Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 194/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

Slovenskej republiky, podľa „čl. 31 ods. 1“ Listiny základných práv a slobôd a práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1435316/2017 z 8. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. januára 2018 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) doplnená

na základe výzvy ústavného súdu z 30. januára 2018 podaním doručeným ústavnému súdu

26. februára 2018, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), podľa „“ Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) č. 1435316/2017

z 8. novembra 2017 (ďalej aj „rozhodnutie finančného riaditeľstva“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že finančné riaditeľstvo svojím rozhodnutím

č. 1435316/2017 z 8. novembra 2017, ktoré bolo sťažovateľovi podľa jeho vyjadrenia

doručené 14. novembra 2017, potvrdilo rozhodnutie mesta Trnava č. 348431/2017

zo 16. mája 2017, ktorým mesto Trnava vyrubilo sťažovateľovi daň z nehnuteľností

na rok 2017 v sume 820,96 €.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Vo veci predmetného rozhodnutia totiž ide o vyrúbenie dane z nehnuteľností

v majetku sťažovateľa, na území mesta Trnava neoprávnene a proti jeho vôli držaných

a užívaných cudzími osobami, najmä však ,

, , ktoré, ako osoba, na území mesta

žiadnu pôdu nevlastniaca , sťažovateľovi trvalé bráni v prístupe najmä na tie nehnuteľnosti

v jeho majetku (pozemky v , zapísané na ), ktoré na území mesta

Trnava drží a užíva ako nehnuteľnosti vo svojom samostatne oplotenom areáli , čím súčasne

dlhodobo blokuje prístup sťažovateľa na ďalšie nehnuteľnosti v jeho majetku,

identifikovateľné najmä ako stavby v podielovom spoluvlastníctve sťažovateľa (stavby

, zapísané na ). Toto sa totiž v podmienkach mesta Trnava deje

i napriek účinnosti zákona č . 369/1990 Zb . o obecnom zriadení, podľa ktorého základnou

úlohou pri výkone samosprávy obce/mesta je starostlivosť o všestranný rozvoj územia

obce/mesta a potreby obyvateľov obce/mesta (viď. § 1 /Základné ustanovenia/ ods. 2 cit.

zákona), resp. účinnosti Zb . o obecnom zriadení , podľa ktorého

vo veciach, v ktorých plní obec/mesto úlohu štátnej správy, môže vydávať nariadenia len na

základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach, teda, že také nariadenie nesmie byť

v rozpore s, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami,

ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi,

s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy (viď. §6 /Všeobecne záväzné nariadenia obce/ ods. 2 cit.

zákona), resp. účinnosti o obecnom zriadení, podľa ktorého

samospráva obce/mesta , na ktorej má právo podieľať sa obyvateľ obce/mesta (viď. § 3

/Obyvatelia obce/ ods. 5 cit. zákona) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci/meste , a ak tak

ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo

vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb

a k umiestneniu prevádzky na území obce/mesta, resp. vydáva záväzné stanoviská

k investičnej činnosti v obci/meste, utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné

organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon (viď.

§ 4 /Samospráva obce/ ods. 3 písm . d, e). Je teda pozoruhodné, že tak mesto Trnava, ktoré

si je (nielen ako správca dane) veľmi dobre vedomé, za akých okolností predmetnú daň

vyrubuje ako daň sťažovateľa, ako aj porušovateľ Finančné riaditeľstvo Banská Bystrica,

Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica v tejto súvislosti nekonštatuje, že vyrubovaním tejto

dane, ako dane sťažovateľa z nehnuteľností v jeho majetku, ktorý protiprávne na území

mesta Trnava užíva cudzia osoba, najmä ako nehnuteľnosti v jej samostatne oplotenom

areáli, dochádza k porušovaniu ust. § 6 /Všeobecne záväzné nariadenie obce/ ods. 2 zákona

č . o obecnom zriadení . Teda k porušovaniu

o obecnom zriadení, a to tak v dôsledku účinnosti príslušného VZN mesta Trnava, ako aj

okolností , za ktorých je predmetná daň sťažovateľovi vyrubovaná.“

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľa neobsahuje ani základné

náležitosti podania uvedené v § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ústavný súd „Výzvou na doplnenie sťažnosti“ z 30. januára 2018 vyzval sťažovateľa

na doplnenie sťažnosti s poučením o následkoch nedoplnenia podania a ďalšom postupe

ústavného súdu v súlade s .

