Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 327/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2017 zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v konaní

vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. podal 19. augusta 2009 vzájomný

návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 25 559,31 € s príslušenstvom. Okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. vydal 4. februára 2013 uznesenie, ktorým

vzájomný návrh sťažovateľa vylúčil na samostatné konanie, preto veci bola pridelená sp. zn.

. Sťažovateľ tvrdil, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným

prieťahom, keďže súdy právoplatne v jeho veci nerozhodli, čo u neho vyvoláva dlhodobý

stav právnej neistoty, beznádeje a bezmocnosti.

Ústavný súd uznesením č. k. -11 zo 16. mája 2017 prijal na ďalšie

konanie sťažnosť sťažovateľa. Následne 1. júna 2017 vyzval okresný súd na vyjadrenie

sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 27. júna 2017, ktorého

súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,

z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„vzájomný návrh + prílohy zo dňa 19.8.2009,

úprava zák. sudcu zo dňa 19.2.2013 - : 7.6.2013

úprava zák. sudcu zo dňa 14.5.2013 -zrušenie

úprava zák. sudcu zo dňa 10.09.2013 -TP: 22.11.2013

mail zo dňa 4.10.2013 doručený od žalobcu

podanie žalobcu zo dňa 7.10.2013 - žiadosť o zmenu

úprava zák. sudcu zo dňa 14.10.2013 - zmena

úradný záznam o študovaní spisu žalobcom v infocentre tun. súdu zo dňa 16.10.2013

mailová komunikácia od žalobcu z 14.10.2013,5.11.2013, 24.1.2014 - žiadosť o odročenie

pojednávania

žiadosť žalovaného zo dňa 24.1.2014 o odročenie pojednávania

žiadosť žalobcu zo dňa 28.1.2014 o odročenie pojednávania

zápisnica z pojednávania zo dňa 29.1.2014 - pojednávanie odročené,

mailová komunikácia od žalobcu z 31.3.2014, 2.4.2014 - žiadosť o odročenie pojednávania

zápisnica z pojednávania zo dňa 4.4.2014 - pojednávanie odročené, : 13.6.2014

zápisnica z pojednávania zo dňa 13.6.2014 - pojednávanie odročené, : 17.10.2014

podanie žalobcu zo dňa 9.9.2014 - žiadosť o odročenie pojednávania

zápisnica z pojednávania zo dňa 17.10.2014 - pojednávanie odročené, : 30.1.2015

podanie žalovaného zo dňa 27.10.2014 - žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní

podanie žalobcu zo dňa 13.1.2015 - žiadosť o odročenie pojednávania

lustrácia v registri tun.súdu vZVJS

zápisnica z pojednávania zo dňa 30.1.2015 - pojednávanie odročené, : 22.4.2015

podanie žalobcu zo dňa 13.4.2015 - žiadosť o odročenie pojednávania

úradný záznam o študovaní spisu žalobcom v infocentre tun. súdu dňa 17.5.2015

podanie žalobcu zo dňa 20.4.2015 - žiadosť o odročenie pojednávania

zápisnica z pojednávania zo dňa 22.4.2015 - pojednávanie odročené, : 11.9.2015

podanie žalobcu zo dňa 31.8.2015 - žiadosť o odročenie pojednávania

zápisnica z pojednávania zo dňa 11.9.2015 - pojednávanie odročené, : 20.11.2015

podanie žalovaného zo dňa 18.11.2015 - žiadosť o odročenie pojednávania

podanie žalobcu doručené faxom na súd dňa 19.11.2015 - návrh na zmenu účastníka

konania

podanie doručené osobne na súd dňa 19.11.2015 - návrh na zmenu účastníka konania

zápisnica z pojednávania zo dňa 20.9.2015 - pojednávanie odročené, : 13.4.2016

podanie žalobcu zo dňa 4.1.2016 - oznámenie

mailová komunikácia zo dňa 24.2.2016

uznesenie zo dňa 29.2.2016 o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka konania zápisnica

z pojednávania zo dňa 13.4.2016 - pojednávanie odročené, : 10.6.2016

odvolanie žalobcu zo dňa 14.4.2016 voči uzneseniu zo dňa 29.2.2016

predkladacia správa KS BA zo dňa 18.4.2016

uznesenie KS BA zo dňa 22.6.2016, zmena v časti vyhovel návrhu na zmenu účastníka

podanie žalobcu zo dňa 12.5.2016

podanie žalobcu zo dňa 6.6.2016 - žiadosť o odročenie pojednávania

zápisnica z pojednávania zo dňa 10.6.2016 - pojednávanie odročené na neurčito

úprava vsú zo dňa 19.7.2016 - doručenie rozhodnutia KS BA

úprava zák. sudcu zo dňa 25.8.2016 -TP: 7.12.2016

podanie žalovaného zo dňa 7.12.2016 - ospravedlnenie z pojednávania

zápisnica z pojednávania zo dňa 7.12.2016 - rozhodnuté rozsudkom

podanie žalobcu zo dňa 8.12.2016

rozsudok zo dňa 7.12.2016

odvolanie žalobcu zo dňa 20.2.2017

doplnenie odvolania žalobcu

uznesenie (vz.4) zo dňa 17.3.2017 - zaplatenie SP za odvolanie výzva zo dňa 17.3.2017 -

zaslanie odvolania žalovanému na vyjadrenie

vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručené na tun. súd dňa 3.4.2017

