Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-74S-5-2023.pdf
PDF · 141.32 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-74S/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Lučenec, so sídlom F. Lehára 12, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Mesto Poltár, Železničná 489/1, 987 01 Poltár, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mestského úradu mesta Poltár Číslo: 9/i2022/FIN-40 zo dňa 05.09.2022, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Mestského úradu mesta Poltár Číslo: 9/i2022/FIN-40 zo dňa 05.09.2022 z r u š u je a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Prostredníctvom e-mailu zo dňa 29.08.2022 požiadal pán A. B., bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. (ďalej len „žiadateľ“ alebo „ďalší účastník konania“) o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o slobode informácií“), a to síce o poskytnutie: i) projektovej dokumentácie k stavbe „Úprava spevnenej plochy na parcele 2395/1, Ul. Slobody v Poltári“ (ďalej len „stavba“) a ii) výkazu výmer k tejto stavbe (ďalej len „žiadosť“). Svoju žiadosť odôvodnil tým, že požadované informácie nie sú zverejnené ako príloha Zmluvy o dielo zo dňa 24.08.2022 - 2022/067 na stránke mesta Poltár.
2. Mesto Poltár ako povinná osoba vyzvala s poukazom na § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií (povinná osoba môže sprístupniť dielo chránené autorským zákonom iba so súhlasom jeho autora) listom č. 9/i2022/FIN-38 zo dňa 30.08.2022 jedného z autorov, a to p. E. F. G. o poskytnutie súhlasu so sprístupnením požadovaných informácií. Výzva nebola zo strany adresáta prevzatá a zásielka sa vrátila žalovanému späť v dôsledku skutočnosti, že adresát je neznámy. Na Mestskom úrade Poltár došlo dňa 30.08.2022 k spísaniu úradného záznamu, v zmysle ktorého p. F. G., trvale bytom ulica H. XXXX/XX, XXX XX I., v telefonickom rozhovore uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením požadovaných informácií.
3. Mestský úrad mesta Poltár ako orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím Číslo: 9/ i2022/FIN-40 zo dňa 05.09.2022 nevyhovel žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií, pričom
v odôvodnení uviedol, že projektová dokumentácia, ktorej súčasťou je aj výkaz výmer stavby je podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“) autorským dielom a podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií povinná osoba informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Povinná osoba môže vyhotoviť kópie a sprístupniť ich žiadateľovi len so súhlasom autora diela, a preto bol dňa 30.08.2022 vyzvaný autor diela na udelenie súhlasu s vyhotovením kópií projektovej dokumentácie a ich sprístupnením žiadateľovi, avšak autor so sprístupnením svojho diela nesúhlasil. Rozhodnutie Číslo: 9/i2022/FIN-40 zo dňa 05.09.2022 bolo žiadateľovi doručené dňa 07.09.2022. Žiadateľ proti nemu nepodal odvolanie.
4. Proti rozhodnutiu Mestského úradu mesta Poltár Číslo: 9/i2022/FIN-40 zo dňa 05.09.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podal podľa § 22 ods. 1 písm. a) v spojení s § 23 a § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) protest prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec. Orgán verejnej správy prvého stupňa protestu prokurátora č. Pd 134/22/6606-4 zo dňa 24.10.2022 nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa, a to primátorovi mesta Poltár. Primátor mesta Poltár o proteste prokurátora rozhodol rozhodnutím Číslo: 1043/2022/FIN-3344 zo dňa 25.11.2022 tak, že podľa § 24 ods. 8 Zákona o prokuratúre protestu prokurátora nevyhovel. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2022.
Žaloba
5. Prokurátor sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (17.01.2023) na Krajskom súde v Banskej Bystrici domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby ho správny súd zrušil, a to s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne prokurátor navrhol, aby správny súd podľa § 193 SSP uložil žalovanému povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu na základe žiadosti žiadateľa.
