Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 219/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., Mierové

námestie 14, Trenčín, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ivan Eckmann, vo veci

namietaného porušenia a Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 13. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2018

elektronicky a 26. marca 2018 poštou doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia (ďalej len

„ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 13. decembra 2017.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že na základe rozsudku

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. -105 z 28. mája 2010

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-144 z 10. novembra 2010 bola určená hranica medzi pozemkami

v katastrálnom území – parcelou č. 2146/7 a parcelou č. 2146/13, a to ako spojnica

bodov 45-62, 4 a 45-205 v zmysle geometrického plánu z 12. mája 2009 vypracovaného

súdnym znalcom Ing. Š . Bod 45-62, 4 je tvorený zatepleným rohom rodinného

domu súp. č. 972, konkrétne jeho prístavby, ktorý v čase rozhodovania okresného súdu

nebol vedený v katastri nehnuteľností. Nehnuteľnosť je vo vlastníctve

(ďalej len „účastníčka 2“). Prístavba nebola v katastri vedená v takom pôdoryse, v akom

bola zakreslená v geometrickom pláne znalca Ing. Š , a to z dôvodu, že nebola

skolaudovaná. Po predložení kolaudačného rozhodnutia a jeho prílohy (geometrického

plánu z 21. júla 2011 vypracovaného Ing. G ) bol záznamom vykonaný ďalší zápis

do operátu katastra, a to vyznačenie pôdorysu domu súp. č. 972 do katastrálnej mapy

a súčasne zmena výmery parcely č. 2146/5 o výmeru zodpovedajúcu pôdorysu prístavby.

Súčasne bola o túto výmeru zmenšená parcela č. 2146/13.

Rozhodnutím bývalej Správy katastra Trenčín, katastrálneho odboru sp. zn. X-

131/2013 z 10. septembra 2013 bol zamietnutý návrh sťažovateľa na vykonanie opravy

chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny

zákon“).

Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín (ďalej len „žalovaný“) sp. zn. Xo 22/2013-M

z 10. januára 2014 boli zamietnuté odvolania sťažovateľa a (ďalej len

„účastník 1“) a súčasne bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -75 z 28. októbra 2015 v spojení

s rozsudkom najvyššieho súdu č. k. -107 z 13. decembra 2017 bola žaloba

sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietnutá.

Sťažovateľ považuje rozsudok najvyššieho súdu za celkom nesprávny a nezákonný.

Tvrdí, že došlo k nesprávnemu zásahu do jeho vlastníckeho práva.

Napriek existencii rozsudku okresného súdu o určení hranice bol návrh sťažovateľa

na vykonanie opravy údajov katastra nehnuteľností v súlade s týmto rozsudkom zamietnutý

s odôvodnením, že geometrický plán predložený účastníčkou 2 ako vlastníčkou parcely

č. 2146/43 nie je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s rozsudkom okresného súdu,

a preto nebol dôvod tento geometrický plán nezapísať do grafickej časti operátu katastra

nehnuteľností, a to s poukazom aj na skutočnosť, že vzniknutý rozdiel medzi súradnicami

rohu prístavby vo vlastníctve účastníčky 2 v zmysle jej zakreslenia geometrickým plánom

tvoriacim súčasť rozsudku okresného súdu a v zmysle jej zakreslenia geometrickým plánom

predloženým účastníčkou 2 je iba 8 cm, čo je odchýlka v povolenej norme.

Podľa presvedčenia sťažovateľa nie je možné tento právny názor akceptovať.

Rozsudkom okresného súdu došlo nielen k určeniu priebehu hranice medzi

príslušnými pozemkami v spoločnom vlastníctve sťažovateľa a účastníka 1 (brata

sťažovateľa) na jednej strane a účastníčky 2 na strane druhej, ale aj k polohovému

zakresleniu prístavby rodinného domu súp. č. 972 vo výlučnom vlastníctve účastníčky 2.

Toto jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktorého

neoddeliteľnou súčasťou je geometrický plán Ing. Š z 12. mája 2009. Hranica bola

určená práve s ohľadom na postavenie a zameranie prístavby rodinného domu súp. č. 972,

keď zateplený roh uvedenej prístavby a jej východný roh predstavujú jednotlivé body

spojnice tvoriacej príslušnú hranicu dotknutých pozemkov. Bez zmeny rozsudku krajského

súdu nemôže dôjsť v grafickej časti operátu katastra nehnuteľností k zmene polohového

zakreslenia prístavby rodinného domu vo vlastníctve účastníčky 2. Všeobecné súdy, ako aj

správne orgány preto neoprávneným spôsobom zasiahli do vlastníckeho práva sťažovateľa,

keď svojím postupom nad rámec zákonného oprávnenia a kompetencie dodatočne

„zlegalizovali“ časť prístavby účastníčky 2, ktorá práve v rozsahu zateplenia v šírke 8 cm

zasahuje na pozemok vo vlastníctve sťažovateľa a účastníka 1. Následkom tohto postupu

bol sťažovateľ pozbavený základného práva na ochranu vlastníctva, keďže časť prístavby

účastníčky 2 reálne presahuje na pozemok sťažovateľa a účastníka 1.

