Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 225/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Martinou Chorváthovou,

A. Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 15. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. januára 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 15. októbra 2013.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol žalobcom v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom na Okresnom súde

Martin (ďalej len „okresný súd”) pod sp. zn. . Proti rozsudku okresného súdu

v uvedenej veci z 21. februára 2013 podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 15. októbra 2013.

Sťažovateľ uvádza, že v priebehu konania na prvostupňovom súde odvolal

splnomocnenie zvolenej advokátke a túto skutočnosť oznámil okresnému súdu

18. apríla 2013. Následne oznámil 19. apríla 2013 okresnému súdu aj adresu na doručovanie

písomností, ktorá sa nezhodovala s adresou jeho trvalého bydliska. Okresný súd napriek

tejto skutočnosti doručil rozhodnutie krajského súdu bývalej právnej zástupkyni, ktorá túto

skutočnosť sťažovateľovi neoznámila. Okresný súd však už v období doručovania rozsudku

mal vedomosť o adrese na doručovanie, napriek tomu doručoval rozhodnutie odvolacieho

súdu bývalej advokátke a neskôr sa pokúsil doručiť uvedený rozsudok aj na adresu trvalého

bydliska, na ktorej sa však sťažovateľ nezdržiaval. Rozsudok krajského súdu takto nebol

sťažovateľovi nikdy doručený. Napriek tomu na základe fikcie doručenia okresný súd

vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. O tom že bolo vo veci

rozhodnuté sa sťažovateľ dozvedel len na informačnom centre súdu a zo zápisu uvedeného

rozhodnutia súdu na Okresnom úrade Martin, katastrálnom odbore. Žalovaná mala

nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v zmysle § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Keďže však sťažovateľovi

nebolo rozhodnutie súdu doručené, sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie krajského súdu

nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Sťažovateľ k veci ďalej uvádza:

„Rozsudok súdu je potrebné doručovať do vlastných rúk a keď je súdu známa iná

adresa na doručovanie ako je trvalý či prechodný pobyt strany je povinný doručovať na túto

adresu. Je zrejmé, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn.

nemal zástupcu, nakoľko zvolenému advokátovi odvolal plnomocenstvo a túto

skutočnosť oznámil súdu 18.04.2013 a adresu na doručovanie písomností súdu oznámil dňa

19.04.2013. Súd mal preto povinnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline doručovať do

vlastných rúk Žalobcovi na adresu, ktorú súdu oznámil /§ 24, § 25

ods. 1, ,, , , , /. Ako sme vyššie uviedli k takémuto

doručeniu rozsudku nikdy nedošlo a súd nikdy nemal vyznačiť na rozhodnutí doložku

právoplatnosti a vykonateľnosti. Takýmto postupom v podstate znemožnili sťažovateľovi

podať v zákonnej lehote dovolanie vo veci samej ako mimoriadny opravný prostriedok, čím

závažne porušil procesné práva sťažovateľ a, porušil zásadu rovnosti strán v konaní a teda

základné právo sťažovateľ a na spravodlivý súdny proces.

Sťažovateľovi nebolo doručené ani vyjadrenie žalovanej k

jeho odvolaniu voči Rozsudku Okresného súdu Martin, čím stratil možnosť akokoľvek sa

oboznámiť s argumentáciou žalovanej a vyjadriť sa k podanému vyjadreniu.

Napriek tomu Krajský súd Žilina vo veci rozhodol. Povinnosť doručiť uvedené vyjadrenie

mal Okresný súd Martin a ak tento tak neučinil mal túto vadu odstrániť Krajský súd

v Žiline.