6. V správnej žalobe prokurátor poukázal na to, že žalovaný uzatvoril dňa 24.08.2022 Zmluvu o dielo so spoločnosťou Technické služby Poltár, s. r. o.. Jej predmetom bola bližšie nešpecifikovaná „Úprava spevnenej plochy na parcele 2395/1, ul. Slobody v Poltári“. Prílohou Zmluvy o dielo v zmysle čl. II, bod 2. 1, čl. XI, bod 11. 9 je projektová dokumentácia a výkaz výmer. Žalovaný ako investor uvedenej stavby si dal vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorá by mala byť aj prílohou k ohláseniu stavby adresovanému príslušnému stavebnému úradu za účelom posúdenia, či proti uskutočneniu stavby nemá námietky. Autormi projektovej dokumentácie boli E. F. G. a E. J. K., obaja v tom čase zamestnanci žalovaného, ktorý túto dokumentáciu vypracovali pod hlavičkou žalovaného. Žalovaný ako stavebník a investor stavby vypracoval projektovú dokumentáciu, a preto je aj žalovaný majiteľom predmetnej dokumentácie. Prokurátor sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, na základe ktorej odmietol poskytnúť žiadateľovi informácie požadované v zmysle Zákona o slobode informácií, teda že požadované informácie spadajú pod ochranu duševného vlastníctva ustanovenú Autorským zákonom. Prokurátor tvrdil, že projektová dokumentácia spolu s výkazom výmer je majetkom žalovaného a aj súčasťou administratívneho spisu, a teda nemôže byť predmetom autorského práva podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií s poukazom na § 5 písm. b) Autorského zákona, v zmysle ktorého sa za predmet autorského práva nepovažuje text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 Autorského zákona. Na podporu svojej argumentácie prokurátor poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/19761/2010 zo dňa 26.01.2012 a na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 262/2011 – 300 zo dňa 18.12.2012, v ktorých súdy dospeli k záveru, že projektovú dokumentáciu nemožno považovať za architektonické dielo a nepožíva ochranu podľa Autorského zákona. Uvedené následne potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 702/2017. Vo vzťahu k výkazu výmer prokurátor namietal, že tento bez ďalšieho ochranu Autorského zákona nepožíva a neposkytnutie tohto dokumentu popiera jeden z hlavných účelov Zákona o slobode informácií, a to poskytovať informácie o hospodárení povinných osôb s verejnými prostriedkami. S odkazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 522/2021-32 zo dňa 03.02.2022 prokurátor poukazoval i na význam práva na prístup k informáciám, keď prístup k informáciám prispieva k dobrému a zodpovednému fungovaniu verejnej správy. Povinnej osobe nič
nebránilo poskytnúť žiadateľovi informáciu tak, ako ju žiadal. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bol porušený § 3 ods. 1, 3, § 11 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1 Zákona o slobode informácií a § 3 ods. 1, 4, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
7. Žalovaný na výzvu správneho súdu predložil administratívne spisy, a to: i) spis č. 9/i2022/FIN týkajúci sa vybavovania žiadosti žiadateľa v zmysle Zákona o slobode informácií, ii) spis č. 40/2023/ FIN týkajúci sa konania o proteste prokurátora a iii) spis č. 1421/a2020/STA týkajúci sa ohlásenia stavby. Na opakovanú výzvu správneho súdu sa žalovaný k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.08.2023. V písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že text žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácií nenaznačoval, že by žiadateľ mal záujem o rozpočet stavby, t.j. o nacenený výkaz výmer tvoriaci prílohu č. 1 Zmluvy o dielo. Žalovaný potom rozhodoval o sprístupnení neoceneného výkazu výmer, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie a nie o cenovej ponuke (rozpočte) zhotoviteľa. Žalovaný poukazoval na zmätočný postup prokurátora, ktorý v tej istej veci vydal jeden protest vo forme elektronického dokumentu a druhý v listinnej podobe. Žalovaný tiež uviedol, že v rámci prípravy vyjadrenia k správnej žalobe zistil, že jeho postup, ktorým nevyhovel žiadosti žiadateľa nebol správny. Autor diela vytvoril dielo v rámci pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným a autor so žalovaným neuzatvoril žiadnu dohodu ohľadom výkonu majetkových práv k dielu. V zmysle § 90 ods. 4 Autorského zákona tak majetkové práva k dielu vykonáva žalovaný a v zmysle § 90 ods. 6 písm. a) Autorského zákona platí, že autor udelil súhlas aj na zverejnenie diela. Žalovaný preto nemal zisťovať súhlas autora