Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 22/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Stankom, advokátska kancelária, Obrody 25, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 27. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. septembra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. júna 2017, ktorou žiada vydať tento nález:

„... Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 27. 6. 2017 porušené bolo.

... Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo dňa 27. 6. 2017 a vec vracia tomuto orgánu na nové

prejednanie a rozhodnutie.

... Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4.500 eur, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

... Ústavný súd priznáva sťažovateľov trovy právneho

zastúpenia v sume 312,34 €, ktoré je krajský súd povinný vyplatiť na účet jeho právneho

zástupcu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Ako to zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených príloh

vyplynulo, sťažovateľ ako povinný je účastníkom exekučného konania, v ktorom sa

, ako oprávnený domáha vymoženia sumy 3 747,02 €

s príslušenstvom. Exekúcia je vedená súdnym exekútorom

, (ďalej len „súdny exekútor“)

na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Exekučné

konanie sa začalo 21. decembra 2006 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi,

ktorý bol poverený vykonaním exekúcie 19. januára 2007. Exekučným titulom sú dva

platobné výmery Všeobecnej zdravotnej poisťovne (č. 2869/1/2004 a č. 2869/2/2004)

vydané 31. decembra 2004, ktoré nadobudli právoplatnosť 15. februára 2005

a vykonateľnosť 23. februára 2005.

3. Sťažovateľ podaním z 30. septembra 2015 navrhol exekúciu zastaviť. Dôvodil

tým, že oprávnený v exekučných tituloch nesprávne uviedol, že sťažovateľ porušil

povinnosť platiť poistné za zdravotné poistenie v období od 1. januára 1995 do 14. mája

1998 a od 28. júla 1998 do 14. decembra 1998. Sťažovateľ bol totiž v tomto období

zamestnancom spoločnosti , o čom

predložil potvrdenie od zamestnávateľa. Bol teda v uvedenom období osobou, ktorá mala

trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale bola zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý

nemal sídlo na území Slovenskej republiky, a zároveň bol osobou zdravotne poistenou

na území štátu, v ktorom má jeho zamestnávateľ sídlo. Oprávnený žiadal návrh

na zastavenie exekúcie zamietnuť, pretože exekučné konanie je vedené zákonným

spôsobom a na základe spôsobilých exekučných titulov – sťažovateľ mal právo podať

odvolania proti platobným výmerom v zmysle § 58 ods. 2 a 4 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“),

avšak svoje právo v zákonnej lehote nevyužil a predmetné rozhodnutia nadobudli

právoplatnosť a vykonateľnosť.

4. Okresný súd návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie uznesením č. k.

-109 zo 16. septembra 2016 nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

návrh sťažovateľa je nedôvodný, pretože exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným

titulom a sťažovateľ uvádza ako dôvod na zastavenie exekúcie iba skutočnosti, ktoré nastali

pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku

judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť

exekučného titulu, pretože mu zákon takúto právomoc nedáva. Pokiaľ sťažovateľ namieta

okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto mal uplatniť v odvolaní proti

platobným výmerom, avšak neurobil tak. Exekučný súd sa preto nemohol zaoberať

tvrdeniami sťažovateľa týkajúcimi sa jeho pracovného pomeru. Okresný súd poukázal

i na to, že sťažovateľ do dňa doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

neuhradil ani časť pohľadávky a oprávnený preto podal návrh na vykonanie exekúcie

dôvodne. Vymáhaná pohľadávka do dňa začatia exekučného konania nezanikla ani iným

zákonným spôsobom.

5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k. -109

zo 16. septembra 2016 odvolanie a navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť

pre nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že exekúcia je

neúčelná, mala byť zastavená pre nedostatok jeho majetku a jej vedením sa iba zvyšujú

trovy exekútora. Exekúciu označil za zjavne nespravodlivú, objektívne nezmyselnú a takú,

ktorá ho desať rokov prenasleduje bez akéhokoľvek efektu. Tvrdil, že došlo k preklúzii

exekučného titulu podľa o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov a právo na výkon exekúcie v danej veci zaniklo.

