Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 130/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom senátu 18. apríla 2018 predbežne

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou , ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. . Ide konanie o neplatnosť dražby, v ktorom

vystupuje sťažovateľ ako strana v spore na strane žalovaných, ktoré začalo 7. februára 2014

na základe podanej žaloby žalobcom a stále nie je ešte právoplatne skončené. Zo strany

okresného súdu nebol podľa sťažovateľa vykonaný žiadny úkon vo veci samej a prvý úkon

urobil okresný súd až „po odoslaní sťažnosti na prieťahy v konaní, a to uznesenie zo dňa

12.02.2018, v ktorom sťažovateľa vyzýva, aby sa vyjadril k žalobe“. (Z príloh k sťažnosti

vyplýva, že toto tvrdenie sťažovateľa v časti označenej kurzívou sa nezakladá na pravde,

pretože sťažovateľ sa vyjadril k žalobe už podaním z 20. januára 2017, pozn.).

2. Podaním z 1. februára 2018 podala právna zástupkyňa sťažovateľa predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú odpovedala podpredsedníčka

okresného súdu listom sp. zn. Spr. 34/18 z 5. marca 2018. V odpovedi po uvedení

procesných úkonov okresného súdu poukázala na to, že sťažnosť je dôvodná a že vo veci sa

nariaďuje „dohľad predsedu súdu“.

3. Sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jeho označených práv v bode 1 postupom okresného súdu v namietanom konaní,

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a okrem toho sa domáha

priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a náhrady trov konania.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Z obsahu podanej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ napáda postup okresného

súdu v napadnutom konaní z dôvodu, že je štyri roky v stave právnej neistoty a po dobu viac

ako 6 mesiacov nebol vykonaný žiadny úkon.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (, , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až

subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie

je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až

v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy

ako účinný prostriedok nápravy predsedovi okresného súdu podaním z 1. februára 2018.

Podpredsedníčka okresného súdu vybavila podanú sťažnosť na prieťahy, o čom písomne

informovala sťažovateľa listom sp. zn. Spr. 34/18 z 5. marca 2018 (jej právna zástupkyňa

písomnosť prevzala 12. marca 2018, pozn.). Sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu

následne už niekoľko dní po doručení tejto odpovedi 4. apríla 2018. Podanie ústavnej

sťažnosti v krátkom čase po podaní sťažnosti predsedovi súdu je len formálnym využitím

tohto účinného prostriedku nápravy a nepredstavuje dostatočný časový priestor

na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený svojou nečinnosťou (, , ,

). Na to, aby sťažnosť mohla priniesť efektívny účinok, ústavný súd považuje

za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou

činnosťou (, , ).

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal pred

tým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, neposkytol okresnému

súdu dostatočne primeraný čas na uskutočnenie nápravy v napadnutom konaní, a preto tento

postup sťažovateľa podľa nemožno považovať za

efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa

označeného ustanovenia , ak navyše sa prvé tri roky o svoju vec

riadne nezaujímal (vigilantibus iura) – v tomto smere okresný súd konal v tomto aj

o procesných otázkach a nebol úplne nečinný, ako to vyplýva z odpovede podpredsedníčky

okresného súdu (pozri bod 2). Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v tomto

prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie

právneho prostriedku nápravy, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho označených

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa

osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ. Táto skutočnosť je

dôvodom odmietnutia podanej sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2

.

13. Závažným nedostatkom tejto sťažnosti je súčasne i chýbajúce a zmätočné

odôvodnenie sťažnosti podľa (pozri bod l) a tiež úplná

absencia osobitného odôvodnenia žiadosti sťažovateľa o priznanie požadovaného

finančného zadosťučinenia podľa v bode 3 napriek

tomu, že sťažnosť písala kvalifikovaná právna zástupkyňa. Uvedené skutočnosti sú tiež

dôvodom na odmietnutie tejto sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

podľa .

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci za predpokladu,

že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom,

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2018