Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 93/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátkou JUDr. Jaroslavou Starinskou, Národná 19, Žilina, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv „podľa článkov 48 a 127“

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv „podľa článkov 48

a 127“ (ďalej len „“).

2. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti ako porušovateľov ním uvedených práv

označil „Orgány činné v trestnom konaní t. j.: Okres. Riaditeľstvo PZ v Žiline, odbor

justičnej polície… Okresný súd Žilina… Krajský súd... Najvyšší súd...“ a uviedol, že

sťažnosť podáva „proti porušovaniu základných práv podľa článku 48 a 127

Slovenskej republiky“.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. januára 2013 (ďalej aj „rozsudok

okresného súdu“) „na skutkovom základe, že dňa 27.9.2009 v presne nezistenom čase asi

o 11.30 hod. v na autobusovom nástupišti v priestore medzi autobusovou zastávkou

a bistrom udrel zozadu nezisteným spôsobom , a keď sa tento otočil,

udrel ho i spredu, v dôsledku čoho spadol na zem, kde ho kopol do oblasti rebier… pričom

u došlo k poraneniu životne dôležitého orgánu – mozgu“, uznaný za vinného

zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa a

a prečinu výtržníctva podľa , za čo mu bol uložený

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu

so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov.

4. Ďalej zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 26. novembra 2013 (ďalej aj „uznesenie

krajského súdu“) zamietol odvolanie sťažovateľa, ako aj odvolanie poškodenej proti

rozsudku okresného súdu ako nedôvodné.

5. V dôvodoch podanej sťažnosti sťažovateľ uviedol:

«Čo sa týka náhrady škody, ktorú si uplatnila manželka poškodeného, s touto

Krajský súd nesúhlasil, najmä s ohľadom na vyjadrenie znalcov, že ak by poškodenému

bola poskytnutá včasná lekárska pomoc, je možné, že by prežil.

Mňa vyšetrovateľ po zadržaní ubezpečoval, že o nič nejde, že advokáta, obhajcu

nepotrebujem, lebo je chybou manželky nebohého, že odmietla poskytnúť svojmu manželovi

privolanie záchranky potom ako spadol. S krvácanou hlavou ho manželka odviedla preč. Ja

som tomuto uveril a keďže som sa ničoho nedopustil, bolo mi ľúto čo sa p. stalo,

ale keďže sám spadol, pretože bol už štvrtý deň non-stop vo vysokom štádiu opilosti.

Nejedol, spal doma v pivnici a ráno v to doobedie prišiel na miesto, teda do krčmy, kde som

bol ja a ďalší kamarát, znovu pokračoval v pití. Situácia sa zmenila, keď zrazu poškodená

prišla s verziou, že manžel jej mal povedať, vraj som ho udrel zozadu do hlavy a nevie

presne či som ho mal sotiť, alebo sám spadol a tak došlo vraj k úrazu. Keďže opakujem, že

ihneď sme volali poškodenú, aby prišla a tá skutočne o pár minút na miesto incidentu došla

aj so synom, nebohému začala nadávať, odmietla, aby som zavolal záchrannú službu, prip.

akýmkoľkovek spôsobom mu poskytnúť lekársku pomoc, odvádzala poškodeného preč. Nikto

nevie čo sa dialo od jeho odchodu z inkriminovaného miesta po dobu, kým prišiel do

nemocnice, ani akým spôsobom a ako sa dostal do nemocnice V čase incidentu p.

ktorý s nami sedel celý čas pri stole, šiel na toaletu, ja viem , že toalety boli zamknuté a kľúč

mala buď upratovačka, alebo čašníčka, ktorá nás celý čas obsluhovala. Podľa verzie, ktorú

si vymyslela manželka poškodeného nebohého o udretí s pivovým pohárom, to sa

nezakladalo na pravde, nikde v blízkosti, ani vonku na terase, kde poškodený sám spadol,

žiadny pivový pohár, ani nič podobné ako fľaša sa nenachádzalo. Ja a p. sme mali

iba minimum vypité, ale nebohý bol v ťažkom stupni opitosti - toto je aj v znaleckom

posudku a uvádza to aj znalkyňa na hlavnom pojednávaní. Táto tiež konštatuje, že

k poškodeniu zdravia došlo pádom, nie úderom. Toto všetko potvrdzuje aj znalecký posudok

aj výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní. Nebohý užíval množstvo liekov, bol po

operácii srdca, užíval lieky na zrážanlivosť krvi, mal poškodenú pečeň a iné závažné

ochorenia.

Môžem konštatovať, že ja som nikdy nikomu neublížil, v hodnotení som bezúhonná

osoba, dokonca ani priestupku som sa nedopustil. Ľutujem, že som nepodal trestné

oznámenie z krivého obvinenia a z krivej výpovede, nakoľko aj vo výpovediach sú rozpory

a nepravdy.

