Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 551/2017
PDF · 168.95 KB
No categories available
III. ÚS 551/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Magda Poliačiková,
advokátka, s. r. o., Národná 17, Žilina, v mene ktorej koná advokátka a konateľka
JUDr. Magda Poliačiková, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 Cb 221/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. júna 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 221/2012 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľ skutkový stav v sťažnosti takto opísal:
„Dňa 10. 12. 2012 som podal na Okresný súd Žilina žalobu a zaplatenie
95.186,03 EUR s príslušenstvom.
Toto konanie sa vedie na Okresnom súde Žilina pod č. k. 19Cb 221/2012.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09. 07. 2014, teda až po uplynutí viac
ako jeden a pol roka po podaní žaloby.
Následne súd rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 03. 2016, proti ktorému som podal
odvolanie.
Napriek tomu, že od vydania rozsudku dňa 15. 03. 2016 uplynul už viac ako rok
(15 mesiacov), vec stále nebola postúpená odvolaciemu súdu na prejednanie môjho
odvolania, čím opäť dochádza k neodôvodneným prieťahom v konaní.“
3. Sťažovateľ okrem všeobecného poukázania na judikatúru ústavného súdu týkajúcu
sa prieťahov v konaní a na články v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť postupom
okresného súdu v napadnutom konaní porušené, ďalej uviedol:
„Nakoľko okresný súd právoplatne nerozhodol v období dlhšom ako štyri roky,
obraciam sa s podnetom na Ústavný súd. Sťažnosť na Ústavný súd nemá povahu opravného
prostriedku, ale je právnym prostriedkom umožňujúcim účastníkovi konania uchádzať
sa o dosiahnutie nápravy, ak súd porušuje jeho právo na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.“
4. Keďže napriek uvedenému nebolo napadnuté konanie dosiaľ právoplatne
skončené, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 19Cb 221/2012 porušené
bolo.
Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 19Cb 221/2012
konať bez zbytočných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €
(slovom päťtisíc €), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
advokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková. advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina,
vo výške 374,80 € na účet č.: .“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
12. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu
nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
13. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
na zaplatenie sumy na základe poskytnutého plnenia odporcovi, pričom postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 221/2012 mali podľa neho vzniknúť
zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
15. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne.
16. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne
neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
17. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 19 Cb 221/2012 zistil takýto priebeh napadnutého konania:
- 10. december 2012 – okresnému súdu bol doručený návrh na zaplatenie
sumy 98 186,03 € na základe poskytnutého plnenia odporcovi,
- 20. marec 2013 – okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie rovnopisov príloh,
na ktoré sa v návrhu odvoláva, a súčasne ho vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny
poplatok za návrh,
- 22. apríl 2013 – sťažovateľ podaním požiadal o oslobodenie od platenia súdneho
poplatku,
- 10. máj 2013 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 7 dní predložil
požadované doklady k posúdeniu žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 9. júl 2013 – okresný súd uznesením vyššej súdnej úradníčky sťažovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal,
- 26. august 2013 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
z 9. júla 2013 a súčasne oznámil, že od 2. januára 2013, keď ukončil svoje podnikanie, bude
v spore vystupovať ako fyzická osoba,
- 26. september 2013 – okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Žiline
(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie,
- 28. november 2013 – krajský súd uznesením uznesenie okresného súdu
z 9. júla 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
- 24. január 2014 – sťažovateľ opakovane požiadal o „úplné oslobodenie od súdnych
poplatkov“,
- 25. február 2014 – okresný súd uznesením sťažovateľovi priznal oslobodenie
od súdnych poplatkov v rozsahu 80 % a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
20. marca 2014,
- 5. jún 2014 – okresný súd uznesením vrátil sťažovateľovi krátenú časť súdneho
poplatku,