6. Krajský súd uznesením sp. zn. z 27. júna 2017 napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -109 zo 16. septembra 2016 ako vecne

správne potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia právne posúdil vec podľa ustanovení a dospel

k záveru, že vymáhané poistné bolo predpísané v rámci desaťročnej premlčacej lehoty

a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty.

Exekúcia je preto vedená zákonne.

7. Uznesenie okresného súdu č. k. -109 zo 16. septembra 2016

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. júna 2017 nadobudlo

právoplatnosť 8. augusta 2017.

8. Sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 27. júna 2017 sťažovateľ odôvodnil tým, že právny záver krajského súdu, podľa ktorého

s poukazom na nedošlo k premlčaniu ani k preklúzii

exekučných titulov, neobstojí. Tento záver považuje sťažovateľ za arbitrárny, nedostatočne

odôvodnený a svojvoľný, pretože je založený na takej aplikácii právnej normy, ktorá

popiera jej účel a pravidlá ústavne konformného výkladu a je navyše v rozpore s ustálenou

rozhodovacou praxou bez toho, aby boli dostatočne uvedené dôvody jej odmietnutia.

Krajský súd neodpovedal na všetky právne a skutkovo relevantné otázky nastolené

sťažovateľom vo vzťahu k premlčaniu práva vymáhať poistné a preklúzie nároku

z rozhodnutí ukladajúcich povinnosť plniť. Rozhodnutie krajského súdu je v rozpore

s ústavnými princípmi retroaktivity. Zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Snj 84/02 k zjednoteniu výkladu pri

uplatňovaní práva podľa § 30 v spojení s § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov vyplýva, že v súlade

so všeobecne uznávanou zásadou zákazu retroaktivity treba vznik, zmenu a zánik právnych

vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného

v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Podľa názoru

sťažovateľa pre oblasť verejného práva platí novšia právna úprava, ktorej účinky sú

pre adresáta výhodnejšie, spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by

predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, inak platí právna úprava staršia.

Orgán štátu je povinný aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. V danom

prípade medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva

a povinnosti je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku tohto

práva, t. j. právnej normy účinnej do 31. decembra 2004. Na vec sťažovateľa mali byť

aplikované ustanovenia v znení účinnom ku dňu vydania

platobných výmerov, ktoré sa stali exekučnými titulmi, t. j. k 31. decembru 2004. Podľa

v znení k 31. decembru 2004 sa právo vymáhať poistné

premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné

predpísalo. Podľa názoru sťažovateľa to znamená, že k premlčaniu práva vymáhať poistné

došlo uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti platobných výmerov, teda 16. februára

2008. Prekluzivita nároku vzniknutého z rozhodnutia mala byť posúdená podľa Správneho

poriadku (v znení ku dňu vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. k 23. februáru 2006).

V zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do

troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Pre posúdenie, či je

lehota zachovaná, nie je rozhodujúci moment začatia exekučného konania ako sa mylne

domnieva krajský súd, ale moment nariadenia výkonu rozhodnutia, teda rozhodnutie

súdneho exekútora, ktorým sa exekúcia uskutoční, t. j. upovedomenie o začatí exekúcie.

Výkon rozhodnutia pritom musel byť do troch rokov od uplynutia lehoty pre splnenie

uloženej povinnosti nielen začatý, ale aj skončený, čo vyplýva zo skoršieho znenia § 71

ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie možno „vykonať“ najneskôr

do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Tieto závery

vo vzťahu k Správnemu poriadku boli vyslovené i najvyšším súdom v rozhodnutí sp. zn.

z 31. marca 2009. Pokiaľ krajský súd rozhodol v rozpore so závermi tohto

rozhodnutia, odklonil sa od publikovanej judikatúry, avšak nevysvetlil z akých dôvodov.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

11. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

13. Sťažovateľ namieta porušenie týchto svojich práv:

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

15. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

16. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,

, ).

17. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie

je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť

všeobecných súdov.

18. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu ním označených práv došlo v dôsledku toho, že

krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a tiež preto, že odvolaním

sťažovateľa napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -109 zo 16. septembra

2016 ako vecne správne potvrdil, hoci spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa názoru sťažovateľa pri ústavne súladnej aplikácii zákonných ustanovení mala byť

exekúcia zastavená v dôsledku toho, že právo oprávneného vymáhať poistné sa premlčalo

16. februára 2008 z dôvodu, že v trojročnej lehote plynúcej od nadobudnutia právoplatnosti

platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne nepostačuje iba začať exekučné

konanie, ale v tejto lehote musí byť exekúcia i skončená, a ak skončená nie je, márnym

uplynutím tejto lehoty v nej už nemožno pokračovať a musí byť zastavená, či už pre

premlčanie alebo pre preklúziu (ktorá vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v § 71 ods. 3

Správneho poriadku v znení do 31. decembra 2003).

19. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

20. Krajský súd uznesenie sp. zn. z 27. júna 2017 odôvodnil takto:

„... Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387

ods. 1 potvrdil...

... Povinný v odvolaní namieta, že v prejednávanej veci došlo k preklúzii exekučných

titulov.

... Exekučnými titulmi sú v prejednávanej platobné výmery Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, ktoré boli vydané na základe (, )

a nie na základe Z. z, ako mylne uvádza vo svojom odvolaní povinný.

... Podľa ust. Z, z. v platnom znení právo predpísať

poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatností. Ak zamestnávateľ neprihlásil

svojho zamestnanca do poistenia alebo ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo osoba

uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili oznamovaciu povinnosť, hoci tak boli podľa tohto zákona

povinné urobiť, právo predpísať poistné sa nepremlčuje (ods. 2). Právo vymáhať poistné sa

premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatností rozhodnutia, ktorým sa toto

poistné predpísalo (ods. 3). Pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok

z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne

ustanovenia odsekov 1 až 3 (ods. 4).

... V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že vymáhané poistné

bolo predpísané v rámci premlčacej 10 ročnej lehoty. Taktiež je zrejmé, že exekučné tituly

boli právoplatné dňa 15.2.2005 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 21.12.2006,

teda v 3 ročnej premlčacej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že exekúcia je vedená zákonne,

nedošlo k premlčaniu ani preklúzii exekučných titulov a preto návrh povinného na

zastavene exekúcie nie je dôvodný.“

21. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského

súdu sp. zn. z 27. júna 2017 dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akých dôvodov sťažovateľova argumentácia uvedená

v jeho odvolaní o tom, že exekúcia má byť zastavená v dôsledku premlčania či preklúzie

práva vymáhať poistné, neobstojí. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu preto spĺňa

všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces

vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

22. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uzavrel, že právo

oprávneného vymáhať poistné sa nepremlčalo s odkazom na

Z. z., pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v trojročnej premlčacej dobe

plynúcej od právoplatnosti platobných výmerov.

23. Podľa v znení ku dňu právoplatnosti

platobných výmerov, ktoré sú exekučným titulom vo veci sťažovateľa (správne citovaným

i krajským súdom), právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

24. Ústavný súd považuje takýto výklad

za vystihujúci jeho účel a zmysel. Podstata tohto ustanovenia spočíva v potrebe nútiť

oprávneného, aby podal návrh na začatie exekúcie počas pevne a prísne stanovenej

zákonnej lehoty. Toto pravidlo poskytuje povinnému ochranu, pretože vylučuje, aby

rozhodnutie o začatí exekučného vymáhania poistného bolo ponechané bez obmedzenia iba

na vôli oprávneného.

25. Sťažovateľ toto ustanovenie vykladá tak, že v uvedenej lehote musí byť exekúcia

nielen začatá, ale i povinnosť vynútená, a to s ohľadom na ustanovenie § 71

ods. 3 Správneho poriadku v znení pred novelou vykonanou ,

ktorým sa mení a dopĺňa o správnom konaní (správny poriadok)

v znení (ďalej len „“). Toto ustanovenie v znení účinnom do

31. decembra 2003 (t. j. pred nadobudnutím účinnosti , ktorá nadobudla účinnosť

1. januára 2004 a nie 1. januára 2005 ako nesprávne uvádza sťažovateľ v sťažnosti) znelo:

Rozhodnutie možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre

splnenie uloženej povinnosti. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom

od 1. januára 2004 výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí

lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Aj sám sťažovateľ uzatvára, že otázku

prekluzivity či premlčania práva vymáhať platobným výmerom uloženú povinnosť je

potrebné posúdiť podľa právneho stavu ku dňu vydania platobných výmerov. Ak platobné

výmery boli vo veci sťažovateľa vydané a nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť

až po zmene Správneho poriadku, ktorej podstata spočíva v tom, že právo z rozhodnutí

správnych orgánov nezaniká ani v prípade, ak nebolo vykonané do troch rokov

od vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, úvaha sťažovateľa už len preto neobstojí.