so sprístupnením diela, ale projektovú dokumentáciu spolu s výkazom výmer stavby mal žiadateľovi sprístupniť. Prípady v zmysle rozsudkov krajských súdov, na ktoré poukazoval prokurátor v správnej žalobe, žalovaný nepovažoval za analogické s prípadom žiadosti žiadateľa. Projektová dokumentácia, ktorú žiadal sprístupniť žiadateľ, je súčasťou administratívneho spisu, kde žalovaný nie je v roli orgánu verejnej moci, ale v roli stavebníka ohlasujúceho stavebnému úradu uskutočnenie stavby. Výklad ustanovenia § 5 písm. b) Autorského zákona v tom smere, že projektová dokumentácia automaticky stráca autorskú ochranu vrátane osobnostných práv autora, ak ju niekto predloží ako prílohu ohlásenia uskutočnenia stavby, považoval žalovaný za formalistický a v rozpore s účelom Autorského zákona. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co/262/2011-300 zo dňa 18.12.2012 s tým, že z neho možno vyabstrahovať, že projektová dokumentácia môže byť autorským dielom, ale aj nemusí, a posúdenie závisí od povahy konkrétnej projektovej dokumentácie, resp. stavby, ktorá sa podľa nej realizuje.
Replika žalobcu
8. Prokurátor možnosť podať repliku nevyužil.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
9. Ďalší účastník konania (žiadateľ) sa nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/5/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/5/2023.
11. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 11.06.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.07.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).
12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 191 ods. 1 SSP písm. c) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
15. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
18. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o slobode informácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom23) s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas.
[Pozn. v odkaze 23) sa uvádza „Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch…, zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov ..., zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch …, zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín, zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon“].
20. Podľa § 12 Zákona o slobode informácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
21. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o slobode informácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
22. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
23. Podľa § 3 ods. 1 Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.
24. Podľa § 5 písm. b) Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného za predmet autorského práva sa nepovažuje text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma,2) ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1.
25. Podľa § 13 ods. 1 Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.
26. Podľa § 19 ods. 1 Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.
27. Podľa § 19 ods. 4 Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného použitím diela je najmä a) spracovanie diela, b) spojenie diela s iným dielom, c) zaradenie diela do databázy podľa § 131, d) vyhotovenie rozmnoženiny diela, e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela 1. prevodom vlastníckeho práva, 2. vypožičaním, 3. nájmom, f) uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, 2. verejným vykonaním diela, 3. verejným prenosom diela.
28. Podľa § 90 ods. 1 Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké dielo.
29. Podľa § 90 ods. 4 Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Pri výkone majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.
30. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32. Predmetom posúdenia v danej veci je prokurátorom protestované rozhodnutie, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti ďalšieho účastníka konania o poskytnutie informácií zo dňa 29.08.2022 – projektovej dokumentácie k stavbe a výkazu výmer k stavbe, z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácii, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas, pričom v odkaze na osobitné predpisy sa okrem iných uvádza aj Autorský zákon. Neposkytnutie označených informácií žalovaný odôvodňoval tak, že povinná osoba
môže vyhotoviť kópie a sprístupniť ich žiadateľovi len so súhlasom autora diela, keď autor diela napriek výzve žalovaného nesúhlasil so sprístupnením svojho diela.
