Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 11/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn.

a tiež predchádzajúcim postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Partizánske v bližšie nešpecifikovanom konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „postup okresného

súdu“), ako aj predchádzajúcim postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Partizánske (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v jeho trestnej veci.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že postupom okresného súdu malo dôjsť

k porušeniu jeho v záhlaví sťažnosti označených práv, pretože konanie pred okresným

súdom (predtým v prípravnom konaní pred orgánmi činným v trestnom konaní, pozn.) a tiež

Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) trvalo celkovo viac ako 13 rokov

a vec bola právoplatne skončená až 25. septembra 2017 na základe rozhodnutia krajského

súdu.

3. Sťažovateľ v sťažnosti žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom a navrhuje, aby ústavný súd vyslovil nálezom porušenie jeho označených

práv podľa a dohovoru a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 7 500 €.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ). Zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže preto vyplývať aj z toho, že

porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

7. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obdobného

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 dohovoru, k porušeniu

ktorých malo dôjsť postupom okresného súdu a tiež postupom okresného riaditeľstva,

ktorých spoločným menovateľom mala byť podľa názoru sťažovateľa neprimeraná celková

dĺžka konania pred všeobecnými súdmi a orgánmi činným v trestnom konaní v trvaní

13 rokov.

8. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (m. m. , , ,

). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa

môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (napr.

).

9. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu sú aj názory (napr. ,

, , , ), že ochrana základnému právu

podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade všeobecnými súdmi) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu

došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva/práv,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

10. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

v nadväznosti na vyslovenie porušenia v spojení s dohovoru

je teda to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola

sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nedochádza, je daný dôvod na

odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

11. V tejto trestnej veci je zrejmé, že sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému

súdu 20. novembra 2017 namietal prieťahy v konaní a postupe okresného súdu, ako aj

okresného riaditeľstva (bez bližšej špecifikácie), pričom sám uvádza, že toto konanie bolo

právoplatne skončené 25. septembra 2017. Ústavný súd tiež zistil, že v jeho veci okresný

súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 8. februára 2017 a konanie pred okresným

súdom bolo v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. tak už

právoplatne skončené.

12. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď sťažovateľ doručil ústavnému súdu

sťažnosť, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo už konanie v merite na označených orgánoch

súdnej moci právoplatne skončené, z čoho vyplýva logický záver, že v tomto čase už

k žiadnym prieťahom v trestnom konaní nedochádzalo. V neposlednom rade ústavný súd

dodáva, že sťažovateľ napádal iba prieťahy v konaní pred okresným súdom, a nie aj

v konaní pred krajským súdom, ktorý rozhodoval vo veci ako súd odvolací.

13. Zistený faktický stav bol vo vzťahu k obsahu sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

namietal porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v právoplatne skončenom trestnom konaní, s prihliadnutím na zmysel

a účel ochrany týchto práv relevantný pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa je

v tejto súvislosti neopodstatnená, čo v zmysle § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde zakladá

dôvod na jej odmietnutie z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo preto už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2018