Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 637/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EuLC, s. r. o., Lužná 1, Bratislava,

zastúpenej obchodnou spoločnosťou LEGAL ADVISORY GROUP, s. r. o., Lužná 1,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Bruno Žlnay, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EuLC, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. septembra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EuLC, s. r. o., Lužná 1,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení

žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. proti žalovanému , ,

pričom predmetom konania je zaplatenie sumy 4 628,39 € s príslušenstvom z titulu

neuhradenej faktúry za dodanú vodu. Návrh bol na okresnom súde podaný 4. septembra

2006, okresný súd 23. januára 2007 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný

odpor. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 1. júla 2014 v prospech sťažovateľky.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol

v napadnutom konaní tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Sťažovateľka v sťažnosti vytkla, že uvedené rozhodnutie krajského súdu „bolo

svojím obsahom zmätočné, pretože neobsahovalo jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, v čom

vlastne súd prvého stupňa pochybil a čo mal urobiť“. Okresný súd opätovne rozhodol

vo veci rozsudkom z 29. apríla 2016 a opätovne v prospech sťažovateľky. Aj proti tomuto

rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 25. júla 2017 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka

uviedla, že krajský súd v uvedenom potvrdzujúcom rozhodnutí plne potvrdil jej konštantnú

argumentáciu a napriek opakovanému prejednávaniu veci na súde prvej inštancie „v konaní

nevyšli najavo žiadne nové okolnosti (relevantné pre posúdenie veci) ako tie, ktoré

boli známe už v čase vydania platobného rozkazu. Jediné čo sa preukázalo, že

argumentácia žalovanej strany bola od počiatku zavádzajúca a súd sa zaoberal podružnými

vecami a rovnako, že dokazovanie, ktoré vykonával súd (najmä znalecké dokazovanie) bolo

celkom zbytočné.“.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Súdne konanie, voči ktorému podnet smeruje, prebiehalo od roku 2006 do roku

2017. Možno konštatovať, že príslušný okresný súd vo veci konal, avšak nevhodným

a nehospodárnym vedením konania (napr. dokazovaním podružných vecí, zbytočným

vypracúvaním znaleckých posudkov) vznikali zásadné prieťahy v konaní. O tom svedčí dĺžka

konania po prvotné rozhodnutie vo veci, pričom kľúčové súdom obstarané dôkazy (najmä

znalecké posudky) sa ukázali ako celkom nepoužiteľné. Taktiež Krajský súd Trnava

zásadným spôsobom prispel k prieťahom konania keď vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie a rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní nedošlo k žiadnym novým zisteniam

a prvostupňový súd rozhodoval na základe nezmenenej skutkovej i právnej situácie.

V ostatnom rozhodnutí Krajského súdu Trnava (v zložení iného senátu) sa odvolací

súd plne stotožnil so závermi prvostupňového súdu, hoci tieto boli rovnaké už v čase, kedy

prvostupňový súd prvý krát vo veci rozhodol. Rovnako odvolací súd zhrnul právnu

kvalifikáciu veci pričom sa ukázalo, že táto bola nezmenená od času vydania platobného

rozkazu v roku 2006.

Podnecovateľ svojím konaním, alebo správaním nijako neprispel k predlžovaniu

konania. Naopak vždy sa vyjadroval, zúčastňoval sa pojednávaní, aktívne vo veci konal.“

4. Sťažovateľka vytkla, že hoci jej bol nakoniec nárok priznaný vrátane úrokov

z omeškania a náhrady trov konania, nebude možné jeho reálne uspokojenie, keďže

žalovaný sa dostal do stavu platobnej neschopnosti.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Krajský súd Trnava, v konaní sp. zn. porušil základné právo

podnecovateľa EuLC, s.r.o., Lužná 1, 851 04 Bratislava, IČO: 36 665 274 na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48, ods. 2 .

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva podnecovateľovi EuLC, s.r.o., Lužná 1,

851 04 Bratislava, IČO: 36 665 274 finančné zadosťučinenie vo výške 2500,00 Eur.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva právnemu zástupcovi podnecovateľa

LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Lužná 1, 851 04 Bratislava náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 407,66 eur (pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby po 161,01

eur dvoch režijných paušálov po 8,84 eur a DPH 67,94 eur).“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

13. Z obsahu samotnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd v napadnutom

konaní rozhodol uznesením č. k. -569 z 26. februára 2015, ktorým bol

zrušený rozsudok okresného súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ústavný súd

v súčinnosti s okresným súdom zistil, že uvedené uznesenie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 24. apríla 2015. Zo sťažnosti sťažovateľky tiež vyplýva, že po vrátení veci

okresnému súdu na ďalšie konanie tento opätovne rozhodol rozsudkom v jej prospech, ktorý

bol potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. -838 z 25. júla 2017.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že uvedený rozsudok krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 9. septembra 2017. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu

doručená 21. septembra 2017.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bola

ústavnému súdu doručená v čase, keď k prieťahom zo strany krajského súdu v napadnutom

konaní už nemohlo dochádzať, keďže napadnuté konanie bolo právoplatne skončené

24. apríla 2015. Navyše, predmetné konanie pred súdom, v ktorom bola sťažovateľka

v procesnej pozícii žalobcu a predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 4 628,39 €

s príslušenstvom, bolo právoplatne skončené 9. septembra 2017. Stav právnej neistoty

sťažovateľky bol teda odstránený, pričom k tomu došlo pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu.

15. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

). Ak v čase prerokovávania sťažnosti na ústavnom súde už nedochádza

k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva zaručeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil

ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle

po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. , ,

).

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2017