33. Žalobca tiež v správnej žalobe uviedol i to, že primátor žalovaného v rozhodnutí o proteste prokurátora poukázal na to, že protest prokurátora bol podaný proti rozhodnutiu mesta Poltár, pričom takéto rozhodnutie mestom Poltár vydané nebolo, nakoľko ho vydal Mestský úrad mesta Poltár. Správny súd sa preto najprv zaoberal otázkou či napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to (ne)bol podľa zákona oprávnený (§ 134 ods. 2 písm. b) SSP). V tomto smere správny súd poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 19 ods. 2, druhá veta Zákona o slobode informácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Úprava v Zákone o slobode informácií ohľadom rozhodovania obecného úradu ako prvostupňového orgánu, je špeciálna právna úprava k zákonu č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“) a použije sa prednostne. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská rada a mestský úrad. O odvolaní proti rozhodnutiu obecného úradu o odmietnutí požadovanej informácie v zmysle Zákona o slobode informácií následne rozhoduje starosta, o odvolaniach proti rozhodnutiam mestských úradov rozhoduje primátor. Odvolanie v danom prípade však zo strany žiadateľa podané nebolo. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo správne vydané orgánom, ktorý na to bol podľa zákona v prvom stupni oprávnený, a to Mestským úradom mesta Poltár. Žalovaný je s poukazom na § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií osobou povinnou podľa Zákona o slobode informácií sprístupňovať informácie, pričom mestský úrad plní v meste úlohy obecného úradu, ktorý je prvostupňovým orgánom na podanie informácie v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií, ak je povinnou osobou obec, čo vyplýva i zo záverov Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 4/2010 zo dňa 09.11.2010.
34. Zo žalovaným správnemu súdu predloženého administratívneho spisu č. 1421/a2020/STA týkajúceho sa ohlásenia stavby vyplynulo, že jednoduchý projekt stavby, ktorej stavebníkom je žalovaný, v mesiaci október 2020 vypracovali E. J. K. a E. F. G.. Z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe zo dňa 18.08.2023 vyplynulo, že žalovaný nijako nepopiera fakt, že menované osoby boli jeho zamestnancami a že projektovú dokumentáciu k stavbe vypracovali v rámci pracovnoprávneho vzťahu k žalovanému. V danom prípade sa jedná o zamestnanecké dielo podľa § 90 ods. 1 Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, v zmysle ktorého dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké dielo. Súhlas autorov projektovej dokumentácie – zamestnancov žalovaného s jej použitím nebol preto potrebný, keďže Autorský zákon upravuje režim, v ktorom tretia osoba (v danom prípade žalovaný ako zamestnávateľ) vykonáva práva autora zo zákona. Podľa § 90 ods. 4, prvá veta Autorského zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného a i v súčasnosti platí, že majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Ak bola projektová dokumentácia k stavbe vytvorená ako zamestnanecké dielo zamestnancami žalovaného, majetkové autorské práva k projektovej dokumentácií, vrátane práva použiť dielo a práva udeliť súhlas na použitie svojho diela (§ 19 ods. 1 Autorského zákona), vykonáva žalovaný. Akákoľvek iná dohoda vo vzťahu k výkonu majetkových práv nebola preukázaná. Žalovaný je súčasne i povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Prístup verejnosti k takémuto dokumentu nie je možné žalovaným odmietnuť z dôvodu, že jeden z dvoch autorov diela nesúhlasil so sprístupnením svojho diela, keďže je to práve žalovaný, ktorý je oprávnený vykonávať dotknuté majetkové práva autorov, medzi ktoré patrí aj súhlas autorov udeliť súhlas s použitím diela (§ 19 ods. 2 Autorského zákona). Možnosť odmietnutia prístupu verejnosti k dokumentom z dôvodu porušenia autorského práva vzniká, len keď ide o porušenie práv tretích osôb, a nie práv vykonávaných žalovaným ako požiadaným orgánom. Uvedený záver vyplýva i z komentára k ust. § 5 Autorského zákona (In: L., Z., M., B. Autorský zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava. C. H. Beck, 2018, s. 50). Správny súd pre úplnosť uvádza, že Autorský zákon nevylučuje z autorskoprávnej ochrany projektovú dokumentáciu ako takú, ktorá môže niesť prvky tvorivosti, a teda spadať pod ochranu Autorského zákona, avšak žalovaný v rámci riadneho zisťovania a vyhodnotenia skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, žiadne takéto prvky neidentifikoval (ak existujú) a ani aspoň v minimálnom rozsahu neporovnal a nevyhodnotil závažnosť možnej reálnej ujmy na právach subjektu požívajúceho ochranu duševného vlastníctva so závažnosťou ujmy na práve k informáciám. Dôvod nesprístupnenia žiadateľom požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií mal žalovaný za naplnený výlučne v tom, že
