Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 542/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka,

prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou Mgr. Annou Angelovičovou, advokátska kancelária, Slánska 20A, Prešov,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Anny

Angelovičovej, advokátska kancelária, Slánska 20A, Prešov, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 8. novembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. koná

okresný súd od 9. augusta 2010 o návrhu sťažovateľky na vyporiadanie BSM, pričom podľa

tvrdení sťažovateľky okresný súd v danej veci koná neefektívne a so zbytočnými prieťahmi,

a to aj napriek tomu, že okresný súd uznal jej sťažnosť na prieťahy v konaní

za opodstatnenú. Podľa sťažovateľky neefektívny postup okresného súdu v danej veci

spočíva v tom, že nariadil opakovane znalecké dokazovanie, ktoré však nenariadil súbežne,

aj keď išlo o ocenenie odlišných vecí (motorové vozidlá, cenné papiere, byt, pozn.), ale

po sebe, v dôsledku čoho sa celé konanie neefektívne predĺžilo, pričom najmä vzhľadom

na plynutie času sa už tieto znalecké posudky stali neaktuálnymi a navyše odporca už tento

ocenený majetok aj predal, a tiež aj z dôvodu, že okresný súd nespolupracoval

s ustanovenými znalcami, keďže im nedoručoval spisový materiál až na ich opakované

urgencie. Podľa sťažovateľky v dôsledku tohto nesústredeného a neefektívneho postupu

okresného súdu sa odďaľuje právoplatné skončenie konania a predlžuje sa stav jej právnej

neistoty.

3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:

«Na základe týchto skutočnosti sa sťažovateľka dlhodobo očitá v stave právnej

neistoty, pretože od podania jej žaloby uplynulo takmer 8 rokov. Kvôli neriešeniu veci je

dlhodobo psychicky frustrovaná a má vážne finančné problémy. Celý tento stav vedie

k zníženiu kvality jej zdravia a života. Nemá už pomaly ani víziu, že sa dočká spravodlivého

vyriešenia veci, keďže žalovaný takmer celý majetok „strovil“.»

4. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo ..., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj jej právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

8.000, EUR (slovom osemtisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť náhradu trov

konania vo výške 1.623,30 EUR za dva úkony právnej služby a 2x paušál á 8,84 Eur na účet

právnej zástupkyne, advokátky Mgr. Anny Angelovičovej so sídlom Slánska 20A, Prešov,

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za okresný súd písomne vyjadril jeho

predseda listom sp. zn. Spr. 492/2017 zo 14. decembra 2017 a k vhodnosti ústneho

prejednania veci sa právna zástupkyňa sťažovateľky vyjadrila listom z 30. novembra 2017.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov v danej veci tiež uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje so zisteniami

podpredsedníčky okresného súdu uvedenými v liste sp. zn. Spr. 2054/2017

z 21. apríla 2017, ktorým bola vybavená sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní

adresovaná predsedovi okresnému súdu, v ktorom uviedla:

„Po prešetrení všetkých relevantných skutočností som dospela ku záveru, že Vaša

sťažnosť je dôvodná, došlo ku pochybeniu súdu pri doručovaní spisu znalcovi. Predmetný

súdny spis bol prerozdelený z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne

JUDr. Anny Moravovej a dňa 21.03.2017 pridelený do súdneho oddelenia JUDr. Tatiany

Buchvaldovej.

Prieťah v konaní bol spôsobený aj zdravotnými problémami zákonnej sudkyne

a procesný postup súdu bol napravený úpravou zo dňa 05.04.2017 a 06.04.2017.“

5.2 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení tiež uviedol:

„Súhlasím s tým, aby ústavný súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.“

5.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho

pojednávania uviedla:

„... súhlasím s prejednaním a rozhodnutím vyššie uvedenej veci bez nariadenia

ústneho pojednávania.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako aj

práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní –

vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva

– ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok

na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie

o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov (, , ).

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

10. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd posudzované

konanie, ktorého predmetom je vyporiadanie BSM, v zásade nepovažuje za právne ani

skutkovo zložité, aj keď v danom prípade možno uznať určitý stupeň skutkovej náročnosti

konania v dôsledku nutnosti nariaďovania znaleckého dokazovania znalcami z viacerých

vedných odborov. Avšak ani táto skutočnosť v kontexte s charakterom procesného postupu

okresného súd (pozri bod 12) v konečnom dôsledku nemôže ospravedlniť viac ako 7 rokov

trvajúce konanie bez jediného meritórneho rozhodnutia vo veci. Napokon aj samotný

okresný súd uznal sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú.

11. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania,

z prehľadu procesných úkonov poskytnutých okresným súdom ústavný súd nezistil, žeby

sťažovateľka svojím správaním prispela k podstatnému predĺženiu posudzovaného konania,

práve naopak, sťažovateľka sa v zastúpení svojou právnou zástupkyňou zúčastňovala

na nariadených pojednávaniach, v primeraných lehotách reagovala na výzvy okresného

súdu a opakovane urgovala nariadenie pojednávania alebo pokračovanie v konaní. V tejto

súvislosti sa však žiada podotknúť, že sťažovateľka musí strpieť predĺženie konania

v dôsledku aj jej žiadosti o odročenie pojednávaní z dôvodu pokusu účastníkov konania

o mimosúdne urovnanie, keďže z tohto dôvodu, t. j. z dôvodu žiadosti účastníkov konania,

mali byť odročené pojednávania konané 18. októbra 2012, 24. januára 2013

a 7. januára 2015.

12. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu, pričom

pri vyhodnotení tohto postupu bol ústavnému súdu podkladom prehľad procesných úkonov

v danej veci spracovaný a predložený okresným súdom (prehľad miestami nebol spracovaný

chronologicky, keďže skoršie dátumy predchádzali dátumy neskoršie, pozn.).

12.1 Ústavný súd v postupe okresného súdu zistil v prvom rade viaceré obdobia

absolútnej procesnej pasivity, resp. stagnácie, a to napríklad od 24. februára 2011, keď sa

konalo pojednávanie, do 23. júna 2011, keď sa konalo ďalšie pojednávanie, t. j. takmer

4 mesiace, pričom v tomto medziobdobí okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že okresný súd opakovane nariaďoval

pojednávania s veľkými časovými odstupmi, aj napriek tomu, že v ich rámci nevykonával

žiadne dokazovanie. Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní takmer 9 mesiacov ústavný súd

zistil v období od 23. júna 2011, keď sa konalo pojednávanie, do 15. marca 2012, keď

okresný súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie. Okresný súd bol nečinný v trvaní

8 mesiacov aj v období od 9. mája 2014, keď sťažovateľka zložila preddavok na znalecké

dokazovanie, do 15. decembra 2014, keď okresný súd vyzval ustanoveného znalca, aby

predložil znalecký posudok. Okresný súd nevyvinul adekvátnu procesnú aktivitu v trvaní

takmer 7 mesiacov ani v období od 23. mája 2017, keď bol okresnému súdu predložený

znalecký posudok, do 11. decembra 2017, keď okresný súd zaslal znalecký posudok

na vyjadrenie účastníkom konania.

12.2 Podľa zistenia ústavného súdu sa postup okresného súdu vyznačuje aj

neefektívnosťou, keď okresný súd v konaní, ktoré začalo 9. augusta 2010, nariadil prvýkrát

znalecké dokazovanie až po viac ako 3 rokoch a 2 mesiacoch, a to 4. novembra 2013, aj keď

išlo o konanie, v ktorom bola od počiatku sporná otázka hodnoty vysporiadavaného

majetku. Navyše, okresný súd postupoval neefektívne aj v tom, že znalecké dokazovania,

ktorých predmetom bolo ocenenie odlišných vecí, nenariadil súbežne, ale po sebe, a to

s veľkými časovými odstupmi (v poradní ďalšie znalecké dokazovanie bolo nariadené

28. apríla 2016), pričom okresný súd vágne spolupracoval aj s ustanovenými znalcami, keď

im zasielal spis pre účely spracovania znaleckých posudkov až po ich urgenciách.

13. Uvedené zistenia boli podkladom, na základe ktorých ústavný súd konštatoval

porušenie sťažovateľkou označených práv, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

IV.

14. V nadväznosti na bod 1 výroku a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

15.1 Sťažovateľka sa domáhala priznania jej primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 8 000 €.

15.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením,

preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € tak, ako to

je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

15.3 Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

16. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

úhradu v sume 1 623,30 €. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd

vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny

(§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €

a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

16.1 S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 312,34 € vrátane režijného paušálu.

Ústavný súd sťažovateľke nepriznal nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2017, a to za vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania

po prijatí sťažnosti, pretože toto vyjadrenie neprinieslo žiadne nové poznatky

k meritórnemu prejednaniu veci. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej

sume 312,34 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2018