žiadosť žalobcu zo dňa 18.4.2017 - žiadosť o oslobodenie od platenia SP

výzva + tlačivo na priznanie oslobodenia od platenia SP - zaslané žalobcovi dňa 26.5.2017

uznesenie + výzva Ústavného súdu SR doručené na tun. súd dňa 8.6.2017 + sťažnosť

žalobcu.“

Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý

mu bol zapožičaný 27. júna 2017, zistil ústavný súd.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci. K skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla, že „vec

patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov...“. K prieťahom spôsobeným

sťažovateľom podpredsedníčka vo svojom vyjadrení uviedla, že „sudca vo veci vytýčil

celkom 15 pojednávaní, sťažovateľ sa nedostavil ani na jedno. 12 x požiadal sťažovateľ

o odročenie pojednávania z rôznych osobných dôvodov. 1 x súd pojednávanie odročil kvôli

závade v doručovaní predvolania na pojednávanie, 1 x požiadal o odročenie pojednávania

žalovaný. Na 15. pojednávaní súd rozsudkom rozhodol v neprítomnosti oboch procesných

strán. Podľa môjho názory sa jednoznačne jedná o prieťahy spôsobené sťažovateľom.“.

K prieťahom spôsobeným okresným súdom uviedla, že „prieťahy v konaní boli spôsobené

postupom súdu, kedy vzájomný návrh sťažovateľa, ktorý doručil súdu v konaní 4 C

698/2008 dňa 19.08.2009, bol vylúčený na samostatné konanie až dňa 04.02.2013...“.

Vo svojom vyjadrení v závere uviedla, že „vec je na súde prvej inštancie rozhodnutá, avšak

nie je právoplatne skončená. Osoba sťažovateľa je tunajšiemu súdu chronicky známa,

nakoľko vystupuje, alebo vystupoval v množstve konaní ako strana sporu. Sťažovateľ

vo vysokej miere a v každom konaní využíva možnosť požiadať o odročenie pojednávania

z rôznych dôvodov. Pokiaľ súd jeho žiadosti opakovane vyhovie, sťažuje sa na prieťahy

v konaní. Pokiaľ súd nevyhovie, sťažuje sa odňatie možnosti konať pred súdom.“.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 4. júla 2017

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , ako aj práva podľa ods. dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že vzájomný návrh

sťažovateľa ako predmet napadnutého konania bol uplatnený v rámci konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. . Vzhľadom na to, že sťažovateľ v označenej

veci vedenej pod sp. zn. podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu

pre namietané porušenie identických práv, ústavný súd po preskúmaní nálezu sp. zn.

z 13. marca 2014 konštatuje, že jedným z dôvodov vyhovenia sťažnosti

bola aj dĺžka rozhodovania o jeho vzájomnom návrhu (od 19. augusta 2009 do 4. februára

2013). Na základe uvedeného možno konštatovať, že jeho nároky týkajúce sa predmetu

napadnutého konania boli konzumované označeným nálezom sp. zn.

z 13. marca 2014, preto sa ústavný súd v rámci tohto konania výlučne zaoberal

len postupom okresného súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti označeného nálezu.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom bol sťažovateľ v procesnej

pozícii žalobcu „o zaplatenie 25 559,31 € s prísl.“, je v súčasnosti od 10. októbra 2016

vzhľadom na pripustenú zmenu účastníkov na strane sťažovateľa predmetom konania

vo vzťahu k sťažovateľovi zaplatenie sumy 5 000 € z titulu primeraného zadosťučinenia.

Ústavný súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že obdobné konania možno

zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva.

Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, podľa ktorého dĺžku

napadnutého konania je možné jednoznačne pripísať správaniu sťažovateľa, ktorý

sa nezúčastnil ani na jednom z pätnástich určených termínov pojednávania. Okresný súd

v dôsledku prekážok na strane sťažovateľa dvanásťkrát odročil pojednávanie

bez prerokovania veci. Z uvedeného a v kontexte toho, že sťažovateľ dvakrát nahliadol

do súdneho spisu, tiež vyplýva, že reálne nemal záujem o rýchle prerokovanie a rozhodnutie

veci. Pozornosti ústavného súdu neuniklo ani to, že sťažovateľ v napadnutom konaní

návrhom požiadal o zámenu účastníkov na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

z 19. novembra 2015, pričom tieto pohľadávky mal postúpiť na spoločnosť

, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je sťažovateľ.

Aj tento procesný návrh a doba potrebná na rozhodnutie o ňom tiež prispela k celkovej

dĺžke napadnutého konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný

súd konštatuje, že z uvedeného prehľadu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní

vyplýva, že okresný súd konal priebežne, bez väčších časových odstupov nariaďoval

pojednávania, ktoré však boli v drvivej väčšine odročené z dôvodov na strane sťažovateľa,

ktorý písomne ospravedlňoval svoju neúčasť a nesúhlasil s rozhodnutím v jeho

neprítomnosti. Okresný súd napokon rozhodol rozsudkom na prvom pojednávaní

uskutočnenom 7. decembra 2016, a to tiež len z toho dôvodu, že neexistovali prekážky

na rozhodnutie v neprítomnosti účastníkov napadnutého konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní postupu

okresného súdu nezistil, že sa okresný súd dopustil zbytočných prieťahov a tým aj porušenia

označených práv sťažovateľa. Naopak, konštatuje, že okresný súd konal v súlade

s označenými právami sťažovateľa, preto dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní nedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa (výrok nálezu).

V nadväznosti na uvedený záver ústavný súd už o ďalších požiadavkách sťažovateľa

nerozhodoval, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017