Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 231/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou,

Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. februára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 6. februára 2017 podala sťažovateľka

okresnému súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

, , a maloletej ,

(ďalej len „návrh“).

V čase podania návrhu bol otec maloletých detí ,

(ďalej len „odporca“, v citáciách aj ako „otec“) umiestnený vo väzbe a obžalovaný

z trestného činu týrania sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Sťažovateľka mala za to, že do času prepustenia

otca z väzby, dôjde k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktorým by súd upravil práva

a povinnosti rodičov k maloletým deťom, a tým zároveň poskytol ochranu ich právam

a právom chráneným záujmom.

Doposiaľ však zo strany súdu nebol realizovaný žiadny úkon, ktorý by smeroval

k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Obdobie vyše jedného roka tak sťažovateľka považuje za neprimerané a

neadekvátne, predovšetkým vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie ktoré možno začať aj

bez návrhu, a má za to, že nečinnosťou súdu dochádza k porušovaniu jej základného práva

garantovaného v ako aj ods. I Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažnosť ďalej obsahuje chronologický priebeh konania do 14. decembra 2017,

keď sťažovateľka súdu doručila podanie, v ktorom „ozrejmila nevyhnutnosť nariadenia

neodkladného opatrenia, a vydania meritórneho rozhodnutia vo veci samej“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza: „Počas dvanástich mesiacov a ani doposiaľ

však súd nevytýčil termín pojednávania, ani nevykonal iný úkon za účelom rozhodnutia

vo veci samej.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je pritom zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (pôvodne ust. § ), ktorý súdu

prikazuje, aby postupoval tak, aby bolo možné vec čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť.

Zároveň má súd predchádzať prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Uvedenú dĺžku trvania podľa názoru sťažovateľky nemožno v rozumnej miere

ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami prípadu.

Taktiež nemožno prihliadnuť na argumenty predsedu súdu, ktorý uviedol, že spisy

zákonnej sudkyne pre jej dlhodobú práceneschopnosť, boli rozdelené medzi dve sudkyne,

čo spôsobilo ich enormnú zaťaženosť. V tejto súvislosti sťažovateľka považuje za dôležité

poukázať na to, že jej spis bol pridelený novej sudkyni už dňa 27. 3. 2017. Obdobie

takmer II mesiacov považuje za dostatočné na to, aby sa aj nová zákonná sudkyňa

oboznámila zo spisovým materiálom a minimálne počas tohto obdobia vytýčila termín

pojednávania.

Sťažovateľka si tiež dovoľuje zdôrazniť, že samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu...

V dôsledku nečinnosti súdu sťažovateľka má dôvodnú obavu o seba ako aj o maloleté

deti, pretože neexistuje právna úprava, ktorá by upravila zverenie maloletých deti

a stretávanie sa s druhým rodičom. Rovnako tak sťažovateľka poukazuje aj na to,

že neodkladným opatrením priznaná výška vyživovacej povinnosti 30% zo sumy životného

minima, je absolútne nepostačujúca na úhradu aspoň existenčných potrieb maloletých deti.

Obdobie, počas ktorého je súd nečinný má pre sťažovateľku ako aj maloleté deti

ďalekosiahle následky. Otec maloletých detí si nárokuje na styk s nimi podľa jeho predstáv,

deti následne odmieta sťažovateľke vrátiť v deň. na ktorom sa dohodli. Nerešpektuje denný

režim maloletých na ktorý sú zvyknuté. Starší syn Ján dokonca počas toho, ako je u otca

nechodí ani do škôlky. Ťažko si potom zvyká keď sa vráti ku sťažovateľke, odmieta svoje

povinnosti, dieťa je zmätené a plačlivé. Otec taktiež maloletého ovplyvňuje a to tým,

že sa na adresu sťažovateľky vyjadruje negatívne a pred dieťaťom ju vykresľuje ako zlú

matku, čo je zrejmé aj z prejavu a správania sa maloletého po návrate od otca.

Sťažovateľka preto situáciu hodnotí ako veľmi vážnu, pretože deti sú pod neustálym

stresom, otec na sťažovateľku vyvíja nátlak, aby mu deti odovzdávala, kedy jej to oznámi,

čo sťažovateľka nepovažuje za správne. Pretože otec je obvinený z trestného činu tyrania

blízkej osoby a zverenej osoby, sťažovateľka žije v permanentnom strachu ako otec

zareaguje, keď odmietne rešpektovať jeho požiadavky. Napätie medzi rodičmi pritom

výrazne pociťujú aj deti.

Právna neistota sťažovateľky sa nepriaznivo odzrkadlila na jej viere v súdnu

ochranu, a v základné princípy súdnej činnosti. Sťažovateľka žije v každodennom strachu,

kedy na ňu otec permanentne vyvíja nátlak a spôsobuje je psychické vypätie.“

S ohľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Košice II, v konaní vedenom pod sp. zn. , porušil práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresnému súdu Košice II, v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €, ktoré

je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

390,50 Eur do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Preto k rešpektovaniu, resp. naplneniu základného práva podľa nestačí,

aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie k sťažnosti so zameraním sa na doterajšie úkony, ktoré

okresný súd v predmetnej veci vykonal, ako aj na aktuálny stav konania.

Ústavnému súdu bolo 19. marca 2018 doručené vyjadrenie sa k sťažnosti

a bol predložený na nahliadnutie aj spisový materiál v napadnutom konaní.

