Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 171/2018
PDF · 142.96 KB
No categories available
II. ÚS 171/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018
predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia Podporného pohrebného združenia
na Slovensku – Ústredie Betliar, Zlatá 134, Betliar, právne zastúpeného advokátkou
JUDr. Martinou Vnenčákovou, Čučmianska dlhá 7, Rožňava, vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1 Pn 351/17/8808-8
z 18. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť občianskeho združenia Podporného pohrebného združenia na Slovensku –
Ústredie Betliar o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára
2018 doručená sťažnosť občianskeho združenia Podporného pohrebného združenia
na Slovensku – Ústredie Betliar (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava (ďalej len
„okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 351/17/8808-8 z 18. decembra 2017.
Sťažovateľ v podstatnej časti uviedol, že je občianskym združením zapísaným
v registri združení vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Na Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podal trestné
oznámenie vo veci podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť a spol. tým,
že doručil Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“), Národnej agentúre
pre sieťové a elektronické služby v Bratislave žiadosť o zriadenie elektronickej schránky
podnikateľského subjektu, ktorý sa nezapisuje do zákonom ustanovenej evidencie v mene
sťažovateľa, a na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 6 C 162/2016-233 z 15. novembra 2016 bol povinný zdržať sa všetkých úkonov
štatutárnych zástupcov sťažovateľa.
Oznámenie bolo prešetrované na Obvodnom oddelení Policajného zboru Rožňava
pod ČVS: ORP-529/RV-RV-2017.
Poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Rožňava trestné
oznámenie sťažovateľa uznesením z 25. októbra 2017 odmietol, pretože nebol dôvod
na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku a ani
postupu podľa § 197 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku.
Proti uzneseniu o odmietnutí trestného stíhania podal sťažovateľ sťažnosť,
v odôvodnení ktorej poukázal na značnú rozpornosť vyjadrenia
s vykonanými dôkazmi a na neodôvodnené závery povereného príslušníka s trestným
oznámením a s obsahom spisového materiálu.
Po márnych snahách oznamovania skutočnosti nasvedčujúcej páchaniu trestnej
činnosti podozrivých osôb, ktorou je aj , bolo Krajskou prokuratúrou
v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) vyhovené žiadosti sťažovateľa, ktorú
doručoval generálnej prokuratúre, o prešetrenie zákonnosti vydaných rozhodnutí
v ostatných trestných konaniach, ktoré sú späté s osobami páchateľov aj v tomto trestnom
konaní, a to tým, že krajská prokuratúra uložila okresnej prokuratúre zabezpečiť začatie
trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu v štádiu prípravy podľa § 13
k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
V súčasnosti je na pokyn krajskej prokuratúry vedené trestné konanie na Krajskom
riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach pod ČVS: KRP-152/2-VYS-KE-2017.
Okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pn 351/17/8808-8 z 18. decembra 2017
sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietla. Svoje rozhodnutie opierala o tvrdenie, že
neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia. Pridržiavala sa línie odôvodnenia rozhodnutia povereného príslušníka, ktorý
odmietol trestné stíhanie, a taktiež si len osvojovala závery odôvodnení v iných zastavených
trestných konaniach o tom, že na okresnom súde v konaní pod sp. zn. 6 C 162/2016 bolo
vydané uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým bola uložená povinnosť daným osobám
– osobám páchateľov zdržať sa všetkých úkonov štatutárnych zástupcov sťažovateľa.
Sťažovateľ poukazuje na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného
činu.
Práve § 348 Trestného zákona má podľa sťažovateľa prinášať ochranu jeho
subjektívnych práv tým, že páchateľovi má byť zamedzené v podstatnom sťažovaní výkonu
úradného rozhodnutia, ktorého sa svojím konaním dopúšťa, nielen konaním, kvôli ktorému
podal sťažovateľ trestné oznámenie, ale aj inými konaniami jemu predchádzajúcimi. Podľa
sťažovateľa sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu ako
úmyselného zavinenia.
