Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 187/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Staroňom, Hlavná 89,

Prešov, ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 3. augusta 2017, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 3. augusta 2017 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Staroňom, Hlavná 89, Prešov,

ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 3. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného

prerokovania sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalobkyne

stranou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Predmetom

označeného konania bolo určenie, že v žalobe sťažovateľky konkretizované nehnuteľnosti

patria do dedičstva po poručiteľovi , ,

K meritórnemu rozhodnutiu vo veci došlo rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 2. decembra 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 28. novembra 2016 (žalobe sťažovateľky bolo čiastočne

vyhovené, pozn.).

Po právoplatnom skončení veci okresný súd uznesením č. k. -289

z 20. februára 2017, právoplatným 29. marca 2017, rozhodol o nároku na náhradu trov

označeného konania tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči sťažovateľke ako

žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 68 %.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd už označeným

rozsudkom z 28. novembra 2016 tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 48,4 %.

Okresný súd uznesením č. k. -323 z 3. júla 2017, vydaným vyšším

súdnym úradníkom, podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) rozhodol o výške náhrady trov konania

a sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy prvoinštančného konania

a odvolacieho konania v celkovej sume 622 €. Na základe sťažnosti žalovaných okresný súd

napadnutým uznesením z 3. augusta 2017, vydaným zákonnou sudkyňou, podľa § 250

ods. 2 zmenil uznesenie o výške náhrady trov konania z 3. júla 2017 tak, že

sťažovateľke ako žalobkyni uložil povinnosť „zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania

vo výške 1.440,80 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 161,70 Eur a žalovanému

v 2. rade trovy konania vo výške 1.380,66 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške

105,24 Eur a to na účet právneho zástupcu žalovaných v lehote do 15 dní od doručenia

tohto uznesenia“. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu (predmetom ktorého bolo

rozhodnutie o výške náhrady trov konania, pozn.) podľa v spojení s

a contrario nebolo prípustné odvolanie.

Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu. V úvodnej časti sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Sťažovateľka podala proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

č. k. -274 zo dňa 26. 12. 2015 (podľa zistení ústavného súdu pri príprave

predbežného prerokovania sťažnosti z 28. novembra 2016, pozn.) v spojení s rozsudkom

Okresného súdu Prešov č. k. -241 zo dňa 2. 12. 2015 dovolanie.

... Touto ústavnou sťažnosťou však Sťažovateľka napáda uznesenie Okresného súdu

Prešov č. k. - 328 zo dňa 03. 08. 2017 o trovách konania.

Podľa novej právnej úpravy totiž o trovách súdneho konania rozhoduje vyšší

súdny úradník a následne na základe sťažnosti proti jeho rozhodnutiu sudca, ktorého

rozhodnutie je konečné a nie je proti nemu prípustné odvolanie.“

Výhrady sťažovateľky voči napadnutému uzneseniu okresného súdu obsiahnuté v jej

sťažnosti možno rozdeliť do dvoch okruhov. V prvom rade namieta, že okresný súd pri

rozhodovaní o trovách konania (resp. o ich výške, pozn.) neaplikoval , podľa

ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Sťažovateľka v tejto časti odôvodňuje svoju sťažnosť najmä takto:

„Sťažovateľka poukazuje na to, že má 77 rokov, je poberateľom starobného

dôchodku a má vážne zdravotné problémy a jej majetkové a finančné možnosti a schopnosti

neumožňujú uhradiť sumu 3.088.40.- Eur právnemu zástupcovi žalovaných titulom náhrady

trov právneho zastúpenia.

S poukazom na uvedené je zrejmé, že vek sťažovateľky a jej sociálne, majetkové

a osobné pomery sú dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov

konania.

Napadnuté uznesenie Okresného súdu Prešov považuje sťažovateľka za

nespravodlivé a majúce negatívny dopad na jej život. Vo vzťahu k tomu, že po rokoch sa

domohla svojho vlastníckeho práva po jej otcovi a napravili sa krivdy minulosti, je

nespravodlivé, aby bola zaviazaná hradiť trovy konania, a ešte v takej výške, ktorá má pre

ňu existenčne fatálne následky. Výkon exekúcie by smeroval voči jej dôchodku, ktorý by bol

pozastavený a sťažovateľka by vo svojom veku 77 rokov nemala z čoho žiť, keďže úspory

nemá žiadne.

