Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 597/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s.,

Prievozská 14, Bratislava, zastúpenej Mgr. Michalom Bizoňom, advokátska kancelária

BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, pre namietané

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva vyjadriť sa

k vykonávaným dôkazom podľa a

Listiny základných práv a slobôd, základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1

a 4 a a 4 Listiny základných práv a slobôd, práva

na spravodlivé súdne konanie a práva na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na slobodu prejavu podľa

čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 13. decembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 24. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., o d m i e t a ako podanú

oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2017 telefaxom a následne 29. novembra 2017 aj písomne v listinnej podobe

doručená sťažnosť spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., Prievozská 14,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva vyjadriť sa

k vykonávaným dôkazom podľa a listiny, základného práva

na slobodu prejavu podľa a 4 a a 4 listiny, práva na

spravodlivé súdne konanie a práva na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na slobodu

prejavu podľa čl. 10 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 13. decembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 24. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke ako odporkyni

bolo na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vedené konanie pod sp. zn.

. Žalobcovia sa domáhali proti sťažovateľke ochrany svojich osobnostných

práv. Neoprávnený zásah videli v uverejnení článku s názvom „ (35): Jeho slepý

otec je bezdomovec“ 16. októbra 2009 v denníku Nový Čas a s názvom „Český herec

: Jeho otec je bezdomovec!“ na internetovej stránke www.cas.sk. Sťažovateľka

v sťažnosti opísala priebeh konaní pred všeobecnými súdmi a uviedla dôvody, pre ktoré

namieta porušenie svojich označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu

v spojení s rozhodnutím krajského súdu. Zásah do jej označených práv dôvodila tým, že

podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané zákonným sudcom, keďže

sťažovateľka mala (a naďalej má) pochybnosti o zaujatosti sudkyne, ktorá v konaní

rozhodla. Svoje tvrdenia oprela o výroky sudkyne vyslovené na pojednávaní 7. júna 2012

(výroky sťažovateľka v sťažnosti citovala), ktoré mali deklarovať jej zaujatosť pre

rozhodovanie v danom konaní.

Sťažovateľka taktiež namietala vykonané dokazovanie pred okresným súdom, keďže

podľa jej názoru súd prvej inštancie pred a ani po vyhlásení dokazovania za skončené

v skutočnosti žiadne dokazovanie nevykonal, ale iba formálne zapísal do zápisnice

z pojednávania z 3. októbra 2014 vetu: „Oboznamuje sa obsah spisu z č. l. 1 až 358.“

Sťažovateľka zároveň podotkla, že potom, ako na pojednávaní 3. októbra 2014 predniesla

záverečnú reč, očakávala, že súd prvej inštancie vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi

predloženými oboma stranami sporu.

Krajský súd ako odvolací súd rozsudkom č. k. -479 z 29. septembra

2015 rozhodnutie okresného súdu v sťažovateľkou napadnutých častiach potvrdil. Na

dovolanie sťažovateľky najvyšší súd ako dovolací súd uznesením z 18. októbra 2016

rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci krajský súd

napadnutým rozhodnutím rozhodnutie okresného súdu opätovne potvrdil. Najvyšší súd

napadnutým rozhodnutím ďalšie dovolanie sťažovateľky odmietol.

3. Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„I. Základné právo obchodnej spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. na:

- súdnu ochranu podľa a

Listiny základných práv a slobôd,

- právo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,

- spravodlivý proces a na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- slobodu prejavu podľa , ods. 4 ,

ods. 1, ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd,

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.08.2017, sp. zn.

, a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.12.2016, č. k.

-579, porušené boli.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.08.2017, sp. zn.

, a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.12.2016, č. k. 5Co/

450/2016-579, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“

II.

4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

5. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota

je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

().

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“)

alebo .

8. Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

9. Podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného

pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

10. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí

úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí

aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo

pracovného času.

11. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe.

12. Poukazujúc na zásadu materiálnej ochrany ústavnosti reflektovanú v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta

porušenie označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu v spojení

s napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktoré podľa zistení ústavného súdu nadobudlo

právoplatnosť 21. septembra 2017. Podľa už uvedených zákonných ustanovení upravujúcich

počítanie lehôt posledným dňom lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde bol 21. november 2017.

13. Dňa 20. novembra 2017, t. j. v rámci dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti,

bola ústavnému súdu síce sťažnosť sťažovateľky doručená, avšak vzhľadom na to, že bola

podaná telefaxom, nebolo ju možné zo strany ústavného súdu akceptovať. Podľa aktuálne

platnej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 ( ) už totiž nie je možné písomné

podanie uskutočniť telefaxom tak, ako to umožňovala predchádzajúca právna úprava, t. j.

účinného do 30. júna 2016, a je ho možné urobiť len

v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa rozumie podanie

urobené elektronickou poštou prostredníctvom mailovej správy alebo prostredníctvom

elektronických schránok podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, prípadne prostredníctvom elektronického

formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických formulárov

(pozri ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ,

S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. . Komentár. Praha

: C. H. Beck, 2016. 448 s.).

14. Ústavnému súdu bola následne doručená sťažnosť sťažovateľky aj v listinnej

podobe (poštou), avšak až 29. novembra 2017 (27. novembra 2017 bola sťažovateľkou

odoslaná na poštovú prepravu, t. j. bola odovzdaná orgánu, ktorý mal povinnosť ju doručiť),

t. j. už po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty na jej podanie počítanej od

právoplatnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského

súdu, teda bola podaná oneskorene.

15. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , , ).

16. Keďže sťažovateľke lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynula ešte pred jej

podaním v listinnej podobe, ústavný súd túto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej oneskoreného podania.

17. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

18. Podľa sa k tomuto rozhodnutiu pripája

odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017