Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 80/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja

, zastúpených advokátom , advokátska kancelária,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v , Listiny

základných práv a slobôd a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj základného práva vlastniť majetok zaručeného v

Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Trenčín sp. zn. z 13. mája 2014, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 30. septembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 23. marca 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2017

elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a 28. júla 2017 poštou doručená

sťažnosť a , obaja (spolu ďalej len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“),

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva vlastniť

majetok zaručeného v , listiny a v Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 13. mája 2014, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 23. marca 2017.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému

súdu sa sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov v konaní vedenom pod

sp. zn. domáhali proti žalovanej (Prvej stavebnej sporiteľni, a. s.,

ďalej len „žalovaná“) vyslovenia neplatnosti zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere

zo 4. apríla 2007 (ďalej len „zmluva o úvere“), ako aj s ňou súvisiacej zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti (rodinnému domu sťažovateľov) na zabezpečenie úveru

a napokon aj neplatnosti dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky, a to z dôvodu v nich

obsiahnutých neprijateľných zmluvných dojednaní, ktoré ich mali poškodzovať ako

spotrebiteľov. Na základe zmluvy o úvere žalovaná poskytla sťažovateľom úver na kúpu

rodinného domu, ktorý sťažovatelia určitý čas splácali, avšak neskôr z dôvodu straty

zamestnania rodinných príslušníkov ho splácať prestali, a tak žalovaná v zmysle zmluvných

dojednaní 16. septembra 2010 odstúpila od zmluvy a dva roky po odstúpení od zmluvy

pristúpila k nútenému vymoženiu jej dlhovanej sumy, a to predajom nehnuteľnosti

sťažovateľov na dobrovoľnej dražbe, proti uskutočneniu ktorej sa sťažovatelia bránili

podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bolo žalovanej

uložené zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti sťažovateľov

a ktorému Okresný súd Žilina vyhovel uznesením o nariadení predbežného opatrenia

sp. zn. zo 4. mája 2012, a tiež sťažovatelia podali okresnému súdu aj

predmetnú žalobu. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 13. mája 2014

rozhodol, že zmluva o úvere je neplatná v jej čl. III – zabezpečenie v jeho bode 1.1 prvej

vete a v bode 1.3, ako aj v jej čl. VIII v jeho bode 8, pričom okresný súd konštatoval, že

v tejto zmluve nezistil prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosť

predmetnej zmluvy v označených článkoch a bodoch konštatoval iba z dôvodu ich

nezrozumiteľnosti a neurčitosti, nie však z dôvodu, žeby obsahovali neprijateľné zmluvné

podmienky, tak ako sa tohto domáhali sťažovatelia. Okresný súd dospel k tomuto záveru

potom, ako z úradnej moci preskúmal sťažovateľmi označené dojednania v zmluve o úvere,

ktoré sťažovatelia bez akýchkoľvek ďalších tvrdení alebo dôkazov označili en bloc

za neprijateľné zmluvné dojednania. Na základe odvolania sťažovateľov krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 30. septembra 2015 rozsudok okresného súdu ako

vecne správny potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi jeho odôvodnenia.

Dovolanie sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 23. marca 2017 z dôvodu jeho neprípustnosti odmietol.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia v príčinnej súvislosti

s rozhodnutím okresného súdu, krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu namietajú

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého porušenie sťažovatelia odôvodnili

tým, že tieto rozhodnutia sú nepresvedčivé a arbitrárne, pretože sa „... nezaoberali

podstatnými otázkami v spore ...“, a tiež namietajú porušenie svojho práva vlastniť majetok

z dôvodu ich neistého postavenia ako vlastníkov k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom

zálohu na zabezpečenie im žalovanou poskytnutého úveru, pretože „Veriteľ mám možnosť

kedykoľvek pristúpiť k výkonu záložného práva.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby po prijatí ich sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo vlastniť majetok podľa ,

čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 1 dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Trenčín -69 z 13. mája 2014, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

-96 z 30. septembra 2015. a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 23. mája 2017 porušené bolo.