Takýmto postupom došlo k vážnemu zásahu do procesných práv žalobcu, pričom tak

Ústavný súd SR ako aj Najvyšší súd SR už opakovane konštatovali, že takýto postup súdu je

takou vadou konania, ktorej dôsledkom je odňatie práva účastníkovi konania na

spravodlivé súdne konanie. Teda došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorý

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, čím nepochybne došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces /nález ÚS SR č. z 29.06.2010/.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dobovom o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom

Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 15.10.2013 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn.

zo dňa 15.10.2013 a vec vracia Krajskému súdu Žilina na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000, - EUR,

ktoré sú Okresný súd v Martine a Krajský súd Žilina povinní spoločne a nerozdielne mu

vyplatiť v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania pred Ústavným súdom vo výške

325,42 EUR, ktoré sú Okresný súd v Martine a Krajský súd Žilina povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Martiny Chorváthovej, advokátky

v Martine, do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia na jej účet vedený

vo ..“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa až vrátane okolností, ktoré by mohli

byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažovateľ svojou sťažnosťou napáda rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 15. októbra 2013 a o tom, že bolo vo veci uvedeným rozsudkom

rozhodnuté sa sťažovateľ dozvedel len na informačnom centre súdu a zo zápisu uvedeného

rozhodnutia súdu na Okresnom úrade Martin, katastrálnom odbore, pričom bližšie dátumy,

kedy sa dozvedel o tom, že rozsudok bol vydaný, neuvádza. Z textu sťažnosti sťažovateľa

vyplýva, že 29. mája 2017 podal na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Konanie je vedené pod sp. zn. . Podstatou žaloby sú tvrdenia

sťažovateľa o tom, že v dôsledku vád pri doručovaní rozsudku krajského súdu sp. zn.

toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť,

a teda žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v zmysle § 132

ods. 1 a 2 . Konanie vo veci samej ešte nie je právoplatne ukončené.

Aj keď sa na prvý pohľad môže javiť, že uvedené prvostupňové konanie na okresnom súde

v konaní sp. zn. sa bezprostredne dotýka namietaného vadného doručovania

písomností sťažovateľovi a jeho dôsledkov, sťažovateľ v uvedenej veci podal „žalobu

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“ a všeobecný súd sa v tomto prípade bude

musieť zrejme vysporiadať aj s otázkou právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia

okresného súdu pod sp. zn. z 21. februára 2013 v spojení s rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 15. októbra 2013.

Vzhľadom na už uvedené je podľa ústavného súdu nespochybniteľné, že sťažovateľ

minimálne v čase podania svojej žaloby vo veci sp. zn. dňa 29. mája 2017

(podľa podacej pečiatky súdu) o existencii ním namietaného rozsudku krajského súdu [ako

aj o namietanom postupe súdov pri jeho (ne)doručení sťažovateľovi] už musel mať

vedomosť, čo napokon aj sám potvrdil vo svojej sťažnosti vyjadrením, že sa o existencii

rozsudku dozvedel na informačnom centre súdu a o právnych následkoch, ktoré následne

nastali, aj na Okresnom úrade Martin, katastrálnom odbore, a teda minimálne od toho

momentu mohol podať svoju ústavnú sťažnosť a urobil tak až 26. januára 2018 podaním na

poštovú prepravu (30. januára 2018 doručená ústavnému súdu), teda po uplynutí lehoty

ustanovenej v .

Ústavný preto sťažnosť sťažovateľa odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa

ako podanú oneskorene.

Nad rámec uvedeného je ale potrebné uviesť, že v zmysle platnej zásady

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, ústavný súd konštatuje že

sťažovateľ sa mohol o existencii rozsudku krajského súdu informovať už aj skôr, pretože

z pripojených príloh k sťažnosti vyplýva, že dôvodom na začatie konania pred krajským

súdom vo veci sp. zn. bolo práve ním podané odvolanie, a teda na

rozhodnutí odvolacieho súdu a jeho výsledku mal eminentný záujem, preto nemožno

jednostranne kritizovať len postup samotného súdu (aj keď nie celkom obvyklý) pri

doručovaní rozhodnutia po oznámení ukončenia zastupovania advokátkou a oznámení

zmeny adresy sťažovateľa, ale zobrať do úvahy aj správanie samotného sťažovateľa, ktorý

ak tvrdí, že dosiaľ (do dňa podania ústavnej sťažnosti) mu rozsudok krajského súdu nebol

doručený, mal možnosť si ho prevziať, keď sa dozvedel že bol vydaný, v prípade ak by

prejavil o jeho prevzatie skutočný záujem.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018