Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 27/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miloslav Šimkovič, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 9. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 dohovoru uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj

„okresný súd“) sp. zn. z 9. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

o odporovateľnosti právneho úkonu vedeného okresným súdom. Napadnutým rozhodnutím

okresný súd pripustil zmenu subjektu na strane žalovaného. To v dôsledkoch znamená, že

z konania vystúpil pôvodný žalovaný v prvom rade a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta, že v predmetnom konaní nie je daná jeho pasívna

vecná legitimácia a že bol okresným súdom nedôvodne vtiahnutý do konania, s ktorým

nemá nič spoločné.

V konkrétnostiach je sťažnosťou namietané: „V odôvodnení rozsudku chýbajú

akékoľvek úvahy súdu prečo v rozpore s návrhom žalobcu zo dňa 12.9.2017 vo výroku súd

rozhodol, že pripúšťa, aby z konania na strane žalovaného v 1. rade vystúpil D. P. a na jeho

miesto do konania vstúpil (sťažovateľ) v návrhu označený ako budúci

odporca v treťom rade. V odôvodnení v bode 2 súd uviedol, že právny zástupca žalobcov

podaním doručeným súdu dňa 12.9.2017 oznámil zánik procesnej subjektivity spoločnosti

ktorá zanikla zlúčením s právnym nástupcom v bode 3

odôvodnenia súd uviedol, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločníkmi

v spoločnosti sú a žalovaný v 1. rade - ,

avšak žalovaný v 1. rade je stranou sporu (???). Následne súd odcitoval § 161 ods. 1

a ods. 3 a až 3 . V bode 4 odôvodnenia uznesenia súd uviedol, že

v zmysle uvedených zákonných ustanovení návrhu na zmenu na strane žalovaného vyhovel

a pripustil, aby do konania na miesto pôvodne označeného žalovaného v 1. rade vstúpil ten,

na koho práva v dôsledku zlúčenia prešli (???). Predmetom sporu a odporovateľného

právneho úkonu v spore však nie je zlúčenie spoločností, ani akýkoľvek úkon pôvodnej

spoločnosti alebo jej právneho nástupcu Táto úvaha súdu

nemá oporu v skutkovom a právnom stave v konaní...

... Okresný súd Bratislava I sťažovateľovi dokonca nikdy ani len nedoručil návrh

žalobcov, na základe ktorého vydal svojvoľné uznesenie o vstupe sťažovateľa do konania

a nedal pred rozhodnutím sťažovateľovi žiadnu možnosť sa vyjadriť resp. sa nedôvodnému

a nezákonnému vstupu do konania brániť. O to viac sťažovateľ vníma porušenie práva

na spravodlivý proces v zmysle SR, ak voči predmetnému uzneseniu nie je

možný opravný prostriedok a sťažovateľ nemá vôbec možnosť sa akokoľvek procesne

brániť, na základne svojvoľného a nezákonného rozhodnutia musí iba jednoducho „strpieť“

svoju účasť v konaní, ktoré sa ho nijak netýka. Naviac, keď neexistuje súvislosť medzi

sťažovateľom ako fyzickou osobou, obchodnou spoločnosťou resp. jeho

obchodným podielom v nej a žalobcami Ing. E. M., PhD a Ing. J. M., PhD, ktorí spoločne

vystupujú na opačnej strane. Prvoinštančný súd sťažovateľa nedôvodne, arbitrárne

a svojvoľne určil ako účastníka konania - žalovaného v 1. rade na miesto D. P., čo

sťažovateľ považuje za šikanózny výkon a zjavné zneužitie práva, ktoré podľa

nepožíva právnu ochranu , na čo súd jednostranne, neobjektívne a zaujato v neprospech

sťažovateľa vôbec neprihliadol. Čím došlo de facto k odopretiu práva sťažovateľa na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru a porušeniu práva na spravodlivý proces podľa

SR a Dohovoru a porušeniu zásady rovnosti účastníkov.“

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 9. októbra

2017 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, aby napadnuté

rozhodnutie okresného súdu zrušil, aby vec vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi

priznal náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

sťažovateľa v konaní a z neho vychádzajúce tvrdenie o svojvôli okresného súdu pri vedení

sporu.

Okresný súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie takto: «1. Žalobca sa žalobou zo dňa

04.07.2012, doručenou súdu dňa 06.07.2012, domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí

odporovateľnosť právneho úkonu.

2. Právny zástupca žalobcov podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 oznámil

zánik procesnej subjektivity spoločnosti so sídlom..., ktorá zanikla

zlúčením s právnym nástupcom so sídlom...

3. Z výpisu z Obchodného registra SR, vložka číslo:..., oddiel: ..., súd zistil, že došlo

k dobrovoľnému výmazu spoločnosti a z výpisu z Obchodného registra SR,

vložka číslo:..., oddiel:... bolo preukázané, že právnym nástupcom spoločnosti

v dôsledku zlúčenia je spoločnosť so sídlom..., pričom

v pozícii spoločníka spoločnosti je , trvale bytom...

a žalovaný v 1. rade - , avšak žalovaný v 1. rade je stranou sporu.

Podľa ustanovenia

(ďalej len „CSP"), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len

„procesné podmienky“).

Podľa ustanovenia , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže

pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie konči. Ak sa

nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia , (1) ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,

s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná môže

žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie

návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo

prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu.

Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje

do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

4. Nakoľko má súd za preukázané, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne

predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, súd

v zmysle uvedených zákonných ustanovení návrhu na zmenu na strane žalovaného vyhovel

a pripustil, aby do konania na miesto pôvodne označeného žalovaného v 1. rade vstúpil ten,

na koho práva v dôsledku zlúčenia prešli.»

Ústavný súd vychádza z toho, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia rozhodnutia okresného

súdu dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ

v konaní nastolil. V napadnutom rozhodnutí vysvetlil skutkové aj právne okolnosti

opodstatňujúce jeho rozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, ako sa súd

vysporiadal s tými z argumentov sťažovateľa, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 46

ods. 1 a dohovoru odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru sťažnosť neobsahuje

odôvodnenie ( ), čo zakladá odmietnutie zvyšku

sťažnosti podľa z dôvodu absencie zákonom

predpísaných náležitostí.

O ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého rozhodnutia krajského súdu a napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,

vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, náhrada trov konania) z dôvodu

odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018