Poškodená konala účelovo, účelovo znemožnila nefunkčné manželstvo, pri zvážení,

ktorý milujúci manžel požiada hneď na druhý deň o odpojenie. Všetky návrhy na

dokazovanie z mojej strany a mojej obhajkyne boli ihneď zamietnuté, nebola rekonštrukcia,

ani vykonané žiadne dôkazy, ktoré sme navrhovali vykonať za účelom preukázania mojej

neviny. V prípravnom konaní, ako som už uviedol, som obhajcu nemal a to čo som žiadal

vyšetrovateľa, teda dôkazy v podstate identické s tými, ktoré mal súd vykonať „zmietol

zo stola“...

Nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a nesprávnym vyhodnotením

dôkazov došlo k porušeniu mojich základných práv. Tieto práva vyplývajú z

a z . Ďalej bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl.6. Ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd…

V prípravnom konaní som bol vystresovaný a nebol som riadne poučený.

Podľa som vyčerpal všetky opravné prostriedky,

dokonca aj mimoriadny opravný prostriedok.

Porušenie mojich základných práv ku dňu podania sťažnosti trvajú, a tým trpí moje

meno, povesť, zdravie, som šikanovaný sociálnou a zdravotnou poisťovňou a samotnou

poškodenou, ktorá chce neprimeranú náhradu nákladov súvisiacich s pohrebom jej

nebohého manžela. Vzniknutá situácia ovplyvnila rozvrat v mojej rodine, kamaráti odo mňa

bočia. Na základe toho žiadam náhradu nemajetkovej ujmy 50tisíc eur...»

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo … podľa článkov 48 a 127 Slovenskej

republiky bolo porušené, nielen podľa slovenských predpisov ale aj podľa medzinárodných

predpisov. Žiadam v celom rozsahu napadnuté rozhodnutia zrušiť ako nedôvodné, pretože

konanie, ktoré predchádzalo samotným rozhodnutiam, bolo protiprávne a nespravodlivé.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- eur, ktoré sú

povinní porušovatelia uhradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Zároveň žiadame, aby právnej zástupkyni JUDr. Jaroslave Starinskej, advokátke...

boli priznané trovy právneho zastúpenia a odporcovi trovy konania.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj

osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona

o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

11. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

12. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a subjektu,

proti ktorému sťažnosť smeruje.

13. Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky

je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia

domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite

svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127

a ), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom

pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (, ,

).

14. Po preskúmaní podania sťažovateľa doručeného 5. marca 2018 ústavný súd

konštatuje, že napriek jeho kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

v a a až c) . Závažným

nedostatkom petitu sťažnosti brániacim jeho meritórnemu preskúmaniu je nielen nepresnosť

v označení základných práv a slobôd, ktoré mali byť porušené (sťažovateľ namieta základné

práva „podľa článkov 48 a 127“ ), ale tiež absencia označenia orgánov verejnej moci,

ktoré sa mali porušenia základných práv dopustiť. Petit sťažnosti neobsahuje žiadne

označenie súdmi vedených konaní, resp. nimi vydaných rozhodnutí. Označené nedostatky

petitu sťažnosti nie je možné pri zastúpení sťažovateľa kvalifikovaným advokátom

preklenúť označením rozsudku okresného súdu a uznesenia krajského súdu v odôvodnení

sťažnosti, resp. tvrdením v odôvodnení sťažnosti, že vo veci využil mimoriadny opravný

prostriedok bez jeho bližšieho označenia v spojení s označením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako porušovateľa práv v úvode sťažnosti.

15. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa , avšak

v odôvodnení sťažnosti netvrdí, že by bol odňatý zákonnému sudcovi, ani že by jeho vec

nebola verejne prerokovaná, resp. bola prerokovaná so zbytočnými prieťahmi, a netvrdí ani

to, že by sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (Podľa čl. 48 ods. 1

nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa odseku 2 tohto článku každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.)

Vzhľadom na uvedené je namieste konštatovať absenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti

medzi sťažovateľom označeným a jeho sťažnostnou argumentáciou.

16. Podľa názoru ústavného súdu preto v odôvodnení sťažnosti, ktoré spočíva len

v spochybňovaní správnosti hodnotenia dôkazov a zistenia skutkového stavu zo strany

okresného súdu a krajského súdu vo veci sťažovateľa a je v zásade opakovaním obhajobnej

argumentácie sťažovateľa z trestného konania, absentujú dôvody majúce ústavný rozmer,

teda také, ktoré by aspoň v minimálnom rozsahu kompaktne a logicky odôvodňovali zásah

do obsahu základných práv podľa , ktorých porušenie sťažovateľ namieta.

17. Vzhľadom na to ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom)

v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. ,

, ).

18. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

19. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na

taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

20. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

považoval už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na

odmietnutie sťažnosti. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 , v dôsledku čoho rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa stratilo v danej veci opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018