Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 93/2018
PDF · 170.26 KB
No categories available
I. ÚS 93/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátkou JUDr. Jaroslavou Starinskou, Národná 19, Žilina, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv „podľa článkov 48 a 127“ Ústavy Slovenskej republiky
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca
2018 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv „podľa článkov 48
a 127“ Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
2. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti ako porušovateľov ním uvedených práv
označil „Orgány činné v trestnom konaní t. j.: Okres. Riaditeľstvo PZ v Žiline, odbor
justičnej polície… Okresný súd Žilina… Krajský súd... Najvyšší súd...“ a uviedol, že
sťažnosť podáva „proti porušovaniu základných práv podľa článku 48 a 127 Ústavy
Slovenskej republiky“.
3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu
Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 74/2010 z 21. januára 2013 (ďalej aj „rozsudok
okresného súdu“) „na skutkovom základe, že dňa 27.9.2009 v presne nezistenom čase asi
o 11.30 hod. v na autobusovom nástupišti v priestore medzi autobusovou zastávkou
a bistrom udrel zozadu nezisteným spôsobom , a keď sa tento otočil,
udrel ho i spredu, v dôsledku čoho spadol na zem, kde ho kopol do oblasti rebier… pričom
u došlo k poraneniu životne dôležitého orgánu – mozgu“, uznaný za vinného
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona
a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu
so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov.
4. Ďalej zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 To 101/2013 z 26. novembra 2013 (ďalej aj „uznesenie
krajského súdu“) zamietol odvolanie sťažovateľa, ako aj odvolanie poškodenej proti
rozsudku okresného súdu ako nedôvodné.
5. V dôvodoch podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol:
«Čo sa týka náhrady škody, ktorú si uplatnila manželka poškodeného, s touto
Krajský súd nesúhlasil, najmä s ohľadom na vyjadrenie znalcov, že ak by poškodenému
bola poskytnutá včasná lekárska pomoc, je možné, že by prežil.
Mňa vyšetrovateľ po zadržaní ubezpečoval, že o nič nejde, že advokáta, obhajcu
nepotrebujem, lebo je chybou manželky nebohého, že odmietla poskytnúť svojmu manželovi
privolanie záchranky potom ako spadol. S krvácanou hlavou ho manželka odviedla preč. Ja
som tomuto uveril a keďže som sa ničoho nedopustil, bolo mi ľúto čo sa p. stalo,
ale keďže sám spadol, pretože bol už štvrtý deň non-stop vo vysokom štádiu opilosti.
Nejedol, spal doma v pivnici a ráno v to doobedie prišiel na miesto, teda do krčmy, kde som
bol ja a ďalší kamarát, znovu pokračoval v pití. Situácia sa zmenila, keď zrazu poškodená
prišla s verziou, že manžel jej mal povedať, vraj som ho udrel zozadu do hlavy a nevie
presne či som ho mal sotiť, alebo sám spadol a tak došlo vraj k úrazu. Keďže opakujem, že
ihneď sme volali poškodenú, aby prišla a tá skutočne o pár minút na miesto incidentu došla
aj so synom, nebohému začala nadávať, odmietla, aby som zavolal záchrannú službu, prip.
akýmkoľkovek spôsobom mu poskytnúť lekársku pomoc, odvádzala poškodeného preč. Nikto
nevie čo sa dialo od jeho odchodu z inkriminovaného miesta po dobu, kým prišiel do
nemocnice, ani akým spôsobom a ako sa dostal do nemocnice V čase incidentu p.
ktorý s nami sedel celý čas pri stole, šiel na toaletu, ja viem , že toalety boli zamknuté a kľúč
mala buď upratovačka, alebo čašníčka, ktorá nás celý čas obsluhovala. Podľa verzie, ktorú
si vymyslela manželka poškodeného nebohého o udretí s pivovým pohárom, to sa
nezakladalo na pravde, nikde v blízkosti, ani vonku na terase, kde poškodený sám spadol,
žiadny pivový pohár, ani nič podobné ako fľaša sa nenachádzalo. Ja a p. sme mali
iba minimum vypité, ale nebohý bol v ťažkom stupni opitosti - toto je aj v znaleckom
posudku a uvádza to aj znalkyňa na hlavnom pojednávaní. Táto tiež konštatuje, že
k poškodeniu zdravia došlo pádom, nie úderom. Toto všetko potvrdzuje aj znalecký posudok
aj výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní. Nebohý užíval množstvo liekov, bol po
operácii srdca, užíval lieky na zrážanlivosť krvi, mal poškodenú pečeň a iné závažné
ochorenia.
Môžem konštatovať, že ja som nikdy nikomu neublížil, v hodnotení som bezúhonná
osoba, dokonca ani priestupku som sa nedopustil. Ľutujem, že som nepodal trestné
oznámenie z krivého obvinenia a z krivej výpovede, nakoľko aj vo výpovediach sú rozpory
a nepravdy.