II. Právo na súdnu ochranu podľa ,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. I Dohovoru o ľudských právach

a základných slobodách rozsudkom Okresného súdu Trenčín -69 z 13. mája

2014, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne -96 z 30. septembra 2015

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2017

porušené bolo.

III. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2017

sa zrušuje.

IV. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne -96 z 30. septembra 2015 sa

zrušuje.

V. Rozsudok Okresného súdu Trenčín -69 z 13. mája 2014 sa zrušuje

a vec sa mu vracia na nové konanie.

VI. Okresný súd Trenčín je povinný zaplatiť sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie spoločne a nerozdielne vo výške 1 000 eur do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

VII. Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. K rozsudkom okresného súdu a krajského súdu

7.1 Pokiaľ ide o sťažovateľmi napádané rozsudky okresného súdu a krajského súdu,

ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“],

ktorý vyplýva z citovaného , môže poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

7.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľmi označených základných práv

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd ich sťažnosť už

po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

7.3 Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu

tých práv, porušenie ktorých sťažovatelia namietajú a k porušeniu ktorých malo dôjsť aj

v príčinnej súvislosti s napádaným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu,

neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľom dostupných opravných prostriedkov,

predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia ich práv.

Sťažovatelia mali možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutí okresného súdu

a krajského súdu, a to využitím riadneho (odvolania) a mimoriadneho (dovolania)

opravného prostriedku, ktoré, tak ako to vyplýva aj zo sťažnosti, sťažovatelia napokon aj

účinne využili. Na základe sťažovateľmi podaného odvolania sa krajský súd a na základe

podaného dovolania najvyšší súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia

odvolacieho a dovolacieho súdu museli v podstate vyrovnať s rovnakými argumentmi, aké

sťažovatelia proti rozhodnutiu okresného súdu a krajského súdu uvádzajú aj v konaní pred

ústavným súdom.

7.4 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (proti okresnému súdu

a krajskému súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

8. K uzneseniu najvyššieho súdu

8.1 Pokiaľ ide o uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 23. marca 2017,

v príčinnej súvislosti s ním sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv na tom

základe, že najvyšší súd „... svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne procesnými dôvodmi

neprípustnosti dovolania bez vecného posúdenia“, preto toto uznesenie považujú

za arbitrárne.

8.2 Vzhľadom na to, že sťažovatelia nespochybňujú dôvody, na základe ktorých

najvyšší súd ich dovolanie ako procesne neprípustné odmietol, bolo bez právneho významu

na tomto mieste uvádzať citáciu jeho rozhodnutia a v tejto súvislosti ústavný súd v reakcii

na námietku sťažovateľov, že najvyšší súd aj vecne nepreskúmal rozhodnutie krajského

súdu, iba podotýka, že aj keby sa táto námietka javila byť dôvodnou na to, aby sa ňou

ústavný súd zaoberal v sťažnosti sťažovateľov, absentujú principiálne ústavno-procesné

predpoklady na konanie pred ústavným súdom (sťažovatelia v sťažnosti bližšie

neodôvodňujú, v čom sa javí byť rozhodnutie najvyššieho súdu nesprávne, pričom iba

konštatovanie o jeho neústavnosti nie je dostačujúce, pozn.), ktorých nedostatok ústavný

súd nie je povinný odstraňovať ani sám ex offo, a vzhľadom na to, že sťažovatelia sú

kvalifikovane právne zastúpení, nie je jeho povinnosťou na ich odstránenie vyzývať ani

sťažovateľov.

8.3 Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

8.4 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov v tejto

časti vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, ktoré bránia konaniu

pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí ( ).

9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných

rozhodnutí okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie

o priznaní sťažovateľom primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je

viazané na vyslovenie porušenia ich práv alebo slobôd ( prvá veta ),

ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018