúre (ktoré boli vyhodnotené ako

nedôvodné, pozn.) a správnej žaloby podanej na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“), ktorá je vedená pod sp. zn. a o ktorej do času podania ústavnej

sťažnosti nebolo rozhodnuté.

4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie v bode 1 uvedených práv

postupom ústavu a generálnej prokuratúry, zrušil napadnutý list, zakázal generálnej

prokuratúre pokračovať v porušovaní jeho práv a priznal mu finančné zadosťučinenie.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

8. Nosným dôvodom podaných námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu

ústavu, ktorým bola zadržaná jeho korešpondencia zo 7. novembra 2016. Nápravy

uvedeného sa sťažovateľ domáhal formou podaného (opakovaného) podnetu orgánom

prokuratúry, ako aj podaním správnej žaloby na krajskom súde (bod 3).

9. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva na krajskom súde a zároveň aj

na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane

označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať krajský súd.

Na uvedenom závere nemení nič ani okolnosť, že namietané nosné dôvody zatiaľ

preskúmali orgány prokuratúry, ktoré považovali námietky sťažovateľa za nedôvodné, resp.

že sťažovateľ sa domnieva, že jeho správna žaloba bude skončená zastavením konania

(Prečo ju potom podával?, pozn.).

10. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne ), že v prípade podania

samostatnej žaloby na všeobecnom súde [prípadne podania opravného prostriedku

(odvolania či dovolania) v konaní pred všeobecným súdom] a súbežne podanej ústavnej

sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí krajského

(všeobecného) súdu. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcim súvisiacim rozhodnutiam (porovnaj tiež

rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti

Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54 alebo vo veci Soffer proti Česká

republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48) napadnutým opravným prostriedkom

(riadnym alebo mimoriadnym).

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Preto tiež nepovažoval za dôvodné vyzvať sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov jeho podania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017