Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 413/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti , zastúpenej advokátkou

JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet advokátky

JUDr. Marianny Lechmanovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 12. júna 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Ústavný súd 26. júla 2017 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke

prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 10. augusta 2017, ktorého

súčasťou bola chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,

z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„- dňa 20. 10. 2011 bolo zistené, že predmetný spis sa stratil, o čom boli spísané

zápisnice, a to zákonnou sudkyňou dňa 2. 11. 2011 a predsedom súdu 4. 11. 2011.

- za účelom vykonania rekonštrukcie spisu bola dňa 2. 11. 2011 zasielaná výzva

sťažovateľke, ktorá si výzvu prevzala 21. 12. 2011 po zisťovaní jej pobytu cestou dostupných

registrov.

- na výzvu sťažovateľka predložila listiny 23. 12. 2011.

- uznesením zo dňa 5. 1. 2012 bolo sťažovateľke priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov a zároveň bola zisťovaná adresa trvalého pobytu žalovaného.

- v mesiacoch január a február 2012 bol žalobný návrh doručovaný na vyjadrenie

žalovanému, avšak bez pozitívneho výsledku.

- dňa 16. 3. 2012 bol daný pokyn pre doručenie zásielky cestou Obvodného

oddelenia PZ Košice - KVP.

- oslovené obvodné oddelenie PZ dňa 17. 4. 2012 vrátilo nedoručenú zásielku s tým,

že žalovaný na uvedenej adrese nebýva.

- dňa 30. 4. 2012 bola zasielaná výzva sťažovateľke na oznámenie aktuálnej adresy

žalovaného.

- dňa 9. 5. 2012 oznámila sťažovateľka, že pobyt žalovaného nepozná a navrhla

súdu, aby tento zistil prostredníctvom Interpolu alebo mu ustanovil opatrovníka v konaní.

(z dôvodu jeho údajného pobytu v zahraničí, pozn.)

- dňa 5. 6. 2012 bol zisťovaný trvalý pobytu rodičov žalovaného.

- uznesením zo dňa 27. 7. 2012 bol žalovanému ustanovený opatrovník

na zastupovanie v predmetnom konaní.

- v auguste 2012 bol určený termín pojednávania na deň 29. 10. 2012.

- pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania.

- uznesením zo dňa 27. 11. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. 12. 2012, bolo

vo veci nariadené znalecké dokazovanie.

- dňa 21. 12. 2012 bol spis zaslaný na vypracovanie posudku ustanovenému znalcovi.

- dňa 19. 2. 2013 bol doručený znalecký posudok.

- uznesením zo dňa 27. 2. 2013 bolo rozhodnuté o znalečnom. Toto uznesenie spolu

so znaleckým posudkom bolo zaslané na vyjadrenie stranám sporu,

- sťažovateľka doručila svoje vyjadrenie 8. 3. 2013.

- 17. 4. 2013 pojednávanie sa nekonalo z technických príčin - nahlásenie bomby

v budove súdov.

- z rovnakých príčin sa nekonalo pojednávanie, určené na deň 5. 6. 2013.

- dňa 8. 7. 2013 oznámila sťažovateľka, že v uvedený deň podala na súde návrh

na zrušenie práva spoločného nájmu bytu, ktorý je predmetom tohto konania.

- na základe sťažovateľkou uvedenej skutočnosti bolo konanie uznesením zo dňa

15. 7. 2013 prerušené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.8.2013.

- následne bol v dňoch 20. 1. 2014, 26. 5. 2014, 8. 9. 2014, 16. 12. 2014 a 29. 7.

2015 zisťovaný stav konania, ktoré bolo dôvodom prerušenia tohto konania.

- dňa 4. 9. 2015 bolo zistené, že dané konanie je právoplatne ukončené rozsudkom

zo dňa 10. 7. 2015, právoplatným dňa 20. 8. 2015.

- uznesením zo dňa 4. 9. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 9. 2015, bolo

rozhodnuté o pokračovaní v danom konaní.

- 23. 11. 2015 na pojednávaní právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla doplniť už

vykonané znalecké dokazovanie o trhovú hodnotu členského podielu. Za účelom doplnenia

dokazovania bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- uznesením zo dňa 20. 10. 2016 bol znalec vyzvaný na doplnenie vypracovaného

znaleckého posudku.

