Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 702/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou ,

advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -300 z 18. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. mája 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -300 z 18. decembra 2012 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a priložených rozhodnutí vyplýva, že návrhom doručeným

Okresnému súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) 22. apríla 2009 sa

(ďalej len „žalobca“) domáhal od sťažovateľa zaplatenia sumy 1 493,73 € spolu s úrokmi

z omeškania. Návrh odôvodnil tým, že účastníci ústne uzavreli zmluvnú dohodu, v zmysle

ktorej mal sťažovateľ žalobcovi vypracovať projektovú dokumentáciu na získanie

územného rozhodnutia a projekt pre stavebné povolenie potrebné na výstavbu polyfunkčnej

budovy. Sťažovateľ 26. marca 2008 prevzal zálohu v sume 75 000 Sk a zaviazal sa

dokumentáciu vyhotoviť do 21 dní. Žalobca po odovzdaní diela 16. mája 2008 a následnom

zistení jeho vád 24. mája 2008 od zmluvy odstúpil. Žalovaná čiastka predstavovala nárok

na vrátenie preddavku v sume 75 000 Sk zníženého o sumu 30 000 Sk, ktorá pripadala

na vykonané práce. Podľa okresného súdu mal zmluvný vzťah účastníkov charakter

spotrebiteľskej zmluvy o zhotovení veci na zákazku, a preto ho podradil pod ustanovenia

(ďalej len „“). Okresný súd

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zrušenie zmluvy zo strany žalobcu

bolo dôvodné, keďže projektová dokumentácia vykazovala väčší počet vád, v dôsledku

čoho ju nebolo možné riadne využiť. Dôsledkom zrušenia zmluvného vzťahu bol právny

režim vrátenia si plnení podľa a a obnovenie

predošlého predzmluvného vzťahu. Keďže žalobca plnenie sťažovateľovi vrátil, nemal

z neho žiaden prospech a investičný zámer napokon vyriešil prostredníctvom

iného dodávateľa – projektanta. Žalobca mal tak synalagmatický nárok na vrátenie zálohovo

vyplatenej ceny 75 000 Sk, z ktorej požadoval vrátenie len 60 %, čo je 1 493,73 €

(45 000 Sk) a okresný súd mu rozsudkom č. k. -207 z 5. apríla 2011 v plnom

rozsahu vyhovel.

3. Sťažovateľ v rámci odvolacieho konania namietol správnosť právneho posúdenia

záväzkového vzťahu s poukazom na to, že sporné dielo podlieha pod

Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení

neskorších predpisov a požíva tak osobitnú ochranu. Konkrétne poukázal na § 39 ods. 4

autorského zákona, podľa ktorého ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť

od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť

len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol.

Keďže v danom prípade táto zákonná podmienka nebola splnená, podľa sťažovateľa bolo

odstúpenie od zmluvy neúčinné.

4. Krajský súd v napadnutom rozsudku rozhodnutie okresného súdu ako vecne

správne potvrdil. K námietke, podľa ktorej bolo treba spornú projektovú dokumentáciu

považovať za autorské dielo v zmysle autorského zákona, uviedol, že „[p]odľa § 7

za architektonické dielo sa považuje predovšetkým dielo stavebnej architektúry

a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu. Súd sa

oboznámil s obsahom projektovej dokumentácie, spracovanej odporcom, pod názvom

Polyfunkčná stavba - zadanie stavby. Obsahuje vizualizáciu stavby z rôznych pohľadov,

základné identifikačné údaje, urbanisticko-architektonické riešenie stavby, dispozičné

riešenie stavby, časť o statickej doprave a bilanciu plôch. Z hľadiska autorského zákona

je podstatná časť o urbanisticko-architektonickom riešení stavby. Návrh stavby má

štvorcový pôdorys a jednoduché pravidelné geometrické útvary - prevažne obdĺžniky.

Interiéry aj okolie stavby je navrhnuté štandardne. Celkovo sa návrh stavby javí

ako štandardné, obvyklé riešenie pre stavby obdobného typu. Neobsahuje žiadne originálne

prvky, ktoré by stavbu robili jedinečnou a ktorá by mala byť výsledkom tvorivej fantázie

autora v zmysle umeleckého diela. Tomuto hodnoteniu zodpovedajú aj závery autorizačnej

komisie SKA v stanovisku spracovanom , ktoré si komisia osvojila.

