Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 537/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, Budovateľská 2,

Bratislava, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

21. januára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len ,a“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti s rozhodovaním o trovách v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opísala priebeh napadnutého konania v súvislosti

s rozhodovaním o trovách, keď v doplnení sťažnosti okrem iného uviedla:

„V nadväznosti na v sťažnosti popísaný skutkový stav v súvislosti s prieťahmi

pri postupe Okresného súdu Bratislava I. pri rozhodovaní o trovách konaniach vo veci č. k.

poukazujem na ust. až 3 .

V zmysle uvedených ustanovení súd o trovách konaniach rozhoduje spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie skončí a len v zložitých prípadoch (aj to najmä pri väčšom počte

účastníkov konania alebo väčšom počte uplatňovaných nárokov, čo sa na daný prípad

nevzťahuje) súd môže rozhodnúť o trovách konania až do tridsať dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí. V tejto súvislosti preto opätovne

zdôrazňujem neprimerané až absurdné prieťahy pri postupe Okresného súdu Bratislava I.

v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania, keď o trovách konania rozhodol až po vyše

jedného roku od právoplatnosti rozsudku vo veci samej a následne v rámci odvolacích ako

aj dovolacích konaní spis nepostúpil v riadnych lehotách na ďalšie konanie v dôsledku čoho

nie je do dnešného dňa o trovách konania riadne rozhodnuté.“

2. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že postupom okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania došlo k porušeniu

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. Ďalej žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

v sume 33 000 €, ako aj trovy konania.

2

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

5. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05).

11. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu zistil, že napadnuté

konanie v súvislosti s rozhodovaním o trovách skončilo uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. januára 2015, ktorým

krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu sp. zn. z 8. januára 2010 tak,

že sťažovateľke náhradu trov konania nepriznal. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 7. apríla 2015, keď uznesenie krajského súdu, proti ktorému nebolo možné

4

podať odvolanie, prevzal odporca. Ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca

sťažovateľky uznesenie krajského súdu z 30. januára 2015 prevzal už 26. marca 2015.

12. Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu pri rozhodovaní

o trovách v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 21. januára 2016,

t. j. v čase, keď napadnuté konanie pri rozhodovaní o trovách už bolo právoplatne skončené,

a preto k namietanému porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať a právna

neistota sťažovateľky už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

13. Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že sťažovateľkou následne iniciované

dovolacie konanie bolo skončené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“), ktorý dovolanie sťažovateľky odmietol. V odôvodení uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. z 25. mája 2017 sa okrem iného uvádza:

„Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v preskúmanej veci išlo o takýto

extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia , ktorý by bol dôvodom

pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska. Dovolaním napádané

uznesenie odvolacieho súdu zhŕňa doterajší priebeh konania, popisuje dôvody, ktoré viedli

žalobkyňu k podaniu odvolania, uvádza rozhodujúci skutkový stav, cituje právne predpisy,

z ktorých súd vyvodil svoj právny názor. Jeho obsahom sú aj úvahy, ktorými sa pri

hodnotení dôkazov riadil a na základe ktorých dospel k úsudku, že konkrétnu procesnú

situáciu možno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemožno

žalobkyni náhradu trov konania priznať. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu dáva

odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa náhrady trov konania a zodpovedá tak

požiadavkám vysloveným v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu z 20. júna 2014 sp. zn.

. Dovolací súd považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za riadne

zdôvodnené a presvedčivé. Žalobkyňa teda nedôvodne argumentovala, že uznesenie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné; za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f)

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.“

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017

6