Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/25/2015

Identifikačné číslo spisu: 5712010886 Dátum vydania rozhodnutia: 09.09.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5712010886.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvinenej E. S., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2015 v Bratislave, o dovolaní manžela obvinenej E. S., C. S., podaného prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Miriam Podhradskej, advokátky v Martine, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 7. októbra 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie manžela obvinenej E. S. C. S. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Martin z 25. júna 2014, sp. zn. , bola obvinená E. S. uznaná za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , , ktorého sa dopustila na skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby po 1. júli 2010 v mieste svojho trvalého bydliska v obci E., okres Q., v rodinnom dome č. XX, maloletého E. Z., nar. X. E. XXXX, ktorý jej a C. S., nar. XX. E. XXXX, bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo 6. októbra 2009, sp. zn. , počnúc dňom 1. júla 2010, zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, opakovane a často trestala tak, že ho bila remeňom, zväzovala mu ruky a nohy, neskôr mu ich lepila za chrbtom, nahého ho nechávala spávať na zemi, lebo sa pocikával a pokakával, zatvárala ho do igelitového vreca na odpadky, opakovane ho sprchovávala studenou vodou, nepúšťala ho mimo priestorov vyššie uvedeného rodinného domu, nenavštevovala s ním pediatrickú, ani inú odbornú ambulanciu aj napriek tomu, že si to jeho zdravotný stav vyžadoval, pričom naposledy 14. septembra 2011 v čase okolo 11:30 hod. po tom, čo sa maloletý E. Z., nar. X. E. XXXX pocikal, vyzliekla ho donaha a vo vani ho osprchovala horúcou vodou, čím mu spôsobila rozsiahle popáleniny hrudníka, brucha, oblasti prednej a zadnej časti trupu, genitálií, oboch stehien I. až III. stupňa, ktoré zasiahli 42 % tela maloletého E. Z., a následne mu nezabezpečila včasnú lekársku odbornú pomoc, liečila ho nesprávnym postupom, v dôsledku čoho dňa 16. septembra 2011 o 7.15 hod. maloletý E. Z., nar. X. E. XXXX, na následky rozvinutia popáleninového šoku zomrel.

Za to bol obvinenej E. S. uložený podľa , , , , za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa , nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov, na výkon ktorého bola podľa zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obvinená E. S., ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Miriam Podhradskej .

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 7. októbra 2014, sp. zn. , podľa , zrušil rozsudok Okresného súdu Martin z 25. júna 2014, sp. zn. , vo výroku o treste a podľa obvinenej E. S. uložil podľa , , , za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa , trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bola podľa zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia .

Proti tomuto rozsudku podal, prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Miriam Podhradskej, dovolanie v prospech obvinenej E. S. jej manžel C. S.. Dovolanie podal z dôvodov dovolania uvedených v a . Obvinená E. S. písomným podaním zo 17. januára 2015 vyjadrila písomný súhlas s tým, aby jej manžel C. S. podal v jej prospech dovolanie ().

V písomných dôvodoch dovolania manžel obvinenej E. S. nesúhlasil s právnym posúdením skutku, ktorý by zakladal trestnoprávnu zodpovednosť obvinenej zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Uviedol, že nie je možné akékoľvek nevhodné správanie voči blízkym osobám považovať za ich týranie a na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je potrebné, aby konanie páchateľa vykazovalo spôsobovanie utrpenia, ktoré by týraná osoba považovala za ťažké príkorie a ktoré by aj objektívne ťažkým príkorím bolo. Hoci správanie obvinenej a výchova maloletého E. Z. nebola zo strany obvinenej najvhodnejšia, má za to, že maloletému E. Z. obvinená nespôsobila ťažké príkorie a už vôbec nie, že by obvinená tento cieľ priamym alebo nepriamym úmyslom sledovala.

V dôvodoch podaného dovolania manžel obvinenej ďalej poukázal na to, že v konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval priamy alebo nepriamy úmysel obvinenej z týrania maloletého E. Z., a tým spôsobenia jeho smrti. Je toho názoru, že konanie obvinenej mohlo byť posúdené maximálne ako spáchanie trestného činu usmrtenia podľa vzhľadom na nedbanlivostné konanie zo strany obvinenej a v žiadnom prípade nie ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý je úmyselným trestným činom.

