Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 95/2018
PDF · 149.16 KB
No categories available
II. ÚS 95/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Viglaským, advokátska kancelária, Mlynská 54,
Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2
v spojení s čl. 2 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b) a c) a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 92/2012, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 To 30/2014, postupom a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2 To 18/2016
z 27. júla 2016 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany, Okresnej
prokuratúry Topoľčany a Krajskej prokuratúry v Nitre v prípravnom konaní, ktoré
predchádzalo uvedenému súdnemu konaniu, a takto
rozhodol:
Sťažnosť , , o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra
2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 3, čl. 46 ods. 1,
čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1
a 3 písm. a), b) a c) a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 92/2012, postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej aj
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 30/2014, postupom a rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2 To 18/2016 z 27. júla 2016 a taktiež postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany, Okresnej prokuratúry Topoľčany a Krajskej
prokuratúry v Nitre v prípravnom konaní, teda postupom orgánov činných v trestnom
konaní, pretože bol sťažovateľ odsúdený za trestné činy súvisiace s jeho výkonom funkcie
starostu a prekvalifikovanie trestného činu malo porušiť hlavne jeho právo na obhajobu.
2. Zo sťažnosti a súvisiacich rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 2 To 18/2016 z 27. júla 2016 (IČČS: 4612010198) odsúdený z toho
dôvodu, že ako starosta obce Tovarníky v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej
republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí
a primátorov miest v znení neskorších predpisov bez predchádzajúceho potrebného súhlasu
obecného zastupiteľstva si (i) dvakrát vyplatil odmenu na základe ním podpísanej dohody
o vykonaní práce, (ii) preplatil 4 dni dovolenky, (iii) dal pokyn na vyplatenie odmien
hlavnej kontrolórke a tiež (iv) pozmenil obsah uznesenia č. 34/2010 z 21. riadneho
zasadnutia obecného zastupiteľstva, a to tak, že v ňom doplnil body „J“, „K“ a „I“
prejednávajúce schválenie rekonštrukcie a prestavby obecného úradu a s tým súvisiaci
návrh na financovanie formou úveru a takto pozmenené uznesenie následne použil ako
pravé v banke, na základe čoho bol požadovaný úver poskytnutý. (v) Napokon bez
schválenia vyraďovacej komisie, ktorá ani nebola zriadená, podpísal darovaciu zmluvu,
na základe ktorej daroval inej obci hnuteľný majetok vo vlastníctve obec Tovarníky.
3. Krajský súd na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku (bod 7 uznesenia)
rozhodol tak, že niektoré skutky sťažovateľa „prekvalifikoval“ z prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa na spreneveru, pretože podľa judikátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tz 5/2004 je zodpovednosť
verejného činiteľa spojená s osobou, a nie činnosťou, a dané skutky neboli spáchané
v súvislosti s právomocou starostu.
4. Sťažovateľ namieta, že celé jeho trestné konanie bolo zaťažené tým, že nebola
ustálená, resp. ustaľovala sa právna kvalifikácia jeho skutku, a ďalej tým, že krajský súd
sám prekvalifikoval ním spáchaný skutok, čím bola porušená kontradiktórnosť konania,
jeho obhajoba, a tak právo na súdnu ochranu v trestnom konaní.
5. Z týchto dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Postupom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Topoľčanoch, Okresnej
prokuratúry v Topoľčanoch, Krajskej prokuratúry v Nitre, v konaniach označených v texte
sťažnosti. Okresného súdu v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn 2T/92/2012
a Krajského súdu v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn. 2To/30/2014 a 2To/18/2016,
boli porušené základné práva sťažovateľa zaručené mu:
čl. 17 ods. 2 - nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy - každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá
čl. 48 ods. 2 Ústavy - každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom
čl. 50 ods. 3 Ústavy - obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na
prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
čl. 46 ods. 1 Ústavy - každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru - každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru - každý, kto je obvinený z trestného činu má
minimálne právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s
povahou a dôvodom obvinenia proti nemu
čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru - každý, kto je obvinený z trestného činu má
minimálne právo mať primeraný Čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.
čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru - každý, kto je obvinený z trestného činu má
minimálne právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu
čl. 7 ods. 1 Dohovoru - nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré
v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva
trestným činom.
Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/18/2016 zo dňa
27. 7. 2016 a prikazuje, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov, vracia vec na ďalšie konanie
a zakazuje pokračovanie v porušovaní základných práv.
Ústavný súd ukladá Okresnému riaditeľstvu PZ v Topoľčanoch, Okresnej
prokuratúre v Topoľčanoch, Krajskej prokuratúre v Nitre, Okresnému súdu v Topoľčanoch
a Krajskému súdu v Nitre, aby do dvoch mesiacov od doručenia nálezu zaplatili spoločne
a nerozdielne sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie za porušovanie jeho
základných práv v rozsahu 35 000,- €.
Ústavný súd ukladá Okresnému riaditeľstvu v Topoľčanoch, Okresnej prokuratúre
v Topoľčanoch, Krajskej prokuratúre v Nitre, Okresnému súdu v Topoľčanoch a Krajskému
súdu v Nitre, aby do 15 dní od doručenia nálezu spoločne a nerozdielne zaplatili náhradu
trov konania sťažovateľovi, a to jeho zástupcovi JUDr. Jaroslavovi Viglaskému.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustné návrhy môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
7. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom
vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol
v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred
odvolacím súdom.
8. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľa, že prekvalifikovaním skutkovej podstaty
trestného činu krajským súdom, resp. včasným neustálením právnej kvalifikácie orgánmi
činnými v trestnom konaní, bola porušená kontradiktórnosť jeho trestného konania, jeho
obhajoba, a tak právo na súdnu ochranu v trestnom konaní. Ide o relevantné otázky
ústavnosti trestného konania.
9. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a ochranu základných práv
a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.
10. Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd poskytuje ochranu základným
právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné
súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že
všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana
základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou
a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti je preto subsidiárna a
nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis
mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť
využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).
11. Pri príprave rozhodnutia ústavný súd najprv v judikatúre najvyššieho súdu zistil,
že otázku kvalifikácie, resp. prekvalifikácie skutku vo vzťahu k obhajobným právam
najvyšší súd riadne preskúmava v režime dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku: Dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo
na obhajobu (porov. sp. zn. 3 Tdo 25/2015, sp. zn. 6 Tdo 36/2016). Sťažnosť mohla byť
preto odmietnutá ako neprípustná už na základe tohto dôvodu, a to zvlášť vtedy, ak mal
sťažovateľ k dispozícii trojročnú lehotu na podanie dovolania.
12. Ústavný súd však zároveň zistil, že sťažovateľ 21. januára 2017 podal takéto
dovolanie. V záujme právnej istoty najvyšší súd ústavnému súdu zaslal sťažovateľovo
dovolanie, ktoré sa dôvodmi prekrýva s ústavnou sťažnosťou. Podľa informácii
z najvyššieho súdu termín verejného zasadnutia ešte nebol určený.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že aktuálne poskytuje ochranu sťažovateľovým
právam najvyšší súd v konaní o dovolaní, sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, a tak je sťažnosť
neprípustná podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
14. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 681/2017, bod 6.9),
tak môže sťažovateľ po rozhodnutí najvyššieho súdu napadnúť ústavnou sťažnosťou
dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu a so zachovaním lehoty zároveň aj rozsudok
krajského súdu sp. zn. 2 To 18/2016 z 27. júla 2016 napadnutý v tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2018