vyzval dňa 30.08.2022 len jedného z dvoch autorov diela na udelenie súhlasu s vyhotovením kópií projektovej dokumentácie a ich sprístupnením žiadateľovi, pričom výlučne jeden oslovený autor (p. Katona) so sprístupnením svojho diela nesúhlasil, keď tento svoj nesúhlas podľa Úradného záznamu č. 39/i2022 zo dňa 30.08.2022 vyjadril len ústne v telefonickom rozhovore. Súhlasy autorov projektovej dokumentácie s jej sprístupnením však vzhľadom na to, že v čase jej vypracovania boli zamestnancami žalovaného, neboli potrebné, a preto má správny súd za to, že predmetný žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzaný dôvod nesprístupnenia projektovej dokumentácie žiadateľovi nebol naplnený, keďže v prípade dotknutej projektovej dokumentácie sa jednalo o zamestnanecké dielo. Napokon správny súd poukazuje i na to, že žalovaný sám vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že „Mestský úrad nemal zisťovať súhlas autora so sprístupnením diela, ale projektovú dokumentáciu spolu s výkazom výmer stavby mal pánovi B. sprístupniť.“ Aj z tohto vyjadrenia žalovaného uskutočneného v priebehu správneho súdneho konania je potom možné dôvodne usudzovať, že žalovaný si bol vedomý nenaplnenia prekážky vo vzťahu k sprístupneniu projektovej dokumentácie požadovanej ďalším účastníkom konania z dôvodu, že absentuje udelenie súhlasu zo strany jedného autora, keď druhý autor žalovaným ani oslovený nebol a navyše sa jednalo o zamestnanecké dielo.
35. Podľa správneho súdu nie je možné v danom prípade opomenúť aj ten fakt, že finančné prostriedky na uspokojenie mzdových nárokov zamestnancov žalovaného (p. K. a p. G.), ktorí vypracovali ďalším účastníkom konania v rámci jeho žiadosti požadovanú projektovú dokumentáciu, sú hradené z verejných zdrojov a že žalovaný je subjektom, ktorý hospodári s verejnými financiami. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti. Plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť, by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 06.06.2007).
36. Žalobca v správnej žalobe argumentuje i tým, že s poukazom na § 5 písm. b) Autorského zákona projektová dokumentácia spolu s výkazom výmer je majetkom žalovaného a aj súčasťou administratívneho spisu, a teda nemôže byť predmetom autorského práva podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií. Správny súd uvádza, že Autorský zákon v ustanovení § 5 upravuje výluky z autorskoprávnej ochrany, keď ustanovuje, ktoré výtvory ľudskej duševnej činnosti nemôžu byť predmetom autorského práva, a to bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 Autorského zákona. Jednu z legitímnych výluk autorskoprávnej ochrany tvoria úradné alebo súdne rozhodnutia, ako aj spolu s nimi vytvorené prípravné dokumentácie. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že projektová dokumentácia stavby bola vypracovaná v súvislosti s ohlásením stavby žalovaným podľa § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) príslušnému stavebnému úradu, a to obci České Brezovo. Príslušný stavebný úrad žalovanému oznámením č.j. 632/2020 zo dňa 20.11.2020, aj s poukazom na jednoduchý projekt stavby vypracovaný zamestnancami žalovaného oznámil, že prejednal ohlásenie žalovaného a že proti uskutočneniu stavebných úprav a udržiavacích prác nemá námietky. Na základe predmetného oznámenia bol žalovaný ako stavebník oprávnený na uskutočnenie stavby „Úprava spevnenej plochy na parcele 2395/1, ul. Slobody v Poltári“. Opatrenie stavebného úradu (orgánu verejnej správy odlišného od žalovaného), akým je oznámenie, že stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu ohlásených stavebných úprav nie je výsledkom výkonu právomoci žalovaného ako orgánu verejnej správy v rámci ním vedeného správneho konania. Zaradenie dokumentu – projektovej dokumentácie stavby medzi výluky z autorskoprávnej ochrany s poukazom na § 5 písm. b) Autorského zákona nie je preto správne.
