Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2018 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,

Mojmíra Mamojku, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika predbežne

prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) o súlade prvej vety a tretej vety

o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov

s a 2 v spojení s Zmluvy o Európskej

únii a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a takto

rozhodol:

1. Návrh prezidenta Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu prezidenta Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti § 5 ods. 1 prvej

vety a tretej vety o regulácii v sieťových odvetviach

v znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. októbra

2017 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej aj „prezident“ alebo aj

„navrhovateľ“) na začatie konania podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 5 ods. 1 prvej vety a § 14 ods. 3 tretej vety zákona

č. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o regulácii v sieťových odvetviach“) s a 2 v spojení s

Zmluvy o Európskej únii a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Prezident v úvodnej časti svojho návrhu uvádza, že napadnuté znenie § 5 ods. 1 prvej

vety zákona o regulácii v sieťových odvetviach je dôsledkom novelizácie vykonanej

, ktorým sa mení a dopĺňa o regulácii

v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a poukazuje v tejto súvislosti na príslušnú časť dôvodovej správy k napadnutej novelizácii

zákona o regulácii v sieťových odvetviach, v ktorej sa k zmene napadnutého ustanovenia

uvádza:

„Mení sa spôsob kreovania predsedu úradu. Podľa účinnej právnej úpravy predsedu

vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby predsedu menovala do funkcie vláda Slovenskej republiky. Tento krok

reflektuje reálnu zodpovednosť vlády Slovenskej republiky v oblasti regulácie sieťových

odvetví, pričom v kontexte ďalších zmien nezávislosť úradu zostáva nedotknutá. Plnú

zodpovednosť za energetickú politiku v Slovenskej republike nesie vláda Slovenskej

republiky, právomoci prezidenta sú v tejto oblasti veľmi obmedzené. Preto je náležité

a logické, aby bola právomoc menovať a odvolávať predsedu úradu priznaná vláde

Slovenskej republiky.“

Prezident napáda aj § 14 ods. 3 tretiu vetu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pred novelizáciou vykonanou

Z. z. pozostával § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dvoch viet, ktoré

zneli:

„Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny.

Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt,

ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.“

Novelizáciou vykonanou bol zákona

o regulácii v sieťových odvetviach doplnený o tretiu vetu, ktorú prezident napáda. Tretia

veta § 14 ods. 3 označeného zákona znie:

„Účastníkom cenového konania je aj ministerstvo, ak ide o cenové konanie

podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e) pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej

sústavy, § 11 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 2 písm. d) pre prevádzkovateľa distribučnej siete,

do ktorej je pripojených viac ako 100 000 odberných miest, alebo Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky, ak ide o cenové konanie podľa § 11 ods. 4 písm. a) až c).“

Prezident zdôrazňuje, že zákon o regulácii v sieťových odvetviach je nepochybne

právnym nástrojom, prostredníctvom ktorého bola implementovaná smernica Európskeho

parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh

s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej aj „smernica 2009/72/ES“)

a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných

pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES

(ďalej aj „smernica 2009/73/ES“).

Poukazujúc na odôvodnenia príslušných ustanovení smernice 2009/72/ES a smernice

2009/73/ES a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie prezident argumentuje, že zásada

nezávislosti národných regulačných orgánov, ku ktorým patrí aj Úrad pre reguláciu

sieťových odvetví (ďalej len „úrad“), je v spoločnom právnom rámci mimoriadne

významná, keďže „zriadením nezávislých regulačných orgánov sa má totiž zabezpečiť, aby

vznikol skutočný vnútorný trh, v rámci ktorého sa dbá o otvorenie trhu a o spravodlivú

hospodársku súťaž. V tomto zmysle sú členské štáty výslovne povinné zabezpečiť nezávislosť

ich národných regulačných orgánov. Prejavom tejto nezávislosti je v neposlednom rade aj

to, že národné regulačné orgány síce môžu byť pod dohľadom, ale v súvislosti s plnením

svojich úloh nesmú prijímať pokyny od iného orgánu a pozastaviť výkon ich rozhodnutí

alebo zrušiť ich rozhodnutia môžu výlučne príslušné odvolacie orgány na základe

konkrétneho opravného prostriedku.“.

Napadnuté ustanovenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach podľa prezidenta

nielenže neposilňujú nezávislosť úradu, ale naopak dávajú vláde Slovenskej republiky

(ďalej len „vláda“) „kompetenciu, ktorá je základom nezávislosti predsedu úradu a teda aj

úradu ako takého na aktuálnej vláde. Prijatá zmena je preto v rozpore s cieľom citovaných

smerníc, ktoré sledujú ďalšie posilnenie nezávislosti národného regulačného orgánu, a to

hlavne od vlády členského štátu... Už právny stav pred novelou... nedokázal zabrániť tomu,

aby úrad pod nátlakom vlády v roku 2017 zrušil svoje pôvodné rozhodnutia a nahradil ich

rozhodnutiami podľa politickej vôle vlády. Takýto spôsob nápravy rozhodnutí úradu je

v priamom rozpore s harmonizačnými pravidlami obsiahnutými v smernici 2009/72/ES

resp. smernici 2009/73/ES, ktoré pripúšťajú pozastavenie výkonu rozhodnutí alebo ich

zrušenie výlučne príslušnými odvolacími (súdnymi) orgánmi na základe konkrétneho

opravného prostriedku, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora... (rozsudok z 29. októbra 2009,

C-474/08, Komisia proti Belgickému kráľovstvu...).“.

Skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo

životného prostredia Slovenskej republiky sú účastníkmi vybraných cenových konaní

v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o regulácii v sieťových odvetviach,

predstavuje podľa prezidenta zjavný konflikt so smernicou 2009/72/ES a smernicou

2009/73/ES, smernicami, ktoré „požadujú od členských štátov, aby regulačný orgán pri

prijímaní rozhodnutí vo všetkých relevantných regulačných záležitostiach bol nezávislý od

vlády, ako aj od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov“.

Prezident pripomína, že zákon o regulácii v sieťových odvetviach sa po novelizácii

vykonanej „ vracia v oblasti účastníctva v cenových konaniach

časti týkajúcej sa účastníctva v cenových konaniach k právnej úprave pred prijatím zákona

č. , ktorým bolo účastníctvo ministerstiev v cenových konaniach vypustené

práve z dôvodu transpozície smerníc tzv. tretieho energetického balíčka“. V tejto súvislosti

prezident zdôrazňuje, že „Opätovné zavedenie účastníctva ministerstiev v cenových

konaniach je teda návratom do stavu, ktorý bol už v minulosti samotným zákonodarcom

vyhodnotený ako nesúladný s právom Európskej únie.“.

Podľa prezidenta unesenie zodpovednosti vlády za energetickú politiku „nemôže byť

na úkor skutočného vnútorného trhu, v rámci ktorého sa dbá o jeho otvorenie

a o spravodlivú hospodársku súťaž“. Vzhľadom na to, že kompetencia vlády vymenúvať

a odvolávať predsedu úradu a účastníctvo ministerstiev v cenových konaniach by mohli

viesť k oslabeniu hodnôt, na ktorých spočíva vnútorný trh Európskej únie, prezident

považuje napadnuté ustanovenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach za nesprávnu

implementáciu už označených smerníc.

K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy zákona o regulácii v sieťových

odvetviach s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s čl. 288 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie prezident argumentuje, že povinnosť riadnej implementácie smerníc vyplýva

z kombinácie čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý požaduje od členského

štátu dosiahnutie cieľa predpokladaného smernicou a čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

podľa ktorého majú členské štáty prijať všetky opatrenia potrebné na plnenie záväzkov

vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Vychádzajúc z predpokladu, že napadnuté

ustanovenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach predstavujú nesprávnu

implementáciu smernice 2009/72/ES a smernice 2009/73/ES, prezident zastáva názor, že sú

zároveň v rozpore aj s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s čl. 288 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie. Pre vyslovenie porušenia označených ustanovení Zmluvy

o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie je podľa prezidenta nevyhnutné

najprv vysloviť rozpor napadnutých ustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach

so smernicou 2009/72/ES a smernicou 2009/73/ES, pričom ústavný súd má v tejto súvislosti

„možnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou smerujúcou

k získaniu výkladu uvedených smerníc tak, ako to sám pripustil napríklad v náleze sp. zn.

z 26. januára 2011“.

Nesúlad napadnutých ustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach s čl. 1

ods. 1 a 2 prezident odôvodňuje tým, že Zmluva o Európskej únii a Zmluva

o fungovaní Európskej únie predstavujú medzinárodné zmluvy podľa ,

pričom ak napadnuté ustanovenia tohto zákona nie sú v súlade s plnením záväzkov

podľa označených zmlúv, potom nie sú v súlade ani s .

S odkazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a apelujúc na princíp

nezávislosti a nestrannosti úradu vyplývajúci explicitne z § 4 ods. 2 zákona o regulácii

v sieťových odvetviach, ktorý zahŕňa aj zákaz pre všetky orgány verejnej moci ovplyvňovať

úrad pri výkone jeho pôsobnosti, prezident tvrdí, že napadnuté ustanovenia citovaného

zákona odporujú aj , keďže ide o zjavný regres demokratického

a právneho štátu. Vo vyspelej demokratickej spoločnosti nemožno „rezignovať na

požiadavku právnej a politickej kultúry. Treba ju neustále zvyšovať rešpektovaním aj tých

pravidiel, ktoré nie sú v ústave napísané výslovne, ale iba medzi riadkami, no majú byť

v kultivovanom prostredí samozrejmosťou. Napadnuté ustanovenia však vychádzajú

z presne opačného prístupu.“.

V súlade s v spojení s a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prezident zároveň navrhol aj pozastavenie účinnosti napadnutých

ustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach s odôvodnením, že ich prijatím hrozí

značná hospodárska škoda, keďže „sa môže stať základom pre začatie konania pre

porušenie zmluvy podľa čl. 258 a čl. 260 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré by mohlo následne

vyústiť aj do uloženia značných finančných sankcií“.

Na základe uvedenej argumentácie prezident navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho

návrh na ďalšie konanie a zároveň pozastavil účinnosť § 5 ods. 1 prvej vety a § 14 ods. 3

tretej vety zákona o regulácii v sieťových odvetviach a následne vydal nález, ktorým

vysloví, že § 5 ods. 1 prvá veta a § 14 ods. 3 tretia veta zákona o regulácii v sieťových

odvetviach nie sú v súlade s a 2 v spojení s Zmluvy

o Európskej únii a s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

II.

II.1 K prijatiu návrhu prezidenta na ďalšie konanie

Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa a podľa zákona o ústavnom

súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá prezident Slovenskej republiky.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd podľa predbežne prerokoval návrh

prezidenta a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3

, ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže vec

prerokovať a rozhodnúť o nej.

Ústavný súd už vo veci zdôraznil, že do rámca prieskumu ústavného

súdu patria aj po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii normy ústavného

systému Slovenskej republiky. Ústavný súd však nemôže neprihliadať na dopad práva

Európskej únie na tvorbu, aplikáciu a výklad vnútroštátneho práva v oblasti právnej úpravy,

ktorej vznik, pôsobenie a účel majú svoj pôvod v práve Európskej únie (porovnaj nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , bod 25). Právo Európskej únie má

nepochybne dopad na vnútroštátne právo v prípade, ak vnútroštátna úprava spadá do rámca

pôsobnosti práva Európskej únie.

Zákonom o regulácii v sieťových odvetviach došlo k transpozícii

tzv. 3. energetického balíčka, ktorého legislatívne podmienky boli obsiahnuté okrem iných

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných

pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES a smernici

Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách

pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. Zákon

o regulácii v sieťových odvetviach je teda implementačným nástrojom citovaných smerníc

Európskej únie a spadá do rámca pôsobnosti práva Európskej únie.

