Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 603/2017
PDF · 143.54 KB
No categories available
I. ÚS 603/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom , , vo veci namietaného
porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 202/2015-449,
7 Co 203/2015, 7 Co 204/2015 z 25. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 225/2016 z 25. mája 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), ako ja práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví označenými rozhodnutiami
všeobecných súdov.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 50/2008, v ktorom
sa ako žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Sťažovateľ
v sťažnosti opisuje ďalší priebeh konania:
„Rozsudkom sp. zn. 9C/50/2008-376 súd prvej inštancie určil, že výpoveď
z 2. novembra 2007 daná sťažovateľovi je neplatná a pracovný pomer sťažovateľa trvá.
Sťažovateľ sa návrhom zo dňa 19.09.2014 domáhal doplnenia rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 11.09.2014, č. k. 9C/50/2008-376 o výrok na vyplatenie náhrady mzdy.
Súd návrh sťažovateľa na doplnenie rozsudku uznesením č. k. 9C/50/2008-395 zamietol.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie sťažovateľa a žalovaného rozsudkom č. k.
7Co 202/2015-449, 7Co 203/2015,7Co/204/2015zo dňa 25. mája 2016:
Výrokom I odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 9.10.2013 č. k. 9C/50/2008-353 odmietol. Odmietnutie odôvodnil ust. 218 ods. 1
písm. c) O. s. p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 202 ods. 3 písm.f) O. s. p.
Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena
návrhu. Odvolacím dôvodom, ktorý sťažovateľ vymedzil v odvolaní sa súd vecne
nezaoberal.
Výrokom II uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.10.2014,
č. k. 9C/50/2008- 395 potvrdil.
Výrokom III rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.09.2014,
č. k. 9C/50/2008- 376 potvrdil.
Proti výroku I rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ už za účinnosti zákona
č. 160/2015 Z. z. zastúpený advokátom v zákonnej lehote dovolanie. Dovolanie odôvodnil
podľa § 420 písm. f) CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo/225/2016
zo dňa 25. mája 2017 dovolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu, že dovolanie je podľa
dovolacieho súdu neprípustné. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené
23.06.2017.“
3. Sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s rozhodnutiami všeobecných súdov, pretože aj keď
bolo rozhodnuté, že pracovný pomer s ním bol skončený neplatne, súdy nerozhodli o nároku
na náhradu mzdy. Okresný súd vyzval sťažovateľa, aby návrh doplnil o presnú sumu
požadovanej náhrady mzdy. Sťažovateľ na túto výzvu reagoval písomným podaním
z 5. februára 2013, v ktorom uviedol, z akého dôvodu nemôže uviesť presnú sumu náhrady
mzdy. Okresný súd preto rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 9 C 50/2008
z 9. októbra 2013, ktorým určil, že výpoveď daná sťažovateľovi je neplatná a pracovný
pomer sťažovateľa trvá. Pre sťažovateľa má úspech v spore „horkú príchuť“, pretože
nebolo rozhodnuté o náhrade mzdy. Sťažovateľ sa snažil domôcť tohto nároku podaním
odvolania a následne dovolania, ktoré však neviedli k požadovanému výsledku.
Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou na ústavný súd.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie
a rozhodol o nej takýmto nálezom:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo 225/2016 zo dňa 25. mája
2017 porušil základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na verejné prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo spravodlivého
prejednania jeho veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Krajský súd v Bratislave, rozsudkom spis. zn.: 7Co 202/2015-449, 7Co 203/2015,
7Co 204/2015 zo dňa 25.5.2016 v časti výroku, ktorým odmietol odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.10.2013, č. k. 9C/50/2008-353 porušil
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, základné právo na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo spravodlivého prejednania jeho
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo 225/2016 zo dňa
25. mája 2017 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spis. zn.: 7Co 202/2015-449,
7Co 203/2015, 7Co 204/2015 zo dňa 25.5.2016 v časti výroku, ktorým odmietol odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.10.2013, č. k. 9C/50/2008-
353 zrušuje a vracia na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania spočívajúce v nákladoch na trovy
právneho zastúpenia advokátom.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa zisťuje, či nie sú
dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody. Podľa § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo
dôkaz o inom zásahu.
8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného právneho
zástupcu, ktorý nepochybne aj koncipoval samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu,
s návrhom nedoručil napadnutý rozsudok krajského súdu z 25. mája 2016 a ani napadnuté
uznesenie najvyššieho súdu z 25. mája 2017. Predloženie rozhodnutí všeobecných súdov,
proti ktorým sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. Navyše je
zrejmé, že ak sťažovateľ nepredloží ústavnému súdu napadnuté rozhodnutia, ústavný súd
nemôže takéto rozhodnutia reálne posúdiť.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že v ústave, ako aj v zákone o
ústavnom súde má ústavný súd presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané
na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania.
9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010
a ďalšie).
10. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/2005 z 11. mája 2005
uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom“. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na stále platnú
zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to zvlášť, ak ide o osoby
znalé práva (napríklad advokáta).
11. Vzhľadom na to, že sťažovateľ so sťažnosťou nepredložil ústavnému súdu
napadnutý rozsudok krajského súdu a ani napadnuté uznesenie najvyššieho súdu (predložil
iba podané dovolanie z 19. septembra 2016, pozn.), bola sťažnosť odmietnutá pri jej
predbežnom prerokovaní pre nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom (§ 25 ods. 2
12. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, pretože tie sú viazané na skutočnosť, že
sťažnosti bude vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2017