Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 603/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom , , vo veci namietaného

porušenia základných práv zaručených v a Slovenskej

republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -449,

, z 25. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 25. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv zaručených a (ďalej

len „ústava“), ako ja práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví označenými rozhodnutiami

všeobecných súdov.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom

sa ako žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Sťažovateľ

v sťažnosti opisuje ďalší priebeh konania:

„Rozsudkom sp. zn. -376 súd prvej inštancie určil, že výpoveď

z 2. novembra 2007 daná sťažovateľovi je neplatná a pracovný pomer sťažovateľa trvá.

Sťažovateľ sa návrhom zo dňa 19.09.2014 domáhal doplnenia rozsudku Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 11.09.2014, č. k. -376 o výrok na vyplatenie náhrady mzdy.

Súd návrh sťažovateľa na doplnenie rozsudku uznesením č. k. -395 zamietol.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie sťažovateľa a žalovaného rozsudkom č. k.

-449, 7Co 203/2015,7Co/204/2015zo dňa 25. mája 2016:

Výrokom I odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II

zo dňa 9.10.2013 č. k. -353 odmietol. Odmietnutie odôvodnil ust. 218 ods. 1

písm. c) , podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena

návrhu. Odvolacím dôvodom, ktorý sťažovateľ vymedzil v odvolaní sa súd vecne

nezaoberal.

Výrokom II uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.10.2014,

č. k. - 395 potvrdil.

Výrokom III rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.09.2014,

č. k. - 376 potvrdil.

Proti výroku I rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ už za účinnosti zákona

č. zastúpený advokátom v zákonnej lehote dovolanie. Dovolanie odôvodnil

podľa . Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.

zo dňa 25. mája 2017 dovolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu, že dovolanie je podľa

dovolacieho súdu neprípustné. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené

23.06.2017.“

3. Sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s rozhodnutiami všeobecných súdov, pretože aj keď

bolo rozhodnuté, že pracovný pomer s ním bol skončený neplatne, súdy nerozhodli o nároku

na náhradu mzdy. Okresný súd vyzval sťažovateľa, aby návrh doplnil o presnú sumu

požadovanej náhrady mzdy. Sťažovateľ na túto výzvu reagoval písomným podaním

z 5. februára 2013, v ktorom uviedol, z akého dôvodu nemôže uviesť presnú sumu náhrady

mzdy. Okresný súd preto rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom sp. zn.

z 9. októbra 2013, ktorým určil, že výpoveď daná sťažovateľovi je neplatná a pracovný

pomer sťažovateľa trvá. Pre sťažovateľa má úspech v spore „horkú príchuť“, pretože

nebolo rozhodnuté o náhrade mzdy. Sťažovateľ sa snažil domôcť tohto nároku podaním

odvolania a následne dovolania, ktoré však neviedli k požadovanému výsledku.

Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou na ústavný súd.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a rozhodol o nej takýmto nálezom:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa 25. mája

2017 porušil základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základné právo na verejné prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom, podľa a základné právo spravodlivého

prejednania jeho veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Krajský súd v Bratislave, rozsudkom spis. zn.: -449, ,

zo dňa 25.5.2016 v časti výroku, ktorým odmietol odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.10.2013, č. k. -353 porušil

základné právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základné právo na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, podľa

a základné právo spravodlivého prejednania jeho

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

25. mája 2017 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spis. zn.: -449,

, zo dňa 25.5.2016 v časti výroku, ktorým odmietol odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.10.2013, č. k. 9C/50/2008-

353 zrušuje a vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania spočívajúce v nákladoch na trovy

právneho zastúpenia advokátom.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa zisťuje, či nie sú

dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody. Podľa § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

dôkaz o inom zásahu.

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného právneho

zástupcu, ktorý nepochybne aj koncipoval samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu,

s návrhom nedoručil napadnutý rozsudok krajského súdu z 25. mája 2016 a ani napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu z 25. mája 2017. Predloženie rozhodnutí všeobecných súdov,

proti ktorým sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. Navyše je

zrejmé, že ak sťažovateľ nepredloží ústavnému súdu napadnuté rozhodnutia, ústavný súd

nemôže takéto rozhodnutia reálne posúdiť.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že v ústave, ako aj v zákone o

ústavnom súde má ústavný súd presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania.

9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , ,

a ďalšie).

10. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom“. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na stále platnú

zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to zvlášť, ak ide o osoby

znalé práva (napríklad advokáta).

11. Vzhľadom na to, že sťažovateľ so sťažnosťou nepredložil ústavnému súdu

napadnutý rozsudok krajského súdu a ani napadnuté uznesenie najvyššieho súdu (predložil

iba podané dovolanie z 19. septembra 2016, pozn.), bola sťažnosť odmietnutá pri jej

predbežnom prerokovaní pre nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom (§ 25 ods. 2

).

12. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, pretože tie sú viazané na skutočnosť, že

sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017