37. Správny súd ďalej uvádza, že projektová dokumentácia stavby je súčasťou administratívneho spisu č. 1421/a2020/STA, predloženého žalovaným správnemu súdu. Správny súd má za to, že predmetná skutočnosť výlučne sama o sebe nie je skutočnosťou, pre ktorú požadovaná projektová
dokumentácia stavby nemôže byť predmetom autorského práva podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií tak, ako to prezentuje žalobca. Je však nutné konštatovať, že žalovaný ani pri predložení administratívnych spisov správnemu súdu neoznačil podľa § 82 ods. 1 SSP žiadne časti administratívnych spisov, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu (v danom prípade chránené podľa Autorského zákona). Správny súd poukazuje na to, že žiadateľ ako ďalší účastník konania má v súlade s § 81 ods. 1 SSP právo nahliadať do súdneho spisu a jeho príloh a robiť si z neho výpisy a odpisy alebo žiadať, aby mu bol takýto výpis alebo odpis vydaný. Zároveň správny súd poukazuje na to, že podľa § 81 ods. 2 SSP i iným subjektom ako účastníkom konania, ich zástupcom, osobám zúčastneným na konaní a zástupcovi zainteresovanej verejnosti môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania. Prokurátor má právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil. Nejasnosť dôvodu nesprístupnenia projektovej dokumentácie stavby žiadateľovi potom umocňuje i to, že žiadateľ mohol kedykoľvek v priebehu správneho súdneho konania vedeného tunajším súdom nahliadnuť do súdneho spisu, vrátane žalovaným správnemu súdu predloženého administratívneho spisu obsahujúceho projektovú dokumentáciu (vo vzťahu ku ktorému žalovaný neoznačil žiadnu časť vylúčenú z nahliadania) a s touto sa oboznámiť.
38. Správny súd uvádza, že žalovaný ďalšiemu účastníkovi konania nesprístupnil na základe jeho žiadosti nielen projektovú dokumentáciu stavby, ale ani výkaz výmer stavby. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje čo i len minimálne a jednoduché odôvodnenie toho, či je reálne možné v prípade sprístupnenia výkazu výmer stavby zasiahnuť do ochrany duševného vlastníctva. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.08.2023 bránil tým, že ďalší účastník konania (žiadateľ) nijako neupozornil žalovaného na omyl, že žiadal cenovú ponuku zhotoviteľa a nie neocenený výkaz výmer. Správny súd uvádza, že predmetné tvrdenie žalovaného neobstojí, keďže v prípade, že žalovanému nebolo zrejmé, ktorých informácií sa žiadosť žiadateľa týka, t. j. oceneného či neoceneného výkazu výmer stavby, mohol v súlade s § 14 ods. 3 Zákona o slobode informácií vyzvať žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, žiadosť doplnil. Správny súd však zároveň konštatuje, že z obsahu žiadosti ďalšieho účastníka konania ako žiadateľa je zrejmé, že tento požadoval výkaz výmer tvoriaci prílohu Zmluvy o dielo zo dňa 24.08.2022. Z obsahu predmetnej Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 24.08.2022 medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou Technické služby Poltár, s.r.o. ako zhotoviteľom, ktorá je súčasťou správnemu súdu predloženého administratívneho spisu, správny súd zistil, že prílohami tejto zmluvy sú: Príloha č. 1 Nacenený výkaz výmer a Príloha č. 2 Projektová dokumentácia (čl. XI, bod 11. 