Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 620/2017
PDF · 118.41 KB
No categories available
I. ÚS 620/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Igorom Horanským, Staničná 1, Piešťany, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 47
ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3
a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Obo 16/2016 v spojení
s postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 14. marca 2016 v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 K 262/1999 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) postupom
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. júna
2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Obo 16/2016 v spojení s postupom a uznesením
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 14. marca 2016 v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 K 262/1999 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia a postupy najvyššieho súdu
a krajského súdu“) vo veci zbavenia funkcie pôvodného správcu v konkurze na úpadcu
Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r. o., Piešťany.
2. Po podobnom opísaní skutkových a právnych skutočností, ktoré predchádzali
vydaniu napadnutých rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu, sťažovateľ ako
konkurzný veriteľ úpadcu nesúhlasí s namietaným rozhodnutím najvyššieho súdu, ktoré je
podľa neho „celkovo nezákonné a z ústavnoprávnych aspektov je opätovne
neospravedlniteľné, zjavne nedostatočne odôvodnené, nepodložené, nepreskúmateľné,
arbitrárne, ústavne nekonformné a netolerovateľné pre porušenie viacerých základných
princípov (zásad) materiálneho právneho štátu...“.
3. Sťažovateľ uvádza, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu mu bolo
prostredníctvom jeho právneho zástupu doručené 28. augusta 2017, čo znamená, že
„dvojmesačná lehota na podanie tejto sťažnosti trvá do pondelka 30.10.2017 (vrátane),
keďže dni 28.10.2017 a 29.10.2017 pripadli na sobotu a nedeľu“.
4. Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým
vysloví, že základné práva podľa ústavy, listiny, dohovoru a medzinárodného paktu
označené v záhlaví sťažnosti a v bode 1 postupmi a napadnutými uzneseniami najvyššieho
súdu a krajského súdu porušené boli. Okrem toho v petite žiada, aby ústavný súd zrušil
napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na
ďalšie konanie. Domáha sa aj náhrady trov právneho zastúpenia.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť
podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok
ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
III. ÚS 62/02). Preto jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie
je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
9. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného poriadku.
10. Podľa § 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa
končia uplynutím tohto dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
11. Predmetom predbežného prerokovania bolo sťažovateľom namietané porušenie
jeho označených základných práv v bode 1 podľa ústavy, listiny, dohovoru
a medzinárodného paktu. Sťažovateľ uvádza, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,
ktorým potvrdil napadnuté uznesenie krajského súdu v bode 1, nadobudlo právoplatnosť 28.
augusta 2017.
12. Vychádzajúc z už uvedeného plynutie lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde v spojení s § 121 ods. 3 CSP je potrebné počítať od právoplatnosti
napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, teda od 28. augusta 2017, pričom deň, ktorý sa
svojím označením zhoduje s dňom, kedy nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty,
je 28. október 2017 (sobota). Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená
6. novembra 2017, pričom na poštovú prepravu bola daná až 31. októbra 2017 (utorok), teda
je zjavné, že bola podaná už po zákonom ustanovenej lehote podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, preto je potrebné túto sťažnosť považovať za oneskorene podanú.
13. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon
o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť
(napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03).
14. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
15. Nad rámec je potrebné podotknúť, že aj keď sťažovateľ ústavnému súdu predložil
kópiu mailu, ktorým sa snažil preukázať, že sťažnosť ústavnému súdu doručil včas (mail,
obsahom ktorého mala byť predmetná sťažnosť, bol odosielaný 30. októbra 2017 o 23.50 h
na adresu ustavnysud@e-podanie.sk, pozn.), ústavný súd však žiadne takéto podanie
v mailovej podobe od sťažovateľa neeviduje (napr. II. ÚS 187/2017).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2017