- okresný súd uznesením uložil odporcovi povinnosť písomne sa vyjadriť k návrhu
na začatie konania v lehote 15 dní, pričom odporca sa vyjadril podaním doručeným
okresnému súdu 11. júla 2014, ku ktorému zaujal stanovisko sťažovateľ podaním
doručeným okresnému súdu 5. septembra 2014,
- 15. december 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. február 2015,
ktoré prebehlo v prítomnosti účastníkov konania ich právnych zástupcov a bolo odročené
na neurčito z dôvodu posúdenia návrhu odporcu na zastavenie konania z dôvodu veci
už právoplatne rozhodnutej v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 262/2008,
- 23. marec 2015 – okresný súd uznesením zamietol návrh odporcu na zastavenie
konania,
- 29. apríl 2015 – odporca proti uzneseniu okresného súdu z 23. marca 2015 podal
odvolanie a vyčíslil aj trovy právneho zastúpenia,
- 29. máj 2015 – súdny spis bol spolu s odvolaním predložený krajskému súdu, ktorý
uznesením sp. zn. 13 Cob 193/2015 z 10. novembra 2015 uznesenie okresného súdu
z 23. marca 2015 potvrdil,
- 7. január 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. marec 2016, ktoré
sa uskutočnilo, a rozsudkom rozhodol v merite veci a návrh zamietol,
- 14. apríl 2016 – zákonný sudca požiadal o predĺženie lehoty na expedovanie
rozsudku, pričom predseda súdu povolil lehotu na expedovanie rozsudku do 21. mája 2016,
ktorá bola dodržaná,
- 8. jún 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku
okresného súdu z 15. marca 2016, ktoré sťažovateľ doplnil podaním z 9. júna 2016,
- 16. jún 2016 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi súdny poplatok
za podané odvolanie, ktorý určil zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia,
- 6. júl 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu
okresného súdu zo 16. júna 2016 vydané vyšším súdnym úradníkom,
- 2. august 2016 – okresný súd prípisom vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní
predložil požadované doklady potrebné na posúdenie žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov,
- 13. september 2016 – okresný súd prípisom požiadal sociálnu poisťovňu
o informáciu týkajúcu sa spôsobu vyplácania starobného dôchodku sťažovateľovi a odporcu
o stanovisko k návrhu sťažovateľa,
- 24. október 2016 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu zmenu právneho zástupcu,
- 13. apríl 2017 – okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
v celom rozsahu zamietol žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov a potvrdil
platnosť pôvodného uznesenia okresného súdu z 25. februára 2014, ktorým bolo
sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 80 %,
- 21. apríl 2017 – sťažovateľ sa podaním vyjadril k „vyjadreniu odporcu
z 22. 09. 2016“,
- 26. máj 2017 – okresnému súdu bolo doručené písomné vyjadrenie odporcu,
- 5. jún 2017 – okresný súd predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu,
- 6. júl 2017 – krajský súd okresnému súdu vec vrátil ako predčasne predloženú
pre účel odstránenia procesných nedostatkov s tým, že následne bude vec opätovne
predložená na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.
18. Ústavný súd hodnotiac doterajší priebeh napadnutého konania konštatuje,
že okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkom z 15. marca 2016, teda po niečo vyše
3 rokoch od začiatku konania, čo ústavný súd vzhľadom na okolnosti danej veci považuje
za primerané, rovnako ako žiadosť zákonného sudcu o predĺženie lehoty na expedovanie
rozsudku, ktorej predseda okresného súdu vyhovel s tým, že rozsudok musí byť expedovaný
najneskôr do 21. mája 2016, čo bolo okresným súdom dodržané.
19. Nasledujúci postup okresného súdu v napadnutom konaní po podaní odvolania
sťažovateľom (8. jún 2016) proti rozsudku okresného súdu z 15. marca 2016 nebol
podľa názoru ústavného súdu úplne optimálny, resp. celkom bez prieťahov. O uvedenom
svedčí najmä nečinnosť okresného súdu pred vydaním uznesenia z 13. apríla 2017,
no v celom kontexte veci ústavný súd vyhodnotil túto nečinnosť ako ojedinelú, ktorá
nedosahuje intenzitu porušenia v sťažnosti označených práv sťažovateľa.
Obdobne ústavný súd hodnotí aj okolnosť vrátenia súdneho spisu krajským súdom
okresnému súdu (6. júl 2017), aby napravil vzniknuté procesné pochybenie a vec následne
opätovne predložil na rozhodnutie krajskému súdu.
20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 Cb 221/2012, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej
zjavnú neopodstatnenosť.
21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
22. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania po vrátení veci z krajského
súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017