Nie je pravdivé konštatovanie najvyššieho súdu, podľa ktorého po vyhotovení

geometrického plánu Ing. G nenastala žiadna zmena v katastrálnej mape.

V skutočnosti totiž podľa mapového podkladu v súčasnosti hranica neprechádza rohmi

prístavby, ale vedie mimo. V bode 45-205 (v rozsudku najvyššieho súdu sa nesprávne

uvádza 45-62) sa líši o približne 16 cm a v bode 4 o približne 4 cm. Podľa konštatovania

najvyššieho súdu po vykonaní zmien podľa geometrického plánu Ing. G zostal

priebeh hranice nezmenený a iba zakreslený pôdorys prístavby sa nachádza pri hranici. Toto

konštatovanie preukazuje, že zjavne účelovým meraním podľa geometrického plánu Ing.

G nastala zmena v zakreslení hranice pozemkov, pretože tá má prechádzať rohmi

prístavby tak, ako bola zakreslená do vypracovania geometrického plánu Ing. G .

Z katastrálnej mapy sa však v súčasnosti dá vysledovať priebeh hranice práve podľa

geometrického plánu Ing. G , a nie podľa rozsudkov okresného súdu. V tomto smere si

preto najvyšší súd protirečí.

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 13.12.2017

porušené bolo.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 13.12.2017

sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 390,50 eur,

ktorú je Najvyšší sud Slovenskej republiky zaplatiť na účet jej splnomocnenej advokátskej

kancelárie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Z rozsudku najvyššieho súdu č. k. -107 z 13. decembra 2017 vyplýva,

že sa ním potvrdzuje rozsudok krajského súdu č. k. -75 z 28. októbra 2015.

Popri sťažovateľovi ako žalobcovi bol ďalej účastníkom konania žalovaný a tzv.

pribratými účastníkmi konania boli účastník 1 (brat sťažovateľa) a účastníčka 2 (vlastníčka

susediaceho pozemku a stavby).

Podľa názoru najvyššieho súdu oprava chýb katastra zakotvená v § 59 katastrálneho

zákona je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi

skutkovým a právnym stavom, a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti.

Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že

kataster ako štátny a verejný informačný systém musí poskytovať pravdivé informácie

o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa

katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného

postavenia ako orgánu, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých

zápisov vykonávaných v katastri.

Z administratívneho spisu najvyšší súd považoval za preukázané, že zmeny v údajoch

písomnej aj grafickej časti operátu katastra po zápise rozsudku okresného súdu, ktorého

prílohou bol znalecký posudok na opravu hranice, ako aj kolaudačného rozhodnutia,

ktorého prílohou bol geometrický plán na zameranie prístavby domu, boli vykonané

v súlade s predloženými listinami a pri rešpektovaní právnych predpisov vzťahujúcich sa na

konanie v zmysle § 59 katastrálneho zákona.

K námietke sťažovateľa, že na pojednávaní okresného súdu konanom 11. novembra

2015 v právnej veci vedenej pod sp. zn. sa preukázalo, že Ing. G

nevedel o právoplatnom rozsudku okresného súdu o určení spornej hranice, treba uviesť, že

táto nie je dôvodná, lebo Ing. G vyhotovoval geometrický plán pre účely kolaudačného

rozhodnutia stavby rodinného domu, a nie pre zameranie hranice pozemkov. Z obsahu

údajov katastra vyplýva, že v platnej katastrálnej mape je hranica medzi parcelami

zobrazená tak, ako bol jej priebeh určený rozsudkom okresného súdu. Pre najvyšší súd

z toho vyplýva, že po predložení ďalšej verejnej listiny na zápis do operátu katastra, a to

kolaudačného rozhodnutia s geometrickým plánom na zameranie prístavby rodinného

domu, došlo v platnej katastrálnej mape k vyznačeniu pôdorysu domu súp. č. 972

a v písomnom operáte bola upravená výmera pozemkov vo vlastníctve účastníčky 2 tak, že

plocha zastavaná prístavbou bola odrátaná od jej pôvodnej parcely č. 2164/13 a pripočítaná

k parcele č. 2146/5. Žiadna iná zmena v operáte katastra, ktorá by sa týkala parcely

č. 2146/7 (vo vlastníctve sťažovateľa a účastníka 1), nebola po predložení uvedených listín

v katastri vykonaná.

