Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/145/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. M., O.. XX.XX.XXXX, V. G. X, M., zast. Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom, so sídlom Petzvalova 5, Košice, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, pod sp. zn. EX 1156/06, o vymoženie 5.456,51 EUR s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.09.2018, č.k. -36

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Odmieta odvolanie proti výroku II. o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (I. výrok) a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený dňa 30.06.2006 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. XXXX/X/XXXX zo dňa 12.11.2004, platobný výmer č. XXXX/X/XXXX zo dňa 12.11.2004 a platobný výmer č. XXXX/X/XXXX zo dňa 12.11.2004 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Dňa 10.07.2006 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd vydal dňa 11.07.2006 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 16.05.2017 doručil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a povolenie odkladu exekúcie s odôvodnením, že právo vymáhať poistné bolo v tomto konaní premlčané. Povinný svoj návrh odôvodnil tým, že podľa , a o zdravotnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Exekučný titul v tomto konaní nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2004 a preto s poukazom na tieto ustanovenia je právo vymáhať poistné v tomto konaní premlčané. Povinný ďalej uviedol, že právo vymáhať poistné znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu práva, ale aj k faktickému vymoženiu predmetnej pohľadávky, t.j. právo vymáhať poistné v premlčacej dobe sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe. Uvedené vyplýva zo všeobecnej zákonnej úpravy zdravotného poistenia, ktorá reguluje verejnoprávne vzťahy, a preto sa nepoužije ust. , podľa ktorého premlčacia doba od uplatnenia po dobu konania neplynie a teda spočíva.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , Exekučného poriadku, o zdravotnom poistení a a konštatoval, že ust. zák. o zdravotnom poistení upravuje dĺžku premlčacej doby, po uplynutí ktorej dochádza v spojení s námietkou premlčania k zániku práva vymáhať predpísané

poistné, pričom táto právna úprava predstavuje vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v upravujúcej dĺžku premlčacej doby špeciálnu právnu úpravu. Z uvedeného vyplýva, že právo vymáhať poistné sa premlčuje po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola povinnosť platiť poistné uložená. To znamená, že od právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti platiť poistné plynie oprávnenému lehota troch rokov v rámci ktorej musí toto právo vymáhať poistné realizovať, tzn. uplatniť nárok na poistné v rámci konania o výkon rozhodnutia. Súd prvej inštancie bol názoru, že právo vymáhať poistné nie je totožné s právom vykonať rozhodnutie ukladajúce povinnosť platiť poistné, ale je skôr právom iniciovať výkon rozhodnutia, pričom vymáhať povinnosť vyplývajúcu z právoplatného rozhodnutia znamená iniciovať konanie o výkon tohto rozhodnutia. Ak by mal zákonodarca v úmysle stanoviť pre vykonanie rozhodnutia, ktorým sa predpísalo poistné lehotu troch rokov od jeho právoplatnosti, v rámci ktorých by malo dôjsť aj k faktickému vymoženiu poistného, podľa názoru súdu prvej inštancie by namiesto formulácie „právo vymáhať poistné sa premlčí“ použil formuláciu „rozhodnutie možno vykonať do...“ (napr. ust. o sociálnom poistení). Súd prvej inštancie tak konštatoval, že zákonodarca použitou formuláciou nemal na mysli stanoviť zdravotnej poisťovni lehotu troch rokov, v rámci ktorej by sa musela pohľadávku na poistnom reálne vymôcť, ale stanoviť zdravotnej poisťovni lehotu na to, aby predpísané poistné aj vymáhala, tzn. iniciovala konanie o výkon rozhodnutia v primeranej lehote po jeho predpísaní. Vzhľadom na to, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený (resp. jeho právny predchodca) podal dňa 30.06.2006, k premlčaniu práva vymáhať poistné nedošlo, nakoľko premlčacia lehota na vymáhanie predpísaného poistného uplynula dňa 20.12.2007, kedy už poistné vymáhané bolo.

4. Súd prvej inštancie tak mal za to, že ustanovením § 21 ods. 3 zák. o zdravotnom poistení nie je stanovená prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, v rámci ktorej by bolo nevyhnutné exekúciu nie len začať ale aj skončiť, ale že dané ustanovenie v súlade s gramatickým, logickým aj systematickým výkladom je potrebné vykladať tak, že v rámci trojročnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného je potrebné iniciovať konanie o výkon rozhodnutia, tzn. poistné vymáhať, čo v tomto konaní bolo zachované, z ktorého dôvodu súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. S poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku súd zamietol aj návrh povinného na odklad exekúcie, keďže nie je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že exekúciu zastaví.

6. Povinný v odvolaní uviedol, že súd svoje rozhodnutie oprel aj o ust. , ktoré nie je možné na túto vec uplatniť. Podľa povinného nemožno opomenúť, že právna úprava zdravotného poistenia ako lex specialis reguluje verejnoprávne vzťahy a preto sa nepoužije ust. , podľa ktorého premlčacia doba od uplatnenia po dobu konania neplynie a teda spočíva. Aj keď si oprávnený uplatnil právo na vymoženie poistného v trojročnej premlčacej dobe v zmysle , plynutie tejto lehoty sa v zmysle neprerušuje. Nedostatok všeobecnej úpravy premlčania pre účely zdravotného poistenie vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Právo vymáhať poistné v premlčacej dobe sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe a podanie návrhu na vykonanie exekúcie nespôsobuje spočívanie premlčacej doby v zmysle ust. , čo znamená, že právo vymáhať poistné sa neobmedzuje len na právo podať návrh na vykonanie exekúcie, ale v sebe zahŕňa aj právo vykonať rozhodnutie v rámci premlčacej doby. Povinný poukázal na to, že existujú súdne rozhodnutia, ktorými na podklade obdobných skutkových a právnych osobitostí prípadu bolo rozhodnuté tak, že exekúcie boli v týchto prípadoch zastavené (napr. rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 19.05.2016). S poukazom na Čl. 2 základných princípov (princíp právnej istoty) povinný tak oprávnene predvídal zastavenie exekúcie v zmysle rozhodovacej praxe a odlišným rozhodnutím sa cíti byť neprimerane poškodený oproti iným povinným, ktorým bola exekúcia v obdobných prípadoch zastavená, čo je aj v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu.