Podľa sťažovateľa boli naplnené aj objektívne znaky trestného činu. Objektívna
stránka spočíva v konaní, ktoré podstatne sťažuje výkon úradného rozhodnutia (ktorým je
rozhodnutie súdu – uznesenie o neodkladnom opatrení) a ktorého sa
dopustil a zároveň ohrozil objekt tohto trestného činu, ktorým sú majetkové práva
sťažovateľa.
Na okresnom súde bolo vedené civilné konanie pod sp. zn. 11 C 32/2017 a je vedené
konanie pod sp. zn. 4 C 9/2017, v rámci ktorých sa napáda neplatnosť úkonov, na základe
ktorých sa a iní prezentujú ako „štatutári“ sťažovateľa, a neplatnosť
prijatých právnych úkonov smerujúcich proti subjektivite sťažovateľa.
V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 32/2017 bol 15. februára 2018
vydaný rozsudok, ktorým súd vyslovil neplatnosť uznesení prijatých na mimoriadnom
valnom zhromaždení sťažovateľa z 19. septembra 2016 a naň nadväzujúcich uznesení
správnej rady.
Úlohou orgánov činných v trestnom konaní je podľa sťažovateľa poskytnutie
ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ktoré sa tejto
ochrany dovolávajú. Orgány činné v trestnom konaní majú postupovať v súlade
so zákonom, ústavou, majú dodržiavať zásady trestného konania.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 6 C 162/2016 z 15. novembra 2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť, ktorým sa mal zdržať všetkých úkonov
štatutárnych zástupcov sťažovateľa, si bol vedomý svojho protiprávneho konania, ktorého
sa aj napriek vykonateľnému rozhodnutiu nezdržal, keď 12. mája 2017 adresoval úradu
vlády žiadosť o zriadenie elektronickej schránky datovanú 27. októbra 2016.
Podľa sťažovateľa „Podozrivá osoba opakovane porušovala právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie súdu. Vykonávala úkony, ktoré jej boli týmto rozhodnutím
priamo zakázané a preto sťažovateľ má za to, že jeho legitímnym očakávaním je aj riešenie
trestnoprávnej zodpovednosti podozrivej osoby...“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol takto:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1Pn 351/17/8808-8 zo dňa
18.12.2017 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1Pn 351/17/8808-8 zo dňa
18.12.2017 sa zrušuje a vec sa Okresnej prokuratúre Rožňava vracia na ďalšie konanie.
3. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie vo
výške 3.000,- € (slovom: tritisíc eur) na účet právnej zástupkyne sťažovateľa.
4. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná uhradiť sťažovateľke trovy konania
do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 351/17/8808-8
z 18. decembra 2017, pretože okresná prokuratúra namietaným uznesením zamietla jeho
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa ČVS: ORP-374/4-VYS-B1-2017 z 31. augusta 2017,
ktorým vyšetrovateľ odmietol jeho trestné oznámenie na .
K tomu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v rámci ktorej
opakovane vyslovil, že právo fyzickej alebo právnickej osoby na začatie trestného konania
proti označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné
práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého
zo základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06, III. ÚS 278/06,
III. ÚS 526/2016, II. ÚS 120/2018,).
Rovnako súčasťou týchto základných práv nie je ani povinnosť orgánu štátu
kvalifikovať konanie, v ktorom sťažovateľ vidí porušenie svojich práv, ako trestný čin.
Ak dôkazy, ktoré boli vykonané, nedávajú podklad pre začatie alebo pokračovanie
v trestnom stíhaní, nemôže vyšetrovateľ začať konať alebo pokračovať v konaní. Sťažovateľ
ako oznamovateľ trestného činu mal zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa jeho
oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán zaoberal. Nemá však nárok na to,
aby výsledok konania kompetentného štátneho orgánu zodpovedal jeho predstave
(II. ÚS 88/99, III. ÚS 526/2016).
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenia oznamovateľa
trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o nich. Z listinných dôkazov predložených
sťažovateľom vyplýva, že sa tak vo veci sťažovateľa aj stalo, čo vylučuje porušenie ním
označených práv.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2018