V doplnení sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 26. februára 2018,

sťažovateľ uvádza:

„Na základe Výzvy Ústavného súdu Slovenskej republiky na doplnenie sťažnosti,

ktorá bola sťažovateľovi doručená dňa 05. februára 2018, sťažovateľ svoje podanie

zo dňa 13. januára 2018 dopĺňa nasledovne:

Vo veci sťažnosti sťažovateľa , , bytom

proti porušovateľovi Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63,

974 01 Banská Bystrica ide o sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd, vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa Čl. 127

.

K prvej časti (Skutkový stav) podania, ktoré sťažovateľ adresoval Ústavnému súdu

Slovenskej republiky dňa 13. januára 2018 sťažovateľ dopĺňa:

V osobe porušovateľa ide o inštitúciu, zriadenú podľa

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, v znení neskorších

predpisov, a vykonávajúcu svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.

Pokiaľ teda ide status porušovateľa, resp. jeho zriadenie, postavenie a kompetencie,

podľa zákona č . je porušovateľ osobou, ktorá

- riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy;

- informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich

právach a povinnostiach podľa osobitného predpisu;

- informuje obce vo veciach daní a miestneho poplatku , ktoré spravujú, vo veciach

správy daní a o osobitnom predpise a vyššie územné celky vo veciach dane, ktorú môžu

ukladať podľa osobitného predpisu;

- rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov

a Kriminálneho úradu finančnej správy a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho

konania;

- robí úkony, okrem vyrubovacieho konania, ktoré inak patria do pôsobnosti

daňových úradov. colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy, ak

2. hrozí nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo majetku alebo ohrozenie života a jeho

odvrátenie nemožno inak dosiahnuť.

Pokiaľ teda ide o konanie, v ktorom dochádza k porušovaniu základných práv

sťažovateľa, v danom prípade ide najmä o rozhodnutie porušovateľa, ktorým porušovateľ

potvrdil rozhodnutie mesta Trnava (správcu done), ktorým mesto Trnava sťažovateľovi

opakovane vyrubuje daň z nehnuteľností v jeho majetku (pozemky), ktoré cielene s vedomím

mesta Trnava , využíva cudzia osoba ( ), sťažovateľovi trvale brániaca v prístupe

najmä na tie nehnuteľnosti z jeho majetku , ktoré drží a užíva ako nehnuteľnosti (pozemky)

vo svojom samostatne oplotenom areáli, čím súčasne blokuje prístup sťažovateľa na ďalšie

nehnuteľnosti v jeho majetku (stavby). V tejto súvislosti je však nemenej dôležité uviesť, že

ide o osobu dôvodne podozrivú z duplicitného platenia predmetnej dane.

Právoplatné rozhodnutie porušovateľa, teda rozhodnutie Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica zo dňa 09. 11. 2017

(č.: 1435316/2017) sťažovateľ Ústavnému súdu Slovenskej republiky odoslal v prílohe

svojho podania zo dňa 13. januára 2018. Ostatné fakty na správne pochopenie a zváženie

celej situácie v konaní proti porušovateľovi základných práv sťažovateľa, boli Ústavnému

súdu Slovenskej republiky sťažovateľom odoslané v prílohe podania sťažovateľa

zo dňa 13. januára 2018.

V prílohe sťažovateľ súčasne pripája:

- Podanie (Vec: Náležitosti sťažnosti podľa )

Splnomocnenie, ktoré dňa 19. februára 2018 adresoval Centru právnej pomoci, Kancelária

Bratislava, Námestie slobody 2906/12, 810 05 Bratislava 15;

- Úradne overené Splnomocnenie zo dňa 19. februára 2018, ktorým sťažovateľ

splnomocňuje Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 2906/12,

aby sťažovateľa zastupoval v konaní proti porušovateľovi Finančnému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica .“

II.A

Posúdenie podanej sťažnosti v kontexte právomocí ústavného súdu

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že ešte predtým ako sa ústavný súd

začne zaoberať samotnou vecnou stránkou je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti

sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené

formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným

zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa , resp. podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 ().

Sťažovateľ namieta, že rozhodnutím finančného riaditeľstva došlo k porušeniu jeho

základných práv podľa a „“ (sťažovateľ mal zrejme

na mysli čl. 36 ods. 1, pozn.) listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva,

že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri

uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom

chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z spočíva

v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (porovnaj m. m. , ,

, ). Z podstaty tejto ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva,

že predmetom ústavného prieskumu zo strany ústavného súdu môže byť (v zásade) len také

rozhodnutie orgánu verejnej moci, proti ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá

k dispozícii žiaden účinný prostriedok nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde.