Sťažovateľka poukazuje predovšetkým na to, že Okresný súd Prešov mal rozhodnúť

tak, že žiadnemu z účastníkov nemal priznať náhradu trov konania a to s poukazom na

dôvody hodné osobitného zreteľa na strane sťažovateľky.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka namieta nesprávny postup okresného súdu

pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny právneho zástupcu žalovaných v rámci

rozhodovania o výške im priznanej náhrady trov konania. V tejto súvislosti v sťažnosti

najmä uvádza:

„Zároveň pochybil Okresný súd Prešov aj v tom, že pri určení výšky odmeny za jeden

úkon právnej služby nesprávne aplikoval vyhl. č. , a nie

ods. 1 písm. a) vyhl. č. Sťažovateľka má za to, že v tomto spore o určenie

vlastníckeho práva sa hodnota predmetu konania dala oceniť v peniazoch len s veľkými

ťažkosťami a preto mal súd ako odmenu za jeden úkon právnej služby priznať 1/13

výpočtového základu.

Pokiaľ Okresný súd Prešov aplikoval vyhl. č. nie je zrejmé,

2

odkiaľ a ako prišiel Okresný súd Prešov na cenu pozemku v sume 13,-Eur/mako obvyklú

cenu v danej lokalite. Nevyplýva to totiž z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani

žiadneho listinného dôkazu. Znalecký posudok nebol v súdnom konaní vyhotovený na

ocenenie nehnuteľností, ale na určenie vlastníctva v zmysle geodézie a kartografie. Obvyklá

cena nebola zdokladovaná ani potvrdením realitnej kancelárie. Ak by aj Okresný súd

Prešov vychádzal z úradnej ceny podľa vyhlášky, tak orná pôda v danej lokalite má hodnotu

2

0,20 - 0,30,- Eur/m. Obec je koncovou obcou pod lesom s počtom obyvateľov cca

2

150, kde obvyklá cena pozemku nie je 13,- Eur/m. Takýto pozemok v celkovej hodnote

21.723,-Eur by za takúto cenu nikto ani nekúpil.

Po doručení napadnutého uznesenia si sťažovateľka podala žiadosť o stanovenie

ceny Realitnej kancelárii FOK ku dňu rozhodovania Okresného súdu Prešov o trovách.

RK FOK urobila aj ohliadku na mieste, ktorú Okresný súd Prešov v konaní sp. zn.

nevykonal. Podľa potvrdenia RK FOK je reálna trhová cena nehnuteľností,

2 2

ktoré boli predmetom súdneho konania, cca 3,- Eur/mPri výmere 1.671 mje teda trhová

cena celej výmery 5.013,- Eur. Keďže sťažovateľka bola úspešná vo veľkosti 8/50, t. j.

802,08,-Eur, tak výpočtovým základom mala byť, pri akceptácii úvahy súdu, suma

4.210,20,-Eur, z čoho následne odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa

§ 10 ods. 2 vyhl. sumu 151,05,-Eur zníženú o 50 % = 75,52,- Eur.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo ... na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Prešov uznesením

č. k. -328 zo dňa 03. 08. 2017 porušené bolo.

2. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -328 zo dňa 03. 08.

2017 a vracia vec Okresnému súdu Prešov ohľadne trov konania na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

3. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

JUDr. Martinovi Staroňovi, advokátovi, Hlavná 89, 08001 Prešov, vo výške 374,80,-

EUR...“

Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) „rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť uznesenia

Okresného súdu Prešov č. k. -328 zo dňa 03. 08. 2017“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

II.1 K prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie

Ústavný súd podľa sťažnosť predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť sťažovateľky spĺňa

a ustanovené predpoklady na jej prijatie na ďalšie

konanie, a preto podľa rozhodol tak, že sťažnosť prijal

na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K návrhu na vydanie dočasného opatrenia

Sťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu, pričom svoj návrh odôvodňuje

najmä tým, že „výkon exekúcie by smeroval voči jej dôchodku, ktorý by bol pozastavený

a sťažovateľka by vo svojom veku 77 rokov nemala z čoho žiť, keďže úspory nemá žiadne.

S poukazom na uvedené a na sťažovateľke hrozí exekúcia na jej majetok (rodinný dom)

a dôchodok, čo je pri jej výške dôchodku a jej veku takmer fatálny následok.“.

Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa dočasné opatrenie zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom

zrušení.

Podľa dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez

návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľky na odloženie vykonateľnosti

napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť

protistrane trovy konania v celkovej sume 3 088,40 €, a dospel k záveru, že okolnosti

uvádzané sťažovateľkou sú spôsobilé privodiť jej väčšiu ujmu na označenom práve, ktorého

porušenie namieta, než aká môže vzniknúť iným osobám, čo zakladá opodstatnenosť jej

návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a keďže návrh nie je

v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52

ods. 2 , rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2018