9 Zmluvy o dielo zo dňa 24.08.2022). Pokiaľ žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť tým, že ním žiadané informácie nie sú zverejnené ako prílohy Zmluvy o dielo zo dňa 24.08.2022 na mestskej stránke žalovaného je zrejmé, že ďalší účastník konania požadoval sprístupniť „nacenený výkaz výmer“ tvoriaci prílohu č. 1 Zmluvy o dielo zo dňa 24.08.2022. Ak žalovanému, napriek podľa správneho súdu jasnej formulácií žiadosti žiadateľa, nebola zrejmá informácia, o ktorej sprístupnenie má žiadateľ záujem, bolo jeho povinnosťou využiť vyššie zmienený postup prezumovaný Zákonom o slobode informácií v ustanovení § 14 ods. 3, vyzvať žiadateľa na doplnenie jeho žiadosti a nie bez ďalšieho požadovanú informáciu nesprístupniť, a to bez akéhokoľvek vysporiadania sa s objektívnymi vlastnosťami požadovanej informácie z pohľadu možnosti požívania ochrany duševného vlastníctva a miery porušenia práv duševného vlastníctva v prípade sprístupnenia výkazu výmer stavby žiadateľovi. Správny súd uvádza i to, že preskúmaním predloženého administratívneho spisu č. 40/2023/FIN, týkajúceho sa konania o proteste prokurátora zistil, že skutočnosť, že výkaz výmer stavby nepožíva ochranu v zmysle Autorského zákona žalovaný nespochybňuje, keď už v rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora sa uvádza, že sa primátor mesta Poltár stotožňuje s názorom prokurátora, že takýto dokument bez akýchkoľvek pochybností ochranu autorského zákona nepožíva. Iný dôvod, než aplikácia § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií vo vzťahu k nesprístupneniu požadovanej informácie - výkazu výmer stavby, žalovaným v napadnutom rozhodnutí uvádzaný nebol. Ak sa aj žalovaný domnieval, že projektová dokumentácia k stavbe vypracovaná jeho zamestnancami podlieha autorskoprávnej ochrane, vzhľadom na absenciu súhlasu jedného z autorov s jej sprístupnením žiadateľovi, mal po jej prípadnom vylúčení zo sprístupnenia postupom podľa § 12 Zákona o slobode informácií sprístupniť požadované informácie minimálne v rozsahu výkazu výmer stavby, keď absencia existencie autorskoprávnej ochrany vo vzťahu k výkazu výmer stavby, a to i s poukazom na vlastné stanovisko žalovaného prezentované v rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora, nie je sporná.
39. Pokiaľ sa prokurátor domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP, tak je nutné konštatovať, že v podanej správnej žalobe neozrejmil, prečo je možné považovať ním vymenované ustanovenia procesného predpisu týkajúce sa základných pravidiel správneho konania (§ 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku) či náležitostí rozhodnutia (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) za také, ktoré mali byť porušené žalovaným a to v intenzite, ktorá zároveň mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca musí v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Všeobecné žalobné námietky potom neumožňujú súdny prieskum, keď uvedené platí aj v prípade podania správnej žaloby prokurátorom.
40. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že neposkytnutie informácie je výnimkou z pravidla, že sa všetky informácie, ktorými disponuje povinná osoba poskytnúť majú, a preto uprednostnenie práva na ochranu duševného vlastníctva zjednodušeným a paušalizujúcim prístupom bez náležitého odôvodnenia nie je akceptovateľné. Absolutizovanie práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti, a teda preferovanie ochrany tohto práva na úkor ochrany práva na informácie, by vo svojich dôsledkoch mohlo viesť k vylúčeniu informácií z režimu Zákona o slobode informácií len na základe domnelej, či skutočnej, ale nie významnej možnosti porušenia práva duševného vlastníctva, alebo na základe účelovo tvrdenej možnosti porušenia tohto práva poskytnutím požadovanej informácie. Takýmto prístupom by bolo neprípustným spôsobom obmedzené právo na informácie žiadateľov a tým ohrozená efektívna verejná kontrola povinných osôb ako účel tohto práva.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.
