Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 28/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Green Art a. s., Hradská 60/A,

Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Green Art a. s. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Green Art a. s., Hradská 60/A, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. júna 2017 (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava II rozhodol

rozsudkom zo 17. februára 2015 v konaní sp. zn. , ktorým zaviazal

sťažovateľku na zaplatenie sumy 23 657,34 € s príslušenstvom. Proti označenému rozsudku

sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) tak, že ho uznesením sp. zn. z 27. januára 2016 odmietol.

Sťažovateľka proti označenému uzneseniu krajského súdu podala dovolanie 21. marca

2016, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že jej dovolaniu

vyhovel, dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje, že „Okresný súd Trnava uznesením zo dňa

16.6.2016, sp. zn. začal reštrukturalizačné konanie sťažovateľa. Následne dňa

1.7.2016 Krajský súd Trnava uznesením sp. zn. povolil reštrukturalizáciu

sťažovateľa... Dňa 13.01.2017 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného

súdu Trnava, ktorým tento súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a

reštrukturalizáciu žalovaného skončil.“. Sťažovateľka s poukazom na uvedené namieta, že

najvyšší súd pochybil, keď po skončení reštrukturalizácie vydal napadnuté uznesenie,

pretože „zverejnením uznesenia o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku

zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené

podľa “ o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka je preto

presvedčená o tom, že postupom najvyššieho súdu v označenom dovolacom konaní a jeho

napadnutým uznesením došlo k porušeniu jej označeného základného práva na súdnu

ochranu.

4. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka v závere svojej

sťažnosti navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej

základného práva podľa postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie zruší a vec

vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd zistil, že krajský súd po vrátení veci dovolacím súdom rozhodol

uznesením sp. zn. zo 6. septembra 2017, ktorým zrušil rozsudok Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. z 20. januára 2015. V odôvodnení svojho

označeného uznesenia konštatoval skutočnosti uvádzané sťažovateľkou, a to, že prebehlo

reštrukturalizačné konanie sťažovateľky, preto ex lege došlo k zastaveniu konania

13. januára 2017. Zároveň konštatoval, že k zastaveniu konania došlo po rozhodnutí súdom

prvej inštancie a zastavenie sa týka celého konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil, pretože bol toho názoru, že takýto postup je v súlade s čl. 4 Civilného sporového

poriadku a zodpovedá rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov. Označené uznesenie

krajského súdu uznesením sp. zn. zo 6. septembra 2017 bolo doručené

právnemu zástupcovi sťažovateľky 31. októbra 2017 a nadobudlo právoplatnosť

6. novembra 2017.

9. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že predpokladom

na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa je také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu

pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť

procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v (účinnom

do 30. júna 2016, m. m. , , ). Rovnako v súlade

so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd poukazuje na to, že základné právo

na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „je výsledkové“, to znamená, musí mu

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.

, , , ).

10. Z uvedeného vyplýva, že ústavnou kompetenciou ústavného súdu nemôže byť

zmena alebo náprava prípadného, či už namietaného alebo skutočného pochybenia

všeobecných súdov v dosiaľ neskončených konaniach, ale je zásadne povolaný posúdiť, či

konanie ako celok a jeho výsledok po právoplatnom skončení veci obstoja z komplexného

hľadiska v ústavnoprávnej rovine. Každý iný postup by neprípustne rozširoval jeho

kompetencie a vo svojich dôsledkoch z neho robil ďalšiu súdnu inštanciu, ktorá by bola

mimoriadna okrem iného aj tým, že by mohla zasahovať do dosiaľ prebiehajúcich konaní

(obdobne ).

11. Ústavný súd s poukazom na zistenia uvedené v bode 8 tohto rozhodnutia

konštatuje, že krajský súd svojím uznesením sp. zn. zo 6. septembra 2017

odstránil pochybenie najvyššieho súdu ešte pred podaním tejto sťažnosti, pričom v čase

rozhodovania o sťažnosti sťažovateľky je jej vec právoplatne skončená.

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

13. Keďže samotným napadnutým uznesením najvyššieho súdu nedošlo

k nenapraviteľnému zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa a namietané pochybenie najvyššieho súdu bolo napravené

uznesením krajského súdu, pričom vec sťažovateľky je v čase rozhodovania ústavného súdu

právoplatne skončená, ústavný súd jej sťažnosť odmietol v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

14. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ostatnými v nej uplatnenými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2018