Manžel obvinenej je ďalej toho názoru, že zároveň došlo k porušeniu práva obvinenej na obhajobu z dôvodu, že u korunných svedkov H. Z. a D. Z. sa vyskytli závažné pochybnosti v súvislosti s ich schopnosťami vnímať a reprodukovať skutočnosti, o ktorých v konaní vypovedali, čím sa súd prvého stupňa a súd druhého stupňa odmietli zaoberať, keď odmietli návrh obhajoby na vykonanie dôkazu vyšetrením duševného stavu svedkov H. Z. a D. Z.. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že H. Z. bola v minulosti liečená psychiatrom, bola jej diagnostikovaná mentálna retardácia v pásme ťažkej debility až ľahkej imbecility, jej zdravotný stav je naďalej nepriaznivý a D. Z. má značné zdravotné problémy súvisiace so závislosťou na alkohole.

Manžel obvinenej porušenie práva na obhajobu dôvodil aj poukazom na výpoveď znalkyne, podľa ktorej bolo potrebné u maloletého E. Z. zohľadniť hyperkinetickú poruchu správania, v dôsledku ktorej mohol maloletý v prvej fáze popálenia byť vzrušivý, nekľudný, mohol behať po byte, pozerať TV, čo boli normálne každodenné prejavy maloletého a obvinenú E. S. uisťovali v tom, že u maloletého nedošlo

popálením k tak závažným zraneniam. Obvinená navrhla preto v konaní pred súdom vykonať znalecké dokazovanie znalcom z oblasti psychiatrie a psychológie vo vzťahu k hyperkinetickej poruche správania maloletého E. Z. a jej vplyvu na priebeh skutku, čo súd odmietol.

Manžel obvinenej zdôraznil, že dôvody, ktoré uviedol v podanom dovolaní, boli namietané v konaní pred odvolacím súdom, a preto sú splnené podmienky podľa .

Vzhľadom na uvedené manžel obvinenej C. S. navrhol, aby dovolací súd podľa a nasl. rozsudkom vyslovil porušenie zákona a dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu i rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby v potrebnom rozsahu znovu rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry E., ktorý považoval dovolanie manžela obvinenej za nedôvodné, pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa , a podľa jeho názoru je potrebné dovolanie postupom podľa odmietnuť.

K vyšetreniu duševného stavu svedkov H. Z. a D. Z. a k znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru psychiatrie a psychológie vo vzťahu k hyperkinetickej poruche správania maloletého E. Z. uviedol, že samotné dokazovanie, jeho rozsah a vykonávanie závisí od rozhodnutia súdu, pričom strany v konaní majú právo navrhnúť vykonanie dôkazu, nemajú však právny nárok, aby každý nimi navrhnutý dôkaz vykonaný aj skutočne bol.

Poukázal na skutočnosť, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť a pripustením názoru, že odmietnutie vykonania dôkazu súdom v rámci hlavného pojednávania navrhnutého stranou konania má byť porušením práva na obhajobu, by znamenalo prevzatie postavenia „pána sporu“ stranou konania. Prvostupňový súd zároveň podľa prokurátora podrobne, zrozumiteľne a vecne odôvodnil odmietnutie vykonania dôkazov navrhovaných obvinenou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa prokurátor citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. januára 2014, sp. zn. , podľa ktorého dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené a z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bola obvinená uznaná za vinnú, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dovolací dôvod podľa pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších súdov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti . Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa . Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Konanie obvinenej vzhľadom na jeho frekventovanosť, povahu, rôznorodosť, osobu poškodeného a fatálny, nenapraviteľný následok je jednoznačne možné z aspektu poškodeného vyhodnotiť ako „ťažké“ príkorie a každému musí byť zrejmé, aký stav fyzického alebo psychického komfortu navodzuje konanie popísané v rozhodnutí prvostupňového súdu (izolácia osoby, zväzovanie, lepenie, vkladanie do vreca, sprchovanie studenou a horúcou vodou atď.), čo vyvracia absenciu naplnenia subjektívnej stránky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) síce primárne zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (§

369 ods. 5 ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (, ) a za splnenia podmienky, že obvinená využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ); dospel však k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa a .

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa dovolací súd uvádza, že z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, že manžel obvinenej chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v neprospech obvinenej. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení až písm. l/ . Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Tento mimoriadny opravný prostriedok má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.

Z obsahu dovolania manžela obvinenej teda vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod uplatňuje okolnosť, že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvinenej na obhajobu, nevykonaním navrhnutého dôkazu, a to vyšetrenia duševného stavu svedka H. Z. a svedka D. Z., v dôsledku čoho súd dostatočne neposúdil ich dôveryhodnosť v súvislosti s ich schopnosťami vnímať a reprodukovať skutočnosti, o ktorých vypovedali v konaní pred súdom; namietol aj nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z oblasti psychiatrie a psychológie vo vzťahu k hyperkinetickej poruche správania maloletého.