Z pripojených podkladov k podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa síce

z dôvodu uplatnenia svojich práv pred podaním tejto sťažnosti obrátil na všeobecné súdy,

avšak v inej záležitosti (neoprávnené užívanie pozemkov). Posúdenie postupu a konania

všeobecných súdov bolo predmetom jeho sťažnosti podanej ústavnému súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. , nie však v tejto jeho sťažnosti.

Ústavný súd z dôvodu, že sťažovateľ vo vzťahu k finančnému riaditeľstvu zrejme

nevyužil pred podaním ústavnej sťažnosti všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy

pred iným (všeobecným) súdom (podanie správnej žaloby príslušnému krajskému súdu

v zákonom stanovenej lehote), túto časť jeho sťažnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53

ods.1 odmietol pre jej neprípustnosť.

II.B

Posúdenie podanej sťažnosti z hľadiska naplnenia formálnych náležitostí sťažnosti

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd opätovne (ako vo svojej výzve na

odstránenie nedostatkov návrhu) konštatuje, že táto sťažnosť nespĺňa náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1

a 2 a a a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sa k návrhu na začatie

konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona

o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona

o ústavnom súde.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa musí

sťažnosť ďalej obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody. Podľa písmena c) citovaného

zákonného ustanovenia musí sťažnosť taktiež obsahovať označenie, proti komu smeruje,

musí sa uviesť porušovateľ práva identifikáciou najmä orgánu verejnej moci, pred ktorým je

sťažovateľ účastníkom konania.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti

podľa , ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z až ,

má v ústave a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých

je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie

konania ( , a ). Až na výnimky, ktoré

v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania

( ).

V nadväznosti na už uvedené a v súvislosti s

ústavný súd taktiež konštatuje, že po výzve sťažovateľ k doplneniu sťažnosti priložil

splnomocnenie na jeho zastupovanie pred ústavným súdom, v ktorom splnomocnil

„Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 2906/12, 810 05

Bratislava 15...“, ktoré nemožno považovať za „splnomocnenie na zastupovanie

navrhovateľa advokátom...“ podľa , ktorý nepripúšťa

zastupovanie navrhovateľa pred ústavným súdom iným subjektom (Centrom právnej

pomoci), ale len konkrétnym advokátom. Splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným

súdom „sa musí pripojiť k návrhu na začatie konania“, čo doteraz sťažovateľ (napriek

predchádzajúcim poučeniam ústavného súdu) neurobil ani v návrhu na začatie konania, ani

v jeho doplnení a ani nepreukázal svoje majetkové pomery pre prípadné rozhodovanie

ústavného súdu o ďalšom postupe v otázke ustanovenia advokáta ústavným súdom, preto

jeho sťažnosť trpí aj nedostatkom nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ktorý aj

s ohľadom na ďalej uvedené zistenia je dôvodom samým osebe na odmietnutie sťažnosti.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že aj samotná sťažnosť disponuje formálnymi

nedostatkami, pretože samotný petit sťažnosti nie je vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne, teda v súlade s a 3 a

takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej

veci (napr. , ). Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej

(petitu) je neúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľ síce namietal

proti napadnutému rozhodnutiu finančného riaditeľstva, v rámci ktorého žiadal vysloviť

porušenie označeného práva na inú právnu ochranu podľa , zameral sa

však len na „zrušenie dotknutého rozhodnutia finančnej správy a vrátenie veci na ďalšie

konanie...“.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži práve inštitút povinného právneho zastúpenia (advokátom)

v konaní pred ústavným súdom a z toho dôvodu je vylúčené, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je inak povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Na základe už uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Napriek tomu, že sťažovateľ bol na nedostatky jeho podania ústavným

súdom upozornený už vo výzve na odstránenie nedostatkov podania z 30. januára 2018,

nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sa toto uznesenie nemuselo ani odôvodniť

( tretia veta ), avšak v záujme materiálneho prístupu

k ochrane základných práv a slobôd ústavný súd preskúmal nielen prítomnosť aj iných

dôvodov, ktoré by odôvodňovali odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní, ale

aj absenciu iných dôvodov odmietnutia sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní a svoje

zistené závery riadne z dôvodu zrozumiteľnosti aj odôvodnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2018