Z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo samotnej sťažnosti a priloženého spisového

materiálu v napadnutom konaní vyplýva, že okresný súd do dňa predbežného prerokovania

sťažnosti vykonal tieto úkony:

- 6. februára 2017 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky, súdny spis

bol pridelený sudkyni ,

- 16. februára 2017 bolo do súdneho spisu doložené splnomocnenie sťažovateľky

na zastupovanie v konaní právnou zástupkyňou,

- uznesením z 21. februára 2017 bol maloletým deťom ustanovený opatrovník – úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol požiadaný o prešetrenie pomerov v lehote 30 dní,

opis návrhu bol doručený odporcovi, boli zisťované majetkové pomery rodičov maloletých

detí,

- 2. marca 2017 a 6. marca 2017 boli okresnému súdu doručené správy o príjmoch

sťažovateľky a odporcu,

- 27. marca 2017 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni

v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti pôvodne vo veci konajúcej zákonnej sudkyne,

- 29. marca 2017 bola okresnému súdu doručená správa z prešetrenia pomerov

úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,

- 30. marca 2017 podala právna zástupkyňa sťažovateľky návrh na vydanie

neodkladného opatrenia (bez zaručeného elektronického podpisu, ktorý doplnila

6. apríla 2017). K podanému návrhu 3. apríla 2017 doplnila listinné dôkazy,

- 18. apríla 2017 bolo o podanom návrhu rozhodnuté; uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 10. mája 2017,

- 14. júla 2017 podala sťažovateľka žiadosť o nariadenie pojednávania,

- 27. septembra 2017 zisťovala zákonná sudkyňa, či sa odporca nachádza v ústave

trestu odňatia slobody,

- elektronickým podaním z 3. októbra 2017, ktoré bolo doplnené 5. októbra 2017,

podala sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalší návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia,

- 9. októbra 2017 bola z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doručená aktuálna

správa z prešetrenia pomerov na strane otca maloletých detí,

- 11. októbra 2017 bolo o návrhu na neodkladné opatrenie rozhodnuté tak, že tento

návrh bol zamietnutý, v uvedený deň boli žiadané v rámci prípravy pojednávania ďalšie

správy,

- 31. októbra 2017 podala právna zástupkyňa sťažovateľky proti uzneseniu

z 11. októbra 2017 odvolanie (bez zaručeného elektronického podpisu), ktoré bolo doplnené

3. novembra 2017,

- 7. novembra 2017 bola okresnému súdu doručená správa zo Sociálnej poisťovne,

- 10. novembra 2017 bola okresnému súdu doručená správa z úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny,

- 23. novembra 2017 bol daný pokyn na odoslanie odvolania na vyjadrenie

odporcovi,

- 29. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené doplnenie správy z prešetrenia

pomerov úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,

- 25. januára 2018 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“), na ktorom sa nachádzal do 14. februára 2018, keď bol vrátený

s potvrdzujúcim uznesením,

- 6. marca 2018 bol daný pokyn pre doručenie uznesenia odvolacieho súdu.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami a v súlade

so zisteniami pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť

v tomto čase je zjavne neopodstatnená.

Zo zistených skutočností vyplýva, že napriek skutočnosti, že do dnešného dňa nebolo

okresným súdom vo veci nariadené pojednávanie, okresný súd vo veci plynulo a sústredene

koná.

Dĺžka napadnutého konania je ovplyvnená skutočnosťou, že sťažovateľka podala

dva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorých bolo nevyhnutné rozhodnúť,

pričom o druhom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhodoval na základe

odvolania sťažovateľky aj krajský súd. Celková dĺžka napadnutého konania je od podania

návrhu okresnému súdu 6. februára 2017 do dňa predbežného prerokovania sťažnosti

ústavným súdom 13 mesiacov, pričom uvedená doba už v sebe zahŕňa aj dobu, po ktorú

sa spis nachádzal na krajskom súde v dôsledku rozhodovania o odvolaní, ktoré podala

sťažovateľka. Dĺžka konania bola ovplyvnená aj objektívnymi skutočnosťami,

a to dlhodobou práceneschopnosťou pôvodne konajúcej zákonnej sudkyne, v dôsledku čoho

bola vec pridelená na rozhodnutie novej zákonnej sudkyni. Nová zákonná sudkyňa

sa musela s doterajším priebehom konania a dokumentáciou obsiahnutou v spise

oboznámiť, čo si taktiež objektívne vyžaduje istý čas.

Ústavný súd prihliadnuc na skutočnosť, že ide o privilegovaný typ konania – konanie

súdu vo veciach starostlivosti o maloletých, a prihliadnuc tiež na vážnosť situácie, v akej

sa sťažovateľka nachádza, v rámci predbežného prerokovania nezistil, že by napadnuté

konanie vykazovalo znaky nesústredeného postupu konajúcej sudkyne, a nezistil ani žiadne

obdobie nečinnosti okresného súdu.

Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť,

že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť vyslovenia zbytočných prieťahov po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a tým ani

porušenie základného práva podľa (). K iným dôvodom,

ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m.

).

V okolnostiach danej veci doba konania na okresnom súde nie je neprimerane dlhá.

Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu, preto ústavný súd hodnotí sťažnosť

sťažovateľky (v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú a bol dôvod na jej odmietnutie

podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018