Poškodená konala účelovo, účelovo znemožnila nefunkčné manželstvo, pri zvážení,
ktorý milujúci manžel požiada hneď na druhý deň o odpojenie. Všetky návrhy na
dokazovanie z mojej strany a mojej obhajkyne boli ihneď zamietnuté, nebola rekonštrukcia,
ani vykonané žiadne dôkazy, ktoré sme navrhovali vykonať za účelom preukázania mojej
neviny. V prípravnom konaní, ako som už uviedol, som obhajcu nemal a to čo som žiadal
vyšetrovateľa, teda dôkazy v podstate identické s tými, ktoré mal súd vykonať „zmietol
zo stola“...
Nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a nesprávnym vyhodnotením
dôkazov došlo k porušeniu mojich základných práv. Tieto práva vyplývajú z Ústavy
a z Trestného poriadku. Ďalej bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl.6. Ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd…
V prípravnom konaní som bol vystresovaný a nebol som riadne poučený.
Podľa § 53 Zákona o ústavnom súde som vyčerpal všetky opravné prostriedky,
dokonca aj mimoriadny opravný prostriedok.
Porušenie mojich základných práv ku dňu podania sťažnosti trvajú, a tým trpí moje
meno, povesť, zdravie, som šikanovaný sociálnou a zdravotnou poisťovňou a samotnou
poškodenou, ktorá chce neprimeranú náhradu nákladov súvisiacich s pohrebom jej
nebohého manžela. Vzniknutá situácia ovplyvnila rozvrat v mojej rodine, kamaráti odo mňa
bočia. Na základe toho žiadam náhradu nemajetkovej ujmy 50tisíc eur...»
6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol
týmto nálezom:
„Základné právo … podľa článkov 48 a 127 Ústavy Slovenskej
republiky bolo porušené, nielen podľa slovenských predpisov ale aj podľa medzinárodných
predpisov. Žiadam v celom rozsahu napadnuté rozhodnutia zrušiť ako nedôvodné, pretože
konanie, ktoré predchádzalo samotným rozhodnutiam, bolo protiprávne a nespravodlivé.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- eur, ktoré sú
povinní porušovatelia uhradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
Zároveň žiadame, aby právnej zástupkyni JUDr. Jaroslave Starinskej, advokátke...
boli priznané trovy právneho zastúpenia a odporcovi trovy konania.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj
osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona
o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
11. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
12. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody
sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a subjektu,
proti ktorému sťažnosť smeruje.
13. Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky
je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu
návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia
domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite
svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127
ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom
pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03,
14. Po preskúmaní podania sťažovateľa doručeného 5. marca 2018 ústavný súd
konštatuje, že napriek jeho kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené
v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde. Závažným
nedostatkom petitu sťažnosti brániacim jeho meritórnemu preskúmaniu je nielen nepresnosť
v označení základných práv a slobôd, ktoré mali byť porušené (sťažovateľ namieta základné
práva „podľa článkov 48 a 127“ ústavy), ale tiež absencia označenia orgánov verejnej moci,
ktoré sa mali porušenia základných práv dopustiť. Petit sťažnosti neobsahuje žiadne
označenie súdmi vedených konaní, resp. nimi vydaných rozhodnutí. Označené nedostatky
petitu sťažnosti nie je možné pri zastúpení sťažovateľa kvalifikovaným advokátom
preklenúť označením rozsudku okresného súdu a uznesenia krajského súdu v odôvodnení
sťažnosti, resp. tvrdením v odôvodnení sťažnosti, že vo veci využil mimoriadny opravný
prostriedok bez jeho bližšieho označenia v spojení s označením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako porušovateľa práv v úvode sťažnosti.
15. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ústavy, avšak
v odôvodnení sťažnosti netvrdí, že by bol odňatý zákonnému sudcovi, ani že by jeho vec
nebola verejne prerokovaná, resp. bola prerokovaná so zbytočnými prieťahmi, a netvrdí ani
to, že by sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (Podľa čl. 48 ods. 1
ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa odseku 2 tohto článku každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.)
Vzhľadom na uvedené je namieste konštatovať absenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti
medzi sťažovateľom označeným čl. 48 ústavy a jeho sťažnostnou argumentáciou.
16. Podľa názoru ústavného súdu preto v odôvodnení sťažnosti, ktoré spočíva len
v spochybňovaní správnosti hodnotenia dôkazov a zistenia skutkového stavu zo strany
okresného súdu a krajského súdu vo veci sťažovateľa a je v zásade opakovaním obhajobnej
argumentácie sťažovateľa z trestného konania, absentujú dôvody majúce ústavný rozmer,
teda také, ktoré by aspoň v minimálnom rozsahu kompaktne a logicky odôvodňovali zásah
do obsahu základných práv podľa čl. 48 ústavy, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.
17. Vzhľadom na to ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ako celok pôsobí
nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení
námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom)
v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012,
III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
18. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
19. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na
taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura
scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.
advokáta).
20. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
považoval už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na
odmietnutie sťažnosti. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde, v dôsledku čoho rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa stratilo v danej veci opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. marca 2018