V tejto súvislosti treba konštatovať, že vyhotovenie geometrického plánu v súdnom

konaní o určenie priebehu hranice nie je prekážkou pre vyhotovenie iného geometrického

plánu slúžiaceho na zameranie prístavby rodinného domu, ktorá tu síce už existovala v čase

vyhotovenia skoršieho geometrického plánu, ale nebola skolaudovaná a vedená v katastri.

Rozhodnutie súdu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj geometrický plán na určenie

hranice, je totiž pre účastníkov a pre orgány záväzné len pokiaľ ide o určený priebeh hranice

medzi pozemkami, ktorý bol vyslovený aj vo výroku súdneho rozhodnutia.

Nebolo zistené, že by v dôsledku zamerania prístavby rodinného domu účastníčky 2

došlo k zmene už predtým do katastrálnej mapy zakreslenej hranice medzi pozemkami

určenej na základe rozsudku okresného súdu. Priebeh tejto hranice zostal nezmenený.

Jedinou zásadnou zmenou je, že na základe inej verejnej listiny bol zakreslený do

katastrálnej mapy pôdorys rodinného domu vo vlastníctve účastníčky 2, ktorý sa nachádza

pri takto určenej hranici. Samotná hranica určená súdom však zostala v katastrálnej mape

nezmenená, keď pre jej zakreslenie bol záväzný obsah geometrického plánu vypracovaného

Ing. Š . Následné zmeny vykonané v katastri záznamom na základe inej verejnej

listiny sa tohto predchádzajúceho záznamu nedotkli.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Sťažovateľ tvrdí, že rozsudkom okresného súdu došlo nielen k určeniu priebehu

hranice medzi príslušnými pozemkami, ale aj k polohovému zakresleniu prístavby

rodinného domu patriaceho účastníčke 2. Bez zmeny tohto právoplatného rozsudku nesmelo

dôjsť v grafickej časti operátu katastra nehnuteľností k zmene polohového zakreslenia

prístavby rodinného domu. Keďže sa tak napriek tomu stalo, došlo tým k zásahu do

vlastníckeho práva sťažovateľa dodatočnou „legalizáciou“ časti prístavby, ktorá v rozsahu

jej zateplenia v šírke 8 cm zasahuje do pozemku patriaceho sťažovateľovi a účastníkovi 1,

čo treba považovať za porušenie označených práv sťažovateľa podľa a dodatkového

protokolu.

Podľa presvedčenia ústavného súdu najvyšší súd dostatočným a presvedčivým

spôsobom vysvetlil, že katastrálne konanie sa týkalo polohového zakreslenia prístavby

rodinného domu účastníčky 2 v grafickej časti operátu katastra nehnuteľností a príslušný

zápis bol vykonaný v súlade so zákonom. Žiadna zmena v operáte katastra, ktorá by sa

týkala parcely č. 2146/7 (vo vlastníctve sťažovateľa a účastníka 1), nebola vykonaná.

Uvedené závery sa nejavia ako arbitrárne, ale ani ako zjavne neodôvodnené

a skutočnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný názor, sama o sebe bez ďalšieho nezakladá

porušenie jeho označených práv.

Rozsudok najvyššieho súdu chápe ústavný súd tak, že katastrálne konanie, v ktorom

došlo k polohovému zakresleniu prístavby rodinného domu účastníčky 2 v grafickej časti

operátu katastra nehnuteľností, sa nijako netýkalo otázky hranice medzi parcelami č. 2146/7

a č. 2146/13. Rovnako rozsudok okresného súdu č. k. -105 z 28. mája 2010

v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -144 z 10. novembra 2010, ktorý

určoval hranicu medzi uvedenými parcelami, sa nijako netýkal polohového zakreslenia

prístavby rodinného domu účastníčky 2 v grafickej časti operátu katastra nehnuteľností, a to

bez ohľadu na to, ako bola táto prístavba polohopisne zobrazená v geometrickom pláne

znalca Ing. Š z 12. mája 2009. Predmetom tohto konania bolo totiž určenie hranice

medzi pozemkami, a nie ustálenie lokalizácie prístavby rodinného domu účastníčky 2.

Katastrálne konanie a súdne konanie sa teda týkali rozdielnych skutočností, keďže predmet

týchto konaní bol odlišný.

Inými slovami, možno konštatovať, že v administratívnom konaní, ale ani v konaní

v rámci správneho súdnictva sa neriešila otázka, či sa prístavba rodinného domu účastníčky

2 nachádza alebo nenachádza úplne, resp. sčasti na cudzom pozemku, teda na pozemku

patriacom sťažovateľovi a účastníkovi 1.

Keďže sťažovateľ tvrdí, že v skutočnosti časť prístavby rodinného domu zasahuje do

pozemku patriaceho jemu a účastníkovi 1, má k dispozícii možnosť žaloby podľa § 135c

. Toto ustanovenie rieši problematiku stavby na cudzom pozemku.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018