26. Avšak podľa názoru ústavného súdu na vec sťažovateľa nemožno ustanovenie

Správneho poriadku aplikovať vôbec, pretože ako

norma špeciálna komplexne upravuje následky plynutia času vo vzťahu k predpísaniu

poistného i vo vzťahu k jeho vymáhaniu. Nejde o prípad, keď špeciálna norma neupravuje

danú otázku inak, v dôsledku čoho by mala byť táto vyriešená podľa normy všeobecnej.

27. Pokiaľ sťažovateľ poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. marca 2009, toto sa z hľadiska skutkového stavu týkalo exekučného konania vedeného

na základe exekučného titulu, ktorým bolo rozhodnutie Okresného úradu Košice I, odboru

pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva, ktoré bolo vydané podľa

o hospodárení v lesoch a štátnej správe

lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“)

a vykonateľným sa stalo ešte v novembri 2003. Ak zákon o lesoch neustanovoval inak,

orgány štátnej správy lesného hospodárstva v konaní podľa tohto zákona postupovali podľa

Správneho poriadku (§ 33 ods. 1). Pretože zákon o lesoch neupravoval premlčanie ani zánik

práva vymáhať povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím (upravoval iba lehotu pre

začatie konania o uloženie pokuty – § 34), táto otázka sa riadila ustanoveniami Správneho

poriadku. Na rozdiel od veci sťažovateľa, v ktorej je priamo v

upravená lehota premlčania práva vymáhať poistné, ktorého zaplatenie bolo uložené

právoplatným platobným výmerom, sa preto na vec vzťahovali ustanovenia Správneho

poriadku. Na tom nič nemení ani to, že Správny poriadok v tejto súvislosti stanovuje lehotu

povahou prekluzívnu, márnym uplatnením ktorej zaniká právomoc správneho orgánu

vykonať rozhodnutie. Navyše sťažovateľ neberie pri tejto svojej argumentácii do úvahy ani

to, že oprávneným v jeho veci nebol štát, ale Všeobecná zdravotná poisťovňa (t. j.

verejnoprávna inštitúcia zriadená na vykonávanie zdravotného poistenia – § 28 ods. 1

) a predmetom exekúcie vymoženie poistného na zdravotné

poistenie. Pretože sťažovateľom označené ustanovenie Správneho poriadku (§ 71 ods. 3)

na jeho vec nedopadalo, nebolo ani povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným

v jeho uznesení sp. zn. z 31. marca 2009.

28. Pretože obsahoval komplexnú úpravu časových limitov

pre vymáhanie poistného (vrátane následkov ich nedodržania) a z jeho obsahu nevyplýva,

že v trojročnej lehote plynúcej odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

toto poistné predpísalo sa vyžaduje pod hrozbou premlčania tohto práva nielen začatie

exekučného konania, ale i jeho skončenie vymožením, neobstojí ani názor sťažovateľa,

podľa ktorého právo vymáhať poistné sa premlčalo najneskôr 16. februára 2008 bez ohľadu

na to, že exekučné konanie sa začalo do troch rokov od právoplatnosti a vykonateľnosti

exekučného titulu.

29. Pretože právne názory krajského súdu, ktorými odôvodnil svoje uznesenie sp. zn.

z 27. júna 2017 vo veci sťažovateľa nemožno považovať za také, ktoré by

boli založené na výklade aplikovaného jednoduchého práva spôsobom, ktorý by popieral

jeho účel a zmysel, ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1

, listiny a dohovoru) a postupom krajského súdu pri rozhodovaní

o odvolaní sťažovateľa. Jeho sťažnosť preto odmietol podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

30. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, nebolo potrebné zaoberať sa

ďalšími nárokmi, ktoré sťažovateľ sťažnosťou uplatnil.

31. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2018