Konkrétne, že ide o pomerne jednoduchú stavbu, s nekomplikovanými zastavovacími

podmienkami pozemku a je zrejmé, že bola vyhotovená rutinérskym spôsobom podľa

podobných dokumentácií. Odvolací súd tak dospel k záveru, že spornú projektovú

dokumentáciu nemožno považovať za architektonické dielo podľa § 7 citovaného zákona

a nepožíva ochranu autorského zákona.“.

5. Dovolanie sťažovateľa bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 11. februára 2016 odmietnuté ako procesne neprípustné, pretože podľa najvyššieho súdu

nebola splnená podmienka prípustnosti podľa Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“), nepreukázala sa ani tvrdená procesná vada konania

uvedená v a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady

uvedené v .

6. Sťažovateľ je toho názoru, že v konaní pred krajským súdom „boli porušené

ustanovenia zákona a to konkrétne ods. ods. 2), ods. 3) , v ktorých sa uvádza, že

upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové

vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,

pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony a upravuje aj právne vzťahy

z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony“. Konanie malo byť po celý

čas vedené proti sťažovateľovi nesprávne označenému ako fyzická osoba – podnikateľ,

pričom sťažovateľ mal byť správne označený ako – autorizovaný

architekt. Posudzovaný spor mal byť podľa sťažovateľa už na okresnom súde riešený podľa

ustanovení autorského zákona, ktorý je vo vzťahu k lex specialis.

Na nesprávnosť postupu okresného súdu poukázal sťažovateľ v odvolaní podanom voči

jeho rozsudku. Krajský súd s poukazom na , ktorého úlohou je zabrániť

vydaniu tzv. prekvapivého rozhodnutia, vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému

použitiu autorského zákona vyjadrili. Podľa sťažovateľa krajský súd v napadnutom

rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu nepovažoval námietku

sťažovateľa na použitie uvedeného lex specialis za vecne správnu, keď pod autorský zákon

všeobecne spadajú návrhové časti predprojektovej a projektovej prípravy stavby. Sťažovateľ

v tejto súvislosti poukazuje na právny názor ústavného súdu, podľa ktorého má účastník

konania právo na také odôvodnenie, ktoré dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu (). Odvolací súd podľa sťažovateľa

vychádzal z nesprávne vytvoreného právneho základu, keď nevzal do úvahy, že v danom

prípade išlo o architektonické dielo, duševný výtvor sťažovateľa, chránený autorským

zákonom. Takýto postup a rozhodnutie odvolacieho súdu preto treba považovať

za porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu.

7. S ohľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, priznané mu

článkom 46 ods. 1 a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní a jeho

rozsudkom z 18. decembra 2012 sp. zn. -300, (v znení

opravného uznesenia) porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. decembra 2012 sp. zn.

-300, -300 (v znení opravného uznesenia) zrušuje a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €

(slovom tritisíceur), ktoré vyplatí sťažovateľovi Krajský súd v Bratislave v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.

4. Právnemu zástupcovi sťažovateľa členovi Slovenskej advokátskej komory,

advokátke , licencia č. , AK ,

priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 363,79,- €, ktoré vyplatí Krajský súd

v Bratislave na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do 15 dní od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

). Za zjavne neopodstatnený v už uvedenom zmysle považoval ústavný súd

aj návrh sťažovateľa.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného

súdu vyplýva, že ako základné právo podľa , tak i právo podľa

ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú okrem iných záruk právo na odôvodnenie rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia musí jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Súd je povinný reagovať na tie

argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce.

13. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu spĺňa všetky už uvedené

kritériá. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že krajský súd sa otázkou aplikácie

autorského zákona riadne zaoberal, pričom svoje závery náležite odôvodnil. Námietka

sťažovateľa, podľa ktorej krajský súd „žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu

nepovažoval námietku sťažovateľa na použitie uvedeného lex specialis za vecne správnu“,

je v rozpore s realitou (pozri bod 4). Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že závery krajského

súdu nepovažuje za svojvoľné či inak vybočujúce z ústavne právnych limitov. Pokiaľ ide

o tvrdenie sťažovateľa, že v konaní boli porušené v ústavnej sťažnosti špecifikované

zákonné ustanovenia , ústavný súd podotýka, že nie je súčasťou

systému všeobecných súdov, ale nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124

). Nesprávnosť, resp. nezákonnosť rozhodnutia nie je referenčným kritériom ústavne

právneho prieskumu. Ani takáto námietka preto nie je spôsobilá spochybniť napadnuté

rozhodnutie ústavne relevantným spôsobom.

14. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017