Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 27/2018
PDF · 169.69 KB
No categories available
II. ÚS 27/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátskou kanceláriou AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miloslav Šimkovič, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35 Cb 141/2012
z 9. októbra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný
prostriedok podľa čl. 13 dohovoru uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj
„okresný súd“) sp. zn. 35 Cb 141/2012 z 9. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania
o odporovateľnosti právneho úkonu vedeného okresným súdom. Napadnutým rozhodnutím
okresný súd pripustil zmenu subjektu na strane žalovaného. To v dôsledkoch znamená, že
z konania vystúpil pôvodný žalovaný v prvom rade a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ.
Sťažovateľ sťažnosťou namieta, že v predmetnom konaní nie je daná jeho pasívna
vecná legitimácia a že bol okresným súdom nedôvodne vtiahnutý do konania, s ktorým
nemá nič spoločné.
V konkrétnostiach je sťažnosťou namietané: „V odôvodnení rozsudku chýbajú
akékoľvek úvahy súdu prečo v rozpore s návrhom žalobcu zo dňa 12.9.2017 vo výroku súd
rozhodol, že pripúšťa, aby z konania na strane žalovaného v 1. rade vystúpil D. P. a na jeho
miesto do konania vstúpil (sťažovateľ) v návrhu označený ako budúci
odporca v treťom rade. V odôvodnení v bode 2 súd uviedol, že právny zástupca žalobcov
podaním doručeným súdu dňa 12.9.2017 oznámil zánik procesnej subjektivity spoločnosti
ktorá zanikla zlúčením s právnym nástupcom v bode 3
odôvodnenia súd uviedol, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločníkmi
v spoločnosti sú a žalovaný v 1. rade - ,
avšak žalovaný v 1. rade je stranou sporu (???). Následne súd odcitoval § 161 ods. 1
a ods. 3 CSP a § 80 ods. 1 až 3 CSP. V bode 4 odôvodnenia uznesenia súd uviedol, že
v zmysle uvedených zákonných ustanovení návrhu na zmenu na strane žalovaného vyhovel
a pripustil, aby do konania na miesto pôvodne označeného žalovaného v 1. rade vstúpil ten,
na koho práva v dôsledku zlúčenia prešli (???). Predmetom sporu a odporovateľného
právneho úkonu v spore však nie je zlúčenie spoločností, ani akýkoľvek úkon pôvodnej
spoločnosti alebo jej právneho nástupcu Táto úvaha súdu
nemá oporu v skutkovom a právnom stave v konaní...
... Okresný súd Bratislava I sťažovateľovi dokonca nikdy ani len nedoručil návrh
žalobcov, na základe ktorého vydal svojvoľné uznesenie o vstupe sťažovateľa do konania
a nedal pred rozhodnutím sťažovateľovi žiadnu možnosť sa vyjadriť resp. sa nedôvodnému
a nezákonnému vstupu do konania brániť. O to viac sťažovateľ vníma porušenie práva
na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR, ak voči predmetnému uzneseniu nie je
možný opravný prostriedok a sťažovateľ nemá vôbec možnosť sa akokoľvek procesne
brániť, na základne svojvoľného a nezákonného rozhodnutia musí iba jednoducho „strpieť“
svoju účasť v konaní, ktoré sa ho nijak netýka. Naviac, keď neexistuje súvislosť medzi
sťažovateľom ako fyzickou osobou, obchodnou spoločnosťou resp. jeho
obchodným podielom v nej a žalobcami Ing. E. M., PhD a Ing. J. M., PhD, ktorí spoločne
vystupujú na opačnej strane. Prvoinštančný súd sťažovateľa nedôvodne, arbitrárne
a svojvoľne určil ako účastníka konania - žalovaného v 1. rade na miesto D. P., čo
sťažovateľ považuje za šikanózny výkon a zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 CSP
nepožíva právnu ochranu , na čo súd jednostranne, neobjektívne a zaujato v neprospech
sťažovateľa vôbec neprihliadol. Čím došlo de facto k odopretiu práva sťažovateľa na účinný
prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru a porušeniu práva na spravodlivý proces podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a porušeniu zásady rovnosti účastníkov.“
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35 Cb 141/2012 z 9. októbra
2017 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, aby napadnuté
rozhodnutie okresného súdu zrušil, aby vec vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi
priznal náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané dohovorom boli
porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa
porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné
záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom
ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú
odlišnosť (II. ÚS 27/07).
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam
(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
sťažovateľa v konaní a z neho vychádzajúce tvrdenie o svojvôli okresného súdu pri vedení
sporu.
Okresný súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie takto: «1. Žalobca sa žalobou zo dňa
04.07.2012, doručenou súdu dňa 06.07.2012, domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí
odporovateľnosť právneho úkonu.
2. Právny zástupca žalobcov podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 oznámil
zánik procesnej subjektivity spoločnosti so sídlom..., ktorá zanikla
zlúčením s právnym nástupcom so sídlom...
3. Z výpisu z Obchodného registra SR, vložka číslo:..., oddiel: ..., súd zistil, že došlo
k dobrovoľnému výmazu spoločnosti a z výpisu z Obchodného registra SR,
vložka číslo:..., oddiel:... bolo preukázané, že právnym nástupcom spoločnosti
v dôsledku zlúčenia je spoločnosť so sídlom..., pričom
v pozícii spoločníka spoločnosti je , trvale bytom...
a žalovaný v 1. rade - , avšak žalovaný v 1. rade je stranou sporu.
Podľa ustanovenia §161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP"), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).
Podľa ustanovenia § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže
pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie konči. Ak sa
nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia § 80 CSP, (1) ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná môže
žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie
návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo
prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu.
Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje
do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
4. Nakoľko má súd za preukázané, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, súd
v zmysle uvedených zákonných ustanovení návrhu na zmenu na strane žalovaného vyhovel
a pripustil, aby do konania na miesto pôvodne označeného žalovaného v 1. rade vstúpil ten,
na koho práva v dôsledku zlúčenia prešli.»
Ústavný súd vychádza z toho, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Ústavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ
v konaní nastolil. V napadnutom rozhodnutí vysvetlil skutkové aj právne okolnosti
opodstatňujúce jeho rozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, ako sa súd
vysporiadal s tými z argumentov sťažovateľa, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru sťažnosť neobsahuje
odôvodnenie (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čo zakladá odmietnutie zvyšku
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu absencie zákonom
predpísaných náležitostí.
O ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie
napadnutého rozhodnutia krajského súdu a napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,
vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, náhrada trov konania) z dôvodu
odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2018