- dňa 29. 11. 2016 znalec telefonicky oznámil, že mu nie je jasné všeobecné zadanie

dopracovania znaleckého posudku.

- na základe oznámenia znalca bola dňa 20. 3. 2017 zasielaná výzva právnej

zástupkyni sťažovateľky, ktorá písomné vyjadrenie doručila súdu 31. 3. 2017.“

Z predloženého súdneho spisu ústavný súd tiež zistil, že 22. júna 2017 okresný súd

vydal uznesenie, ktorým zmenil uznesenie o doplnení znaleckého dokazovania z 20. októbra

2016 a 3. októbra 2017 bolo okresnému súdu doručené doplnenie znaleckého posudku č. 1

k znaleckému posudku č. 02/2013.

Ústavný súd zistil tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania

zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný 13. októbra 2017.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci a v podstatnom k veci uviedol:

„... spor možno hodnotiť ako skutkovo obtiažny s ohľadom na nutnosť nariadenia

znaleckého dokazovania a dokonca na návrh právnej zástupkyne sťažovateľky

i dopracovania už podaného znaleckého posudku...

...období od 15. 7. 2013 do 26. 9. 2015 bolo konanie právoplatne prerušené...

... prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom - obdobia od 29. 4. 2010 do 20. 10. 2011

a od 23. 11. 2015 do 20. 10. 2016.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky ešte v samotnej sťažnosti vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

v procesnej pozícii žalobkyne „o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“,

ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva, hoci pripúšťa, že dĺžka konania bola čiastočne závislá od potreby

vykonania znaleckého dokazovania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka neprispela k doterajšej dĺžke napadnutého

konania a na výzvy súdu reagovala v primeraných lehotách.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že doterajšia dĺžka napadnutého konania presahujúca sedem rokov sama osebe je

dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky, a to aj

napriek skutočnosti, že napadnuté konanie bolo v období od 15. júla 2013 do 26. septembra

2015 právoplatne prerušené. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu

v napadnutom konaní dospel k záveru, že napadnuté konanie je poznačené zbytočnými

prieťahmi. Ústavný súd identifikoval zbytočný prieťah v trvaní približne jeden a pol roka,

od napadnutia veci 30. apríla 2010 do zahájenia rekonštrukcie strateného spisu

2. novembra 2011, a ďalší prieťah spočívajúci takisto v nečinnosti v trvaní približne

jedenásť mesiacov, od predostretia návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania

na pojednávaní 23. novembra 2015 do 20. októbra 2016, keď bol súdny znalec uznesením

vyzvaný okresným súdom na doplnenie znaleckého dokazovania.

Ústavný súd ďalej poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Ústavný súd v súvislosti s priebehom znaleckého dokazovania konštatuje,

že už zo samotného návrhu sťažovateľky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov bola zrejmá potreba nariadenia znaleckého dokazovania. Vzhľadom na vývoj

v konaní, ako aj značný časový odstup bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie

o aktuálnu hodnotu členského podielu, avšak zadanie uložené znalcovi uznesením

z 20. októbra 2016 bolo nedostatočné a nevykonateľné, preto okresný súd na základe

oznámenia znalca (29. novembra 2016) zaslal výzvu sťažovateľke (20. marca 2017), aby

bližšie určila zadanie znalcovi, na ktorú odpovedala vyjadrením doručeným 31. marca 2017,

a okresný súd až 22. júna 2017 zmenil svojím uznesením pôvodné zadanie znalcovi. Takýto

priebeh znaleckého dokazovania podľa ústavného súdu možno objektívne považovať

za zdĺhavý a nesústredený.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv sťažovateľky, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, prikázal mu, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená

(bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ktoré odôvodnila nečinnosťou a neefektívnou činnosťou súdu.

Sťažovateľka považuje doterajšiu dĺžku konania za neprimeranú, znemožňujúcu

a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie vo veci, teda stavom právnej neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, zistené prieťahy

a nesústredenú činnosť okresného súdu, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,

správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to,

že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa si

uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume 312,34 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Uplatnená suma náhrady trov konania sťažovateľkou nepresahuje sumu, ktorú

vypočítal ústavný súd, preto ju priznal sťažovateľke v požadovanej sume 312,34 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2017