7. K odvolaniu povinného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že nakoľko predmetom odvolania nie sú skutočnosti týkajúce sa bezprostredne procesného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní, a v tomto štádiu konania ani skutočnosti týkajúce sa trov exekučného konania, nepovažuje za náležité sa k odvolaniu vyjadriť iným než uvedeným spôsobom.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

9. Uznesenie je vo výroku, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

10. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (387 ods. 2 ).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam povinného odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

15. V posudzovanom prípade sú exekučným titulom platobné výmery Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. XXXX/X/XXXX zo dňa 12.11.2004, č. 2568/2/2004 zo dňa 12.11.2004 a č. XXXX/X/XXXX zo dňa 12.11.2004, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 20.12.2004 a vykonateľnosť dňa 27.12.2004, ktorými bola povinnému uložená povinnosť do 8 dní od nadobudnutia právoplatnosti platobných výmerov zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného - Všeobecnej zdravotnej poisťovni dlžné poistné vo výške 737,60 EUR (22.221,- Sk), poplatok z omeškania z dlžného poistného vo výške 4.547,10 EUR (136.986,- Sk) a pokutu vo výške 165,97 EUR (5.000,- Sk) ako aj trovy súvisiace s vydaním platobného výmeru vo výške 5,84 EUR (176,- Sk). Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 11.07.2006 poverenie na vykonanie exekúcie.

16. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. v odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol ( Exekučného poriadku). Dôvodom pre zastavenie exekúcie však môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu.

18. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

19. Povinný dňa 16.05.2017 doručil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie podľa a Exekučného poriadku, pričom poukázal na ust. , a o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že právo vymáhať poistné vrátane poplatku z omeškania a pokuty sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné, poplatok z omeškania a pokuta predpísali. Vzhľadom na to, že platobné výmery nadobudli právoplatnosť dňa 20.12.2004 sa právo vymáhať poistné, poplatok z omeškania a pokuta podľa týchto platobných výmerov premlčalo, pričom v tejto dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu práva ale aj k faktickému vymoženiu predmetnej pohľadávky, t.j. právo vymáhať poistné v premlčacej dobe sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe.

20. Podľa o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len „“), právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

21. Podľa § 21 ods. 3 zák. o zdravotnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

22. Z ust. § 21 ods. 3 cit. zákona vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú, pričom k ich premlčaniu možno v exekúcii prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky.

23. Podľa § 21 ods. 4 zák. o zdravotnom poistení, pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3.

24. V zmysle vyššie cit. zák. ust. § 21 ods. 1 je zrejmé, že vymáhané poistné bolo predpísané v rámci 10- ročnej premlčacej doby, keďže bolo predpísané dlžné poistné za obdobie od 01.01.1995 do 31.10.1996 a bolo predpísané dňa 12.11.2004. Taktiež je zrejmé, že exekučné tituly nadobudli právoplatnosť dňa 20.12.2004 a návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 30.06.2006, teda v trojročnej premlčacej dobe podľa § 21 ods. 3 cit. zákona. Exekúcia je tak vedená zákonne, nedošlo k premlčaniu ani preklúzii exekučných titulov a preto je návrh povinného na zastavene exekúcie nedôvodný.

25. Zároveň odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.01.2018, v ktorom ústavný súd považoval vyššie uvedený výklad ust. § 21 ods. 3 zák. o zdravotnom poistení za vystihujúci jeho účel a zmysel. Podstata tohto ustanovenia spočíva v potrebe nútiť oprávneného, aby podal návrh na začatie exekúcie počas pevne a prísne stanovenej zákonnej lehoty. Toto pravidlo poskytuje povinnému ochranu, pretože vylučuje, aby rozhodnutie o začatí exekučného vymáhania poistného bolo ponechané bez obmedzenia iba na vôli oprávneného. obsahoval komplexnú úpravu časových limitov pre vymáhanie poistného (vrátane následkov ich nedodržania) a z jeho obsahu nevyplýva, že v trojročnej lehote plynúcej odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo sa vyžaduje pod hrozbou premlčacia tohto práva nielen začatie exekučného konania, ale i jeho skončenie vymožením.

26. Povinný tak nepreukázal, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na zastavenie exekúcie tak, ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd.

27. pritom taxatívne určuje dôvody pre zastavenie exekúcie a tieto nemožno rozširovať.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako vecne správne podľa ust. .

29. Výrok uznesenia, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol, nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože v tejto časti je odvolanie podané proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a nadobudol preto právoplatnosť.

30. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

31. Z ustanovenia § 56 ods. 8 Exekučného poriadku vyplýva, že pri rozhodovaní o odklade exekúcie je odvolanie prípustné len v tom prípade, ak súd prvej inštancie odklad exekúcie povolí. Procesne legitimovaným subjektom na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým bol odklad exekúcie povolený, je oprávnený. A contrario potom platí, že proti uzneseniu, ktorým bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie prípustné nie je.

32. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

33. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.

34. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že , ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie.

35. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

36. Vzhľadom na to, že odvolanie povinného bolo podané aj proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. odvolanie povinného v tejto časti odmietol.

37. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť ( ).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).