42. Žalovaný nesprístupní žiadateľovi požadované informácie v zmysle jeho žiadosti (projektovú dokumentáciu a nacenený výkaz výmer, t.j. prílohy Zmluvy o dielo zo dňa 24.08.2022) len ak zistí dôvody na ich nesprístupnenie. Dôvody, na základe ktorých nie je možné požadované informácie sprístupniť, ktoré doteraz žalovaný aplikoval, uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, t. j. absencia súhlasu jedného z autorov projektovej dokumentácie s jej sprístupnením, správny súd neakceptoval ako zákonný dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií a to jednak v kontexte všeobecného – verejného záujmu na kontrole výkonu verejnej moci prostredníctvom poskytnutia požadovanej informácie vzhľadom na hospodárenie žalovaného s verejnými financiami a predovšetkým z dôvodu, že súhlas autorov projektovej dokumentácie sa v prípade zamestnaneckého diela nevyžaduje. Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, vrátane použitia diela iba so súhlasom autora, vykonáva vo svojom mene a na svoj účet žalovaný ako zamestnávateľ autorov projektovej dokumentácie. Žalovaný nijako nereflektoval ani na povahu žiadateľom uplatneného práva na poskytnutie informácie vo väzbe na jeho individuálny záujem, ako obyvateľa žalovaného mesta Poltár, prezentujúceho svojou žiadosťou i záujem na kontrole činnosti žalovaného pri vynakladaní verejných prostriedkov v podobe mzdových prostriedkov pre jeho zamestnancov zabezpečujúcich pre žalovaného ako stavebníka podklad pre ohlásené stavebné úpravy a udržiavacie práce pred mestským cintorínom na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Úlohou žalovaného bude opätovne posúdiť, či projektová dokumentácia stavby, prípadne jej niektoré časti, podliehajú obmedzeniam podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií spočívajúcom v ochrane duševného vlastníctva. V prípade zistenia dôvodov na jej nesprístupnenie, prípadne na jej nesprístupnenie v určitej časti, svoje rozhodnutie žalovaný náležite odôvodní v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií, keď zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, pričom orgán verejnej správy musí náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Vo vzťahu k odmietnutiu sprístupnenia informácie spočívajúcej vo výkaze výmer stavby žalovaný ani žiadne odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí vo väzbe na § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií neuviedol, keď výkaz výmer stavby nie je predmetom ochrany podľa Autorského zákona, čo žalovaný napokon ani nerozporoval. Správny súd poukazuje i na samotný účel Zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého má žiadateľ nárok na informácie, ak nie sú dôvody na ich nesprístupnenie. Zákon o slobode informácií je založený na princípe „čo nie je tajné, je verejné“, t. j. na princípe, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno uplatniť zákonnú výnimku zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí
sprístupniť. Informácia sa v zmysle Zákona o slobode informácií sprístupní nie vtedy, ak sú dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie sú dôvody na jej nesprístupnenie.
43. Správny súd napokon uvádza, že ani v prípade správnej žaloby prokurátora nemôže konať nad rozsah žalobných bodov, najmä rozhodovať mimo petitu správnej žaloby, keďže predmetné konanie je ovládané dispozičným princípom (§ 5 ods. 5 SSP). Bolo na prokurátorovi ako žalobcovi zvoliť taký postup vo veci, aby súdna ochrana bola čo najefektívnejšia a eliminujúca prípadné obštrukčné správanie žalovaného ako povinnej osoby. Žalobca uloženie povinnosti žalovanému sprístupniť žiadateľovi požadované informácie v zmysle jeho žiadosti podľa § 193 SSP formuloval v žalobe ako alternatívny petit k primárnemu petitu, ktorým požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívny petit je jedným z druhov petitov, ktorým žalobca vyhlasuje, že namiesto požadovaného plnenia je ochotný prijať iné plnenie. Pri alternatívnom petite oba petity musia byť dôvodné a vyhovením ktorémukoľvek z nich sa dosiahne správnou žalobou požadovaný stav. Správny súd má za to, že zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátením veci žalovanému na ďalšie konanie sa dosiahol správnou žalobou požadovaný stav. Uplatnenie žalobcom primárne navrhovaného zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie je potom považované za vyhovenie správnej žalobe v plnom rozsahu, a preto správny súd nie je povinný žalobný návrh v zostávajúcej časti, týkajúcej sa alternatívneho petitu, zamietať.
44. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
45. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, aplikujúc § 169 SSP, nakoľko mu zo strany správneho súdu nebola uložená žiadna taká povinnosť, so splnením ktorej by mu vznikli trovy konania a na priznanie iných trov nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa.
46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.