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenie práva na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe, vo vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod.

Obvinená využívala v celom rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby v prípravnom konaní (č. l. 13 spisu) i obhajoby prostredníctvom ustanoveného obhajcu (č. l. 230 spisu). Od začiatku konania mala možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcu, vypočúvať svedkov, čo vyplýva zo súdneho i vyšetrovacieho spisu.

C. S. v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že bolo v prípade obvinenej zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu; tento dovolací dôvod videl len v tom, že konajúce súdy nevykonali obhajobou navrhované dôkazy.

V tejto súvislosti dovolací súd udáva, že manžel obvinenej si porušenie práva na obhajobu zamieňa s údajne neúplne zisteným skutkovým stavom a iným hodnotením vykonaných dôkazov, čo v odôvodnení dovolania odôvodňuje odmietnutím prvostupňového súdu ako aj súdu odvolacieho, vykonať znalecké dokazovanie a preskúmať tak duševný stav svedkov H. Z., D. Z. a preskúmať znalcom z oblasti psychiatrie a psychológie príčinnú súvislosť (vzťah) medzi hyperkinetickou poruchou maloletého E. Z. a jej vplyvu na priebeh skutku.

Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov ( a ), zodpovedá mu povinnosť súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú ( a ).

Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa na

podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. V súlade s ustanovením bolo právo na obhajobu obvinenej zachované aj v prípade, ak súd návrh na vykonanie dôkazu vyšetrením duševného stavu svedkov a návrh na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k hyperkinetickej poruche maloletého, odmietol. Za porušenie práva na obhajobu teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , , lebo v opačnom prípade by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle , ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd v posudzovanom prípade nezistil, že by bol daný dovolací dôvod v zmysle .

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa , na ktorý dôvod poukazoval manžel obvinenej v podanom dovolaní, dovolací súd uvádza, že tento možno uplatniť len v prípade, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvinenej E. S. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinená spáchala skutok tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Martin z 25. júna 2014, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 7. októbra 2014, sp. zn. . Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , , zo spáchania ktorého bola obvinená uznaná vinnou.

Nebolo možné stotožniť sa ani s obhajobou manžela obvinenej, podľa ktorého konanie obvinenej nevykazovalo spôsobovanie utrpenia, ktoré by maloletý ako týraná osoba považoval za ťažké príkorie. V prípade trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby ťažké príkorie predstavuje zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti (bezcitnosti, bezohľadnosti, krutosti), pričom nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie; uvedeného sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti a nevyžaduje sa ani vznik následkov na zdraví.

V tomto smere išlo nielen o aktívne konanie obvinenej E. S. /bitie maloletého remeňom, zväzovanie rúk a nôh, lepenie rúk za chrbtom, spávanie maloletého nahého na zemi, zatváranie maloletého do igelitového vreca, sprchovanie studenou a horúcou vodou/, ale aj pasívne správanie obvinenej (opomenutie) /opomenutie povinnej starostlivosti maloletého po vzniku popáleninového šoku, ktoré napokon obvinená aj oľutovala (č. l. 14 spisu)/, odzrkadľujúce konkrétny rozvinutý dej ustálený na základe vykonaného dokazovania súdmi, najmä prostredníctvom znaleckého posudku č. 101/2011 vypracovaného znalcami MUDr. Soňou Fabianovou a MUDr. Andrejom Hajtmanom (č. l. 130 spisu), ich výpoveďami (č. l. 270 spisu, č. l. 409 spisu ), výpoveďami svedkov H. Z. a D. Z. ako biologických rodičov maloletého (č. l. 77 spisu, č. l. 87 spisu) či samotnej obvinenej (č. l. 15 spisu, č. l. 208 spisu), vyjadrený v skutkovej vete rozsudku; uvedené jednoznačne preukazuje devastačné následky tak vo fyzickej ako aj psychickej rovine života maloletého, čím konanie aj opomenutie konania obvinenej jednoznačne vylučuje spáchanie trestného činu z nedbanlivosti a spáchaním trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby s následkom smrti bolo zasiahnuté do práva na život maloletého, ktoré právo je základným pilierom celého

systému ochrany základných práv a slobôd a ktoré právo právny poriadok Slovenskej republiky chráni ako kľúčovú hodnotu právneho štátu ( ) a takéto konanie obvinenej nemožno v demokratickej spoločnosti tolerovať a je neprípustné.

V posudzovanom prípade teda k nesprávnemu použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia nedošlo a vzhľadom na to, dovolací súd ani v tomto prípade nezistil, že by bol daný dovolací dôvod v zmysle .

Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že dôvod dovolania podľa a naplnený nebol, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.