K otázke referenčného rámca, ktorý vymedzuje rozsah výkonu právomoci ústavného

súdu ustanovenej v z pohľadu práva Európskej únie, sa

ústavný súd už vyjadril vo viacerých konaniach, v ktorých dospel k záveru, že Zmluva

o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie sú medzinárodnými zmluvami

podľa a zároveň medzinárodnými zmluvami spĺňajúcimi kritériá

ustanovené v (m. m. , ).

Ústavný súd v súlade s už uvedeným konštatuje, že návrh na začatie konania spĺňa

náležitosti ustanovené v a , ako aj procesné

podmienky, za ktorých môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej.

Keďže ústavný súd súčasne nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť

k odmietnutiu tohto návrhu, rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie v súlade s § 25 ods. 1

a 3 (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K návrhu prezidenta na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení

zákona o regulácii v sieťových odvetviach

Prezident sa tiež domáha, aby ústavný súd podľa a

pozastavil až do rozhodnutia vo veci samej účinnosť napadnutých

ustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,

môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých

ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať

konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré

preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Prezident v súvislosti s návrhom na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení

zákona o regulácii v sieťových odvetviach zdôrazňuje, že v danom prípade hrozí značná

hospodárska škoda, keďže „Prijatie napadnutých ustanovení sa

môže stať základom pre začatie konania pre porušenie zmluvy podľa čl. 258 a 260 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie, ktoré by mohlo vyústiť aj do uloženia značných finančných

sankcií. Takejto hrozbe sa dá predísť len rozhodnutím ústavného súdu o pozastavení

účinnosti napadnutých ustanovení “.

V súvislosti s návrhom prezidenta na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení

zákona o regulácii v sieťových odvetviach ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že k uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125

ods. 2 pristupuje len v dostatočne odôvodnených prípadoch a pritom celkom

výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp.

hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne

konkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie navrhovateľa,

ktoré možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené ().

Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych predpisov

je žiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného

a neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech ochrany základných práv

a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v

relevantného z hľadiska ochrany ústavnosti a požiadavkou primeraného rešpektovania

autonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom na ústavný princíp deľby moci)

a z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov (m. m. uznesenie ústavného

súdu sp. zn. z 2. marca 2016).

V načrtnutom kontexte je podľa názoru ústavného súdu dôležité, aby atribúty

reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd či hrozby

značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku nadobudli takú

intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodní vstup

ústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením

účinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym preskúmaním jeho súladu s ,

resp. inými referenčnými predpismi, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany

ústavnosti.

Z odôvodnenia predkladaného navrhovateľom možno vyvodiť, že jeho hlavný

argument pre pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona o regulácii

v sieťových odvetviach sa odvíja od tvrdenia, že napadnuté ustanovenia zákona o regulácii

v sieťových odvetviach predstavujú nesprávnu implementáciu smernice 2009/72/ES

a smernice 2009/73/ES, a preto hrozí začatie konania pre porušenie zmluvy podľa čl. 258

a čl. 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a prípadné uloženie značných finančných

sankcií.

Ide o všeobecne a hypoteticky formulovaný argument, ktorý podľa názoru ústavného

súdu nemôže postačovať na uplatnenie „výnimočnej“ právomoci ústavného súdu, a to aj

(ale nielen) preto, že by mohol v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci významnou

mierou prejudikovať konečné rozhodnutie ústavného súdu.

Aj napriek tomu, že návrh obsahuje argumentáciu, ktorú nemožno považovať

za zjavne neopodstatnenú, čo vyjadruje bod 1 výrok tohto uznesenia, opodstatnenosť

argumentov obsiahnutých v návrhu bude potrebné starostlivo preskúmať v ďalšom štádiu

konania a konečný výsledok rozhodnutia ústavného súdu nemožno v danej fáze konania

(v rámci predbežného prerokovania) prejudikovať.

Ústavný súd preto návrhu prezidenta na pozastavenie účinnosti napadnutých

ustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach nevyhovel (bod 2 výroku tohto

rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2018