Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 139/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o.,

Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Richard Bauer, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia

osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 11. apríla 2018 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla

2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú

slobodu podľa a 5 (ďalej len „“) a práva na

urýchlené rozhodovanie o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 11. apríla 2018

(ďalej aj „namietané uznesenie“ alebo „uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že voči sťažovateľovi je vykonávané

väzobné trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery podľa

a iné. Sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 6. apríla 2017, proti ktorému podal sťažnosť.

3. Sťažovateľ uvádza, že 27. februára 2018 podal žiadosť o prepustenie z väzby,

o ktorej okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 11. apríla 2018, ktorým ju

ako nedôvodnú zamietol.

4. Sťažovateľ argumentuje, že rozhodovanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

nezodpovedalo požiadavke neodkladnosti rozhodovania o väzobných veciach, keďže doba,

ktorá uplynula od podania jeho žiadosti o prepustenie z väzby až do vydania

prvostupňového rozhodnutia okresného súdu, predstavuje až šesť týždňov, čo považuje za

neprípustné. Súčasne zdôraznil, že nejde o právoplatné rozhodnutie, pretože už na hlavnom

pojednávaní konanom 11. apríla 2018 zahlásil sťažnosť proti namietanému uzneseniu

okresného súdu.

5. Sťažovateľ, poukazujúc na zodpovedajúcu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva a ústavného súdu, dôvodí, že označeným postupom okresného súdu došlo k porušeniu

požiadavky urýchlenosti rozhodovania o väzobných veciach, a teda jeho základného práva

zaručeného a 5 a jeho práva zaručeného dohovoru.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby

rozhodol o jeho veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na

osobnú slobodu zaručeného a 5 a práva na urýchlené rozhodnutie

o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody zaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením

okresného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 27. februára 2018,

ako aj jemu predchádzajúcim postupom, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na osobnú

slobodu zaručeného a 5 a svojho práva na urýchlené rozhodovanie

o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody zaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru. Porušenie

označených práv odôvodňuje sťažovateľ porušením požiadavky urýchleného rozhodovania

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby v prvostupňovom konaní.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je

garantované a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať

konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie

obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom

určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia

korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. ,

, , ).

11. Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky

(okrem iného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu

väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o prepustenie z väzby

a rozhodovanie o predĺžení. Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

v rámci ktorej sa zaoberal požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie

z väzby z hľadiska , 2 a 5 a tiež z hľadiska dohovoru,

uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti

posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle a 5 , resp.

ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke

preto spravidla zodpovedá lehota konania nepresahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca ().

12. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj vyžiadaných listín zo spisového materiálu

v trestnej veci sťažovateľa vyplýva, že o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

z 27. februára 2018 rozhodol okresný súd uznesením z 11. apríla 2018 na hlavnom

pojednávaní.

13. V zmysle citovanej judikatúry je doba nepresahujúca na jednom stupni konania

lehotu jedného kalendárneho mesiaca z hľadiska záruk poskytovaných označenými čl. 17

ods. 2 a 5 a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, štandardne

akceptovateľná. Tak ako to vyplýva z predchádzajúceho bodu rozhodnutia,

v posudzovanom prípade sťažovateľa skutočná dĺžka rozhodovania okresného súdu

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby bola 43 dní. Z obsahu zápisnice okresného

súdu o výsluchu sťažovateľa z 11. apríla 2018, ako aj z odôvodnenia uznesenia okresného

súdu vyplýva, že sťažovateľ podal v približne rovnakom období niekoľko identických

žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu. Sťažovateľ sa domáhal prepustenia na slobodu

podaniami doručenými okresnému súdu 1. decembra 2017, 12. decembra 2017, 19. januára

2018, 26. januára 2018, ktoré však podaním z 30. januára 2018 vzal v celom rozsahu späť.

Súčasne sa svojho prepustenia domáhal aj žiadosťou doručenou okresnému súdu

14. februára 2018, ktorú neskôr podaním z 20. februára 2018 tiež vzal späť. Ďalšie žiadosti

o prepustenie na slobodu boli na okresnom súde podané 27. februára 2018, 6. marca 2018,

9. marca 2018 a 16. marca 2018, ku ktorým sťažovateľ na hlavnom pojednávaní konanom

11. apríla 2018 uviedol, že na nich netrvá, okrem žiadosti z 27. februára 2018, ktorá bola

preto predmetom posúdenia okresným súdom. Naposledy bolo o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby rozhodované okresným súdom uznesením z 13. decembra 2017,

ktorým bola jeho žiadosť zamietnutá.

14. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pripúšťa, že čas, ktorý „potreboval“

okresný súd na svoje rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa, nebol optimálny a bol na hranici

ústavnej akceptovateľnosti. V okolnostiach danej veci však ústavný súd, zohľadniac

skutočnosť, že vo veci bol trestný spis z dôvodu nariadeného znaleckého dokazovania –

vyšetrenia duševného stavu sťažovateľa od 14. decembra 2017 do 2. marca 2018 mimo

dispozície okresného súdu a následne nebolo možné opakovane nariadiť hlavné

pojednávanie z dôvodov na strane prísediacich, považuje postup okresného súdu za ústavne

udržateľný. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že v súčasnosti rozhodovanie o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby nie je právoplatne skončené, pretože sťažovateľ podal na

hlavnom pojednávaní sťažnosť proti namietanému uzneseniu, teda trestný spis bude

predložený sťažnostnému súdu, ktorého úlohou bude o sťažnosti urýchlene rozhodnúť.

15. V nadväznosti na tento záver ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